zvuk prijatej správy zarezonoval kanceláriou, modré oči sa zdvihli k tým zeleným. Sammy sa snažil tváriť nezaujato a ešte viac sa snažil nevšímať si modrý pohľad, ktorý na neho hľadel.

"ospravedlňujem sa, pokračujte." povedal a spisy, ktoré držal v rukách si prezrel. snažil sa nevšímať si zvuk správy, ktorá prišla pred sekundovú, no zároveň sa snažil nenechať sa vyviesť z miery mužom sediacim za svojim veľkým dubovým stolom.

"ako som hovoril, jediné čo od tejto firmy potrebujeme sú podklady na nadchádzajúci projekt a-" CINK.
Lucasove slová boli znova prerušené prichádzajúcou správou. Sammy sa nepríjemné pomrvil, no snažil sa to ignorovať a naďalej listoval v dokumentoch.

"vidím, že tvoja pozornosť je viac ako žiadaná. vybav to rýchlo, lebo ak ma tvoj telefón ešte raz preruší, tak za seba neručím." povzdychol si Lucas a rukou si pretrel unavené čelo. papiere z jeho rúk vykĺzli na stôl a on sa pohodlne oprel o kožené kreslo a pohľadom skúmal Sammyho tvár.

menší brunet sa rozpačito zahľadel na svojho šéfa a pomaly svoj telefón vybral z vrecka. prstom rýchlo našiel ikonku správ a nabehol na ňu. pri prečítaní mena odosielateľa mu zelené oči zaiskrili.

X vám poslal fotku:

X: teraz je rad na moju odmenu :))))

Sammyho pery sa samovoľne skrivili do malého úsmevu, ktorý však rýchlo zahalil prejdením si zúbkami po spodnej pere. aj keď sa snažil zakryť svoje rozpaky, tlkot jeho srdca a jeho horúce líca mu v tom bránili.

menší brunet sa s odkašľaním a pohľadom stále na mobile rýchlo otočil na bok, aby nebol modrým očiam napospas, no neskoro. Lucas si všimol, tu náhlu zmenu nálad. to ako pri ňom bola jeho tvár nečitateľná a kamenná, no stačil jediný pohľad na správu od niekoho iného a brunetove očká žiarili a jeho líca horeli rovnako ako zvykli horieť kvôli modrookému.

nechcel si to priznať, no nepáčilo sa mu to. takto sa mal tváriť v jeho blízkosti nie v niekoho iného. skôr či neskôr bude zas ležať pod ním a prosiť ho, aby neprestával. nad tou myšlienkou sa jeho kútiky vyzdvihli do úškrnu.

ja: a čo keď poviem, že ti neverím? nikde nevidím papier.

Sammy sa pri písaní jednou rukou na svoj telefón usmieval ako šialený a spisy papierov si spokojne tlačil na seba. na moment zabudol, že je vlastne stále v kancelárii a v prítomnosti svojho šéfa, ktorý ho so záujmom sledoval.

menší brunet si nervózne odkašlal a otočil sa späť čelom k Lucasovi.

"môžete pokračovať, tentoraz už vážne." povedal pevným hlasom a aj napriek tomu, že jeho líca boli aj naďalej červené jeho výraz bol opäť nečitateľný. bol na seba tak veľmi hrdý, že dokázal v Lucasovej prítomnosti pracovať bez seba menších rozpakov.

minulo týždňový výlev pocitov mu v zanechaní chladnej hlavy pomohol viac ako si myslel. mal konečne pocit, že sa dokázal posunúť ďalej. jeho myseľ ho už viac netrýznila myšlienkami na tie modré oči, teraz v nej totižto hrali hlavnú rolu tie tmavé. zeleno-hnedé oči jeho synovca.

X: dnes po škole prídem k tebe

X: aj s papierom

X: ocovi poviem, že som po škole, takže si nemusíš robiť starosti

X: kurva, tak veľmi ťa už chcem vidieť

Sammy si pri ďalšom a ďalšom vibrovaní jeho telefónu vo vrecku poďakoval zato, že si vypol zvuk upozornenia.

"kto to bol?" opýtal sa Lucas s pohľadom na zelené oči, jeho telo bolo aj naďalej pohodlne opreté o stoličku.

brunetov ostrý pohľad sa do nebies nekompromisne zapichol.
"to nie je tvoja vec." odvrkol Sammy. cítil ako sa mu pulz srdca zrýchlil. jeho oči behali po ostrých rysoch jeho šéfa a snažili sa vyčítať o čo mu išlo tentokrát.

"ešte pred pár týždňami by sa plazil na kolenách len, aby som ti venoval pozornosť." povedal a s úškrnom pozoroval ako sa Sammyho tvár začínala meniť v hneve. užíval si ťahať ho za jeho nitky a mal pocit, že ho to nikdy neprestane baviť.

"pred pár týždňami som ešte nemal nový oblek, ktorý som si nechcel kvôli tebe zašpiniť."

"navyše čistiarne sú celkom drahé nato, aby som sa plazil len tak za hocikým, nemyslíš?" odvrkol Sammy a papiere, ktoré mal Lucas na stole jedným pohybom zhrnul dokopy. na konci vety sa s úsmevom na malý moment zahľadel do modrých očí, ktoré boli prekvapením rozšírené.

tento nový Sammy sa mu začínal páčiť čo raz viac.

"ako som povedal." začal Sammy, keď zo svojho štosu papierov vytiahol potrebné dokumenty a prisunul ich pred Lucasa.

"môžete pokračovať." odvrkol nekompromisne a o krok od stolu odstúpil. modré oči sa zablisli niečím čo by sa dalo kategorizovať ako chtíč.

"ehm. ako som hovoril-" začal modrooký, keď si na začiatku vety odkašlal a Sammy si v tej chvíli neprial nič viac ako to, aby si mohol pozrieť správy od Xaviera a to aby ho konečne po niekoľkých dňoch mohol znova vidieť.

skutočnosť, že presne to sa malo po práci stať Sammyho pri čítaní správ o niekoľko minút neskôr, viac ako potešila, no znervóznila zároveň.

ešte stále nevedel, čo mal Xavierovi dať ako odmenu. doriti.