24.,
refrén piesne sa rozozvučala po priestore celého bytu. Sammy, ktorý bol akurát v kuchyni, rýchlo pribehol k telefónu. na obrazovke sa rozsvietilo Phillove meno. zelenooký pohľad sa otriasol z prvotného nadšenia, nevyslovil by to nahlas, no želal si, aby tam namiesto Phillovho mena svietilo to Xaviho. vedel, že Xavi odišiel len ani nie pred hodinou, no jedna jeho časť aj tak dúfala, že mu volal práve on.
musel nad svojimi myšlienkami zatriasť hlavou. prstom prijal Phillov telefonát a mobil si priložil k červenajúcemu sa uchu. rukou si prekryl oči a s úsmevom ešte raz zatriasol hlavou.
ako mohol niečo také Xavierovi vôbec navrhnúť? nechápal ako sa z neustáleho zapierania príťažlivosti ku Xavierovi, stalo dávanie mu neslušných návrhov. čo mu vôbec chcel ako odmenu dať? čokoládu? jedine ak by bola roztopená na tvojom tele.. ozval sa rozum načo sa Sammyho červené líca stali ešte väčšmi červenšie.
"haló? Sammy?" ozvalo sa z telefónu, čo Sammyho vytrhlo z jeho predstáv kde sa Xavierov jazyk kĺže po jeho nahej koži a zlýzava roztopenú cestičku čokolády.
v tej chvíli mal pocit, že sa od hanby prepadne pod zem. je na telefóne s jeho najlepším kamarátom a jediné načo dokázal myslieť bolo to ako veľmi chcel mať so Xavim se-
"áno?" dostal zo seba rýchlo s rozpakmi vpísanými v hlase.
"neruším ťa?" opýtal sa neisto Phill a o čosi naliehavejšie, nad čím sa Sammy mierne zamračil. niečo sa stalo. v brunetovej hlave začali takmer okamžite pracovať jeho bujné predstavy, čo všetko sa za tých pár hodín, ktoré boli s Phillom od seba, mohlo stať.
"samozrejme, že ma nerušíš. stalo sa niečo?" opýtal sa ustarane Sammy a nevedome si začal obhrýzať nechty na prstoch. bol to jeho zlozvyk už od mala.
"Sammy ja... spravil som niečo hrozné." odpovedal chvejúcim sa hlasom Phill a Sammymu prebehli zimomriavky po chrbte.
"n-niekoho si zabil?" opýtal sa zrazu Sammy a pri predstave zakrvaveného tela, nad ktorým stojí jeho najlepší kamarát sa rukou musel podoprieť stola. bože, nevedel čo by robil ak by jeho obavy boli skutočné.
"jediný koho kedy zabijem budeš ty Samuel, zato, ako si zmizol bez toho, aby si niečo povedal!" vyprskol po chvíli ticha nahnevane modrooký a Sammymu padol kameň zo srdca. nechcel ho tam nechať samého, no Xavi jeho myseľ zmestnával až príliš, aby dokázal myslieť na čokoľvek iné.
"prepáč Phill, nechcel som ťa tam nechať, n-no bolo mi zle a cestou na vzduch som ná-náhodou stretol Xaviho a-a tak nejak mi pomohol dostať sa domov." vykoktal Sammy a jeho srdce sa nepríjemne mrvilo vo vnútri jeho hrude. nechcel Phillovi klamať, no pravdu mu taktiež povedať nemohol.
dúfal, že to jeho najlepší kamarát nebude už viac riešiť. chcel čo najrýchlejšie prejsť na inú tému, pretože jeho myseľ sa bez Sammyho súhlasu začala opäť uberať do predstáv ako prudko do jeho vnútra Xavier prirážal.
"z tvojho pitia majú viac problémy ostatný než ty sám, krpec." povzdychol si Phill načo sa mu Sammy zahanbene z podareného klamstva ospravedlnil ešte raz.
"späť k téme Phill, čo sa stalo?" zvážnel opäť zelenooký a svoje telo usadil na gauč. zelené oči mu znova zablúdili k miestu kde pred pár týždňami sedel Xavi a myseľ opäť zaspomínala na ten deň kedy sa prvýkrát pobozkali.
doriti. nech sa snažil seba viac nedokázal prestať myslieť na svojho synovca a nato ako vlastne veľmi šťastný je z toho, že sa včera stalo to čo sa stalo.
"mohli by sme sa stretnúť? nechcem to riešiť po..telefóne." povedal vážne Phill. brunet počul tie rozpaky, ktoré sa mu zakrádali za hláskami. Sammyho srdce sa rozbúchalo o čosi viac. bál sa toho, čo mu modrooký prezdradí až sa stretnú.
"ja- samozrejme. u bielej mačky?" menšie telo sa odlepilo od pohodlného gauča a jeho prsty na nohách sa nervózne skrútili k podlahe. pohľadom prebehol po byte, aby sa ujistil, že na nič dôležité nezabudol a može pokojne odísť.
"u bielej mačky. budem čakať pri našom stole." povedal Phill s poloúsmevom na perách. zelenooký s pozdravom hovor ukončil a jeho telo sa vymrštilo do stoja. jeho kroky zamierili do šatníka, kde na seba hodil prvé na čom sa jeho oči zastavili.
---
"jedno cappuccino prosím." usmial sa zelenooký nervózne na mladú čašníčku, keď sa usadil oproti Phillovi. ich obľúbený stôl bol našťastie voľný a tak sa mohli obaja zaboriť do rohu útulnej kaviarne, ktorú spoločne objavili čírou náhodou.
"hneď to bude." povedala s úsmevom na perách a oboch mužov si prebehla pohľadom. Sammy aj Phill ju akoby pohľadom tlačili od stola v snahe dopriať si vytúžené súkromie vzadu kaviarne. mäkká pohovka, bola perfektne vysedená, čím nadobudla iný rozmer pohodlnosti. Sammy mal vždy problém odtrhnúť sa od nej.
"tak hovor." povzbudil Sammy Philla, keď si svoj krémový kabát položil vedľa seba na gauč. jeho pohľad bol upretý na rozpačitého blonďáka, ktorý sedel ľakťami opretý o kolená a ruky mal zopäté dokopy. jeho tvár obopínal azda pocit zúfalstva, či neistoty.
"vyspal som sa s Alexom." vychŕlil zo seba Phill rýchlo. Sammy musel párkrát zaklipkať očami, aby význam slov dokázal dostatočne pochopiť. Phill sa vyspal s Alex. Alex? kto bola Alex?
"kto je Alex? a kde si ju vôbec stihol spoznať?" opýtal sa nechápajúc Sammy. jeho hlava sa snažila vybaviť si osobu, o ktorej bola reč, no márne. ani jediné ťuk.
"ju? Sammy, Alex je muž. presnejšie barman, zo včera." odvetil modrooký. posledné slová skôr zašepkal akoby sa hanbil za svoje činy.
zelené oči sa šokom rozšírili. nechcel veriť vlastným ušiam. určite musel len zle počuť. Phill a Alex? Alex = muž. Phill = muž... čo to kur-
"čo že si?!" zvolal šokovaný Sammy až tak hlasno, že si na seba pritiahol pár zvedavých pohľadov. no v tej chvíli ho nemali možnosť zaujať, nie keď sa práve dozvedel, že jeho najlepší kamarát bol celý čas gay a nepovedal mu o tom.
"nie tak nahlas, prosím ťa Sammy." nahol sa k nemu bližšie Phill a nervózne sa rozhliadol po kaviarni, kde zvedavému páru venoval neistý úsmev.
"ako dlho mi už tajíš, že si gay?" opýtal sa nahnevane Sammy a posledné slovo šepkajúc zakričal.
"č-čo?? o čom to hovoríš? doriti, tak to nie je. teda ja vlastne ani neviem ako to je. neviem ani ako sa to vôbec stalo ja..." povedal Phill zúfalo, načo sa pri pohľade na neho Sammy mierne upokojil.
"jediné čo si pamätám je to, že som išiel na záchod a potom už len..." modré oči sa akoby zapichli do podlahy pod nimi. Sammy videl, že sa práve v jeho hlave odohrávala scéna z dnešnej noci, no Sammy bol až príliš zvedavý nato, aby si koniec vety domyslel.
"potom už len čo?" opýtal sa a cítil ako mu od vzrušenia začalo biť srdce rýchlejšie. prvotný šok i hnev sa akoby vyparili rovnako ako horúca para stúpajúca od Phillovho pohára s kávou a nahradila ich čistá zvedavosť nad prekvapivým milostným životom jeho kamaráta.
"len to ako podo mnou leží Alex." povedal Phill zahanbene a jeho líca nabrali snáď všetky odtiene červenej. tvár si rýchlo prekryl oboma rukami. už nikdy sa nechcel ukázať svetu. ako sa mu mohlo stať niečo takéto. to predsa vôbec nedávalo zmysel. nebol gay. teda doteraz si bol istý, že nebol. všetko v ňom bolo tak zmätené.
"to je teda... niečo, Phill. nevedel som, že si na jednorázovky." začudoval sa Sammy. celá táto situácia bola snáď proti všetkým Phillovým zásadám. chlap. opitý. jednorázový sex. toto nebol Phill akého Sammy poznal, no užíval si každú jednu minútu tohto celého. Phill sa mu ukázal v novom svetle.
"veď práve! nie som! nie som ani na chlapov! ja... neviem čo mám robiť." zazúfal modrooký. jeho hlava ho aj naďalej trýznila predstavami Alexovho tela zvýjajúceho sa pod ním. jeho slastné kňučanie a pretiahnuté vzdychy, ktoré privádzali Philla do miest, do ktorých si nemyslel, že niekedy nazrie. možno vážne bol gay.
"nechaj tomu čas. no ak ti to tak veľmi ťaží svedomie skús sa s ním poroz-"
"doriti." povedal zrazu Phill a jeho oči sa šokom rozšírili. Alex, on bol tu. ako mohol prísť práve sem? zo všetkých miest v Londýne, akurát sem. niekto tam hore mu to robil naschvál.
"čo?" Sammy sa nechápavo otočil smerom kde smerovali Phillove oči. zelené oči sa stretli s tými hnedými. barman.
"oh." povedal tento raz už chápajúc zelenoočko, keď sa na Alexovej tvári vykúzlil široký úsmev a rukou zamával na Sammyho. Sammy len s úsmevom zakýval naspäť. Phill ho zabije. nuž čo, ak si nepomôže sám, pomože mu ku šťastiu Sammy.
"si mŕtvy Samuel Wells." povedal šepkajúc Phill a vražedne sa zahľadel na svojho kamaráta, ktorý len a úsmevom pokrčil pleciami.
"Ahoj Phill." ozvalo sa zrazu vedľa stola. modrooký sa snažil krčiť čím svoju osobu skryť, no keď v jeho ušiach zaznel Alexov hlas, všetky jeho snahy sa vytratili. svoje telo pomaly narovnal a svoje modré oči premiestnil na tie hnedé.
"Alex. a-ahoj." vydýchol blonďák a usmiatemu chlapcovi venoval nervózny úsmev. Phill sa na neho nedokázal dlho pozerať, pretože jeho myseľ mu okamžite utekala neslušným smerom. nechcel Alexa vidieť len ako sexuálny objekt, no momentálne jediné čo videl, keď sa na neho pozrel bola jeho spotená tvár v nemom výkriku s Phillovym menom na perách.
"deje sa niečo?" opýtal sa s úsmevom Alex. zelenooký vycítil jeho chvíľu, behom sekundy do seba kopol cappuccino a vrtko sa postavil. odplata kamarát, zato ako si ma nechal samého s Xavierom, keď som ťa najviac potreboval. pomyslel si Sammy.
"rád by som vám robil spoločnosť, no zabudol som, že som dohodnutý s bratom, takže... už musím isť." hovoril Sammy zatiaľ čo na jeho tvári sídlil ospravedlňujúci výraz. samozrejme, že si Phillove vražedné pohľady všimol, no nevenoval im žiadnu pozonosť.
"dúfam, že sa ešte uvidíme Alex. musím bežať. majte sa!" povedal Sammy a na kabáte si zapol posledný kombík predtým ako s úsmevom začal cúvať von z kaviarne.
"parchant jeden." zašomral si Phill, tak aby to Alex nepočul.
-
Toto si sem len tak hodím, keď mi to už nejaký čas leží v draftoch. chýbate mi. ale teraz je bohužiaľ všetko tak skurvene komplikované a aj keď sa nejdem pretrhnúť s učením na maturu, tak neviem nájsť chuť písať, no ako viete nech už mi to bude trvať akokoľvek vždy sa k vám vrátim <3
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro