"môže to byť naše malé tajomstvo." pošepkal vyšší, keď sa z bozku odtiahol a pohľad mu opäť dopadol na tvár menšieho. jeho líčka boli aj cez slabé osvetlenie celé červené a jeho pery jemne opuchnuté. zelené očká na neho jemne hľadeli.

prvýkrát videl Sammyho oči s tak pokojným a roznežneným pohľadom. vyzeral tak nádherné ako ešte nikdy. Xavi sa snažil zmapovať každý jeden centimeter jeho tváre a hlboko si to vyryť do spomienok.

svojimi veľkými rukami aj naďalej držal hebkú tvár a s očakávaním pozeral do zelene.

brunet sa po chvíli začal spamätávať zo svojho predošlého tranzu a jeho pohľad sa rozjasňoval a so širokými očami hľadel do tmavých pozorovateľov.

"Xavi.." vydýchol brunet a väčšie ruky so zatrasením hlavou v nesúhlas zložil zo svojej tváre. jeho teplú kožu náhle ovial chladný závan vzduchu načo sa mierne otriasol.

"prosím prestaň." dodal po tom ako si rukou prebehol cez mokré vlasy. do jeho uši doľahol zvuk kvapiek bubnujúcich na markízu. v tej chvíli sa v jeho vnútri bili dve strany. lutovania a radosti.

jeho srdce bilo stále ako splašené a ruky sa mu mierne chveli.

"prečo si to nepriznáš? toto všetko chceš rovnako ako ja." povedal Xavier a Sammyho si za lakeť opatrne, aby ho nevyplašil pritiahol bližšie na seba.

zelenooký sa nesnažil klásť odpor a len sa silnými rukami nechal pritiahnuť bližšie až jeho dlane narazili na Xavierovu hruď. jeho pohľad bol zapichnutý na čierne tričko jeho synovca.

Xavierov horúci dych zrazu narazil na brunetovo uško, čím ho prinútilo trhane sa zhlboka nadýchnuť a na svojom zátylku ucítil cestičku zimomriavok, ktoré si prebíjali cestu po celom tele.

"neodháňaj ma už od seba, prosím." pery čiernovlasého chlapca zanechali na odhalenom krku staršieho letmý bozk, načo Sammyho telo samovoľne spokojne privrelo oči a spokojne vydýchlo.

aj keď nechcel a snažil sa s tým bojovať, vedel, že Xavimu začína podliehať každou minútou viac a viac.

on...on nemohol. musel. musel ho zastaviť..on... nechcel ho zastaviť.

"sme. sme rodina Xavi. za toto by som mohol í-ísť do väzenia." vydýchol zúfalo brunet a snažil sa mladšieho ako už niekoľkýkrát od seba dostať na bezpečnú vzdialenosť, no nedokázal v rukách nájsť dostatok sily.

"nič z tohoto sa n-nemalo stať. nikdy sme sa nemali. nemali..." zelenooký sa zdráhal vyslovenia posledného slova, pretože jeho povedaním by si skutočnosť, že sa s Xavimu pobozkali plne priznal a bolestne uvedomoval.

"nemali čo?" opýtal sa Xavi s pohľadom hlboko zaboreným do Sammyho očí a z pramienkov vlasov na čele mu stekali drobné kvapky dažďa až dopadali na zem.

jeho ruky sa opäť premiestnili na Sammyho boky, ktoré jemne stisol. zelenoočko nevedel ako mal reagovať, no ak by povedal, že sa mu dotyk vyššieho nepáčil, klamal by sám seba.

brunet len pohľadom s pootvorenými perami preskakoval medzi tmavými očami.

"pobozkať." vdýchol potichu brunet nakoniec. realita ho udrela priamo do tváre.

teplý prst sa zrazu objavil na jeho perách a ich tvar začal opatrne obkreslovať. videl ako sa Xavier vpíjal do tých sladko vyzerajúcich vankúšikov.

"ak toto celé ľutuješ stačí to len povedať a ja odídem." ich pohľady po dopovedaní spojil. jeho výraz bol vážny a Sammy vedel, že to tak aj myslel.

"znova budeme len strýko a synovec." dodal a Sammyho srdce sa zatriaslo. jeho hlava mu kričala, aby mu povedal, že každú jednu minútu všetkého ľutuje a ako veľmi chce, aby mu dal pokoj, no srdce ho na druhú stranu utvrdzovalo v tom čo si hlava priznať nechcela. že aj keď sa snažil ľutovať to, nikdy to tak v skutočnosti nebolo.

nebolo to tak ani teraz a Sammy si to uvedomoval.

"toto je nesprávne a. a nezákonné." povedal po chvíli potichu zelenooký a videl ako sa tvár vyššieho zaplnená očakávaním zmenila na bez emocionálnu.

"no ja...nič z toho neľutujem. ja. viem, že by som mal. n-no nedokážem to." dodal menší a jeho dych sa rapídne zrýchlil. čo to robil?

"no tak isto v tomto nemôžeme pokračovať. uvedomuješ si, že by som z toho mal... problémy? j-ja nechcem-" pípol starší.

"nebudeš. sme rodina, no nie tak ako si myslíš." odpovedal až prirýchlo Xavi a Sammyho si za boky pritiahol o niečo bližšie. o čom to hovoril?

"o čom to hovoríš? č-čo to-"

"to je jedno. len mi prosím ver." zaprosil mladší a jeho čelo sa oprelo o to Sammyho, načo brunet privrel viečka. jeho srdce bilo pomalšie a zúbky sa silno zabárali do spodnej pery. cítil ako sa mu bariéra odporu začínala pomaly búrať. cítil ako sa ju Xavi snažil všemožne zbúrať až sa v nej spravila veľká puklina.

"nedovolím, aby sa ti niečo stalo,"

ako nemohol takým slovám podľahnúť? ako mal nazbierať silu nato, aby proti tomu bojoval?

"sľubujem." bolo posledné čo pomedzi Xaviho pery vyšlo predtým ako sa ich pery znova spojili v jedny.

—
hi! ospravedlňujem sa, že dlhšie nebola časť, no there was no time at all. každopádne nie som s ňou úplne spokojná, no dnešný deň bol meh a tak to lepšie nešlo aj napriek tomu, že mal byť presný opak, keďže som zase o rok staršia... Jupiiii
:|

inak bol niekto z vás na animeshow minulý víkend? xd

komentáre a votes potešia veľmi 🤍