"doriti." zašepkal si potichu modrooký, po tom ako si rukou pretieral čelo. telom sa oprel dozadu na stoličku. celú noc nemohol spať. jediné čo dokázal bolo prehrávať si scénu z kaviarne dookola. Alexove slová mu zanechali nepríjemný šrám vo vnútri a preto sa celú noc dokázal len prehadzovať zo strany na stranu.

"vyzeráš hrozne." ozvalo sa zrazu. Phillove telo sa strhlo až sa skoro zo stoličkou ocitol na zemi. očami vyhľadal tie zelené.

"celú noc som nespal." povedal s unaveným povzdychom a hlavu naklonil zo strany na stranu v snahe pretiahnuť si svoj stuhnutý krk. zelenoočko sa na neho podozrievavo zahľadel.

"Alex ti dal zabrať?" podpichol Sammy s úškrnom na perách, v tú chvíľu sa v hlave búchal po chrbte zato, že Philla svojim odchodom posunul k prvému kroku k ich vzťahu. nakoniec aj Phillov odchod istým spôsobom napomohol celej "Xavier" situacií.

Phill sa slabo uchechtol a medzi prstami začal všemožne prehmatávať atramentové pero.
"nie tak ako sa myslíš. ak mám byť úprimný môžem si zato sám, že som musel celú noc myslieť na Alexa... ak by som sa nezachoval ako totálny kretén tak... " Phill sa len smutne usmial. mrzelo ho, že Alexovi ublížil, pretože to sa nikdy nemalo stať. nechcel byť v jeho mysli vyrytí len ako ďalší z kreténov, ktorý sa hneď ráno vyparil, po tom ako im Alex odovzdal svoje telo.

"o čom to hovoríš?" nechápal Sammy. predlaktím sa oprel o recepčný pult a na jeho tvári sídlil ustaraný výraz. ruka, ktorá ho pomyselne tľapkala po chrbte razom zmizla a zelenooký si zrazu pripadal akoby mal na tomto celom istý podiel viny.

--

Phill Sammymu všetko povedal. ani jednému nevadilo, že práve premrhali celú obedovú prestávku. práve naopak, Phill to zo seba potreboval dostať a Sammy ako jeho najlepší kamarát to vedel lepšie ako ktokoľvek iný. 

"ja... nechcem, aby to takto skončilo." povzdychol si Phill ako už nespočetne veľakrát za tento deň a zúfalo sa zahľadel na svojho kamaráta. snažil sa v jeho očiach zahliadnuť odpoveď ešte skôr ako ju Sammy stihne vysloviť.

"čo od neho potom chceš?" opýtal sa Sammy. modrý pohľad pôsobil prekvapene. 

"p-prosím?" vykoktal Phill a pomaly sa na stoličke narovnal. pripadalo mu akoby znova počul Alexove slová, ktoré niesli ťarchu výčitiek.

"ak to nechceš nechať len tak, v prvom rade si musíš utriediť svoje vlastné pocity. nečudujem sa, že zareagoval tak ako zareagoval, pretože ak sa niekomu odovzdáš a on ti na druhý deň povie tú milionkrát opotrebovanú frázu "nie som gay, ale môžeme ostať v kontakte", nemôžeš mu to zazlievať." Sammyho slová zneli až príliš osobne a Phill si v tú chvíľu ako zelenooký rozprával uvedomil, že aj keď sa vážne snažil, spravil presne to isté čo kopa mužov spravila nespočetne krát Alexovi a Sammymu. 

"každopádne neviem či si si to všimol, no ani pri jednej tvojej priateľke si sa takto veľmi netrápil, ako sa trápiš kvôli Alexovi." povedal Sammy s malým úškrnom na tvári. videl ako sa blonďákové oči prekvapene roztvorili.

"takže nech už sa rozhodneš akokoľvek, mysli nato, že niekedy môžu byť naše spriaznené duše niekým iným, ako v kom sme ich hľadali doteraz. v tvojom prípade mužom." povedal Sammy so žmurknutím. zdalo sa mu to alebo sa jeho kamarát správal úplne inak, sviežejšie. nevedel čo za tým bolo, no pristalo mu to.

"teraz ak dovolíš, obral si ma o celú obedovú prestávku, čo znamená, že v blízkej dobe čakám kompenzáciu. utekám." vysypal rýchlo a ešte pred tým ako stihol Phill namietať bol Sammy už pri výťahoch. vážne sa zmenil. Phill sa nad tým usmial, prvýkrát za tento deň.

Sammy mal pravdu, nechcel to tak nechať, no musel si utriedit svoje myšlienky. snažil sa tomu bodu vyhýbať ako najdlhšie to išlo, pretože vedel, že keď sa nazrie lepšie do svojho vnútra zistí aký veľký bordel mu noc s Alexom spravila. a ako veľmi sa v sebe mýlil. 

no o tom je predsa život. strácať sa a opäť sa nájsť. 

-
ospravedlňujem sa za chyby im too lazy to deal with it ;)))))))))