deň ubiehal až príliš pomaly a aj keď sa Sammy snažil čas potlačiť očami, bolo to k ničomu.

od raňajšej výmeny názorov s Lucasom všade vládla napätá atmosféra. keby mal niekto po ruke nôž dokázal by ju naporcovať a podávať každému, kto mal v dnešný deň až príliš dobrú náladu.

okrem toho brunet cítil ako ho celý deň nenápadne pozoroval pár modrých očí a mohol by prisahať, že okrajovo zahliadol Lucasov tradičný úškrn. z tej myšlienky mu po chrbte behal mráz.

16:00

s úľavným povzdychom sa pomaly postavil, keď hodiny konečne odbili koniec tohto dňa. z vešiak si vzal svoj béžový kabát a do tašky si zbalil potrebné veci a papiere, ktoré si doma ešte musel prejsť. no ani to mu neskazilo radosť z toho, že je konečne voľný.

dnes mal naplánované zájsť do knižnice a konečne vrátiť knihu, ktorá mu vyše mesiaca sídlila na nočnom stolíku. chcel sa konfrontácii s knihovníčkou vyhnúť, no vedel, že to nemohol už viac odďaľovať. navyše si chcel požičať niečo nové a znova sa vrátiť k čítaniu.

odkedy sa s Lucasom rozišli svoje knihomoľske potreby úplne zanedbával, no bolo načase s tým skončiť.

"konečne." vydýchol si Sammy, keď sa od výťahov dostal k recepčnému pultu na, ktorý si vyčerpane ľahol. bradu si oprel o predlaktie a svoj pohľad spojil s Philovym, ktorý sa na menšieho bruneta pobavene pozeral.

"vezmem si kabát a môžeme ísť." oznámil bloňďák a prehodil cez seba svoj kabát.

zelenooký sa nemal chuť od príjemne studeného mramoru odtrhnúť a tak len potichu pozoroval jeho najlepšieho kamaráta ako sa balí domov.

"ideš?" opýtal sa modrooký, keď nevidel, že by sa zelenooký mal k odchodu a stále visel na pulte.

"nič sa mi nechce Phil, som unavený a mrzutý. a to ešte musím ísť do knižnice." posťažoval sa Sammy, keď sa jeho telo konečne odlepilo od recepcie a pár krokmi dobehlo modroočka.

"mám pocit, že zaspím na nohách." dodal brunet.

"v tom prípade môžem ísť s tebou a svojimi nudnými rečami ťa udržiavať pri živote." navrhol Phil s úsmevom a provokatívne párkrát nadvihol obočie načo si od Sammyho vyslúžil smiech.

"to by som bral." zasmial sa Sammy a s úsmevom pokrútil hlavou s pohľadom na svoje kráčajúce nohy.

"ale ako vidím doprovod už máš." zasmial sa zrazu Phil a hlavou ukázal na osobu pred hlavným vchodom. dvere boli presklené, takže Sammy mal až priveľmi dobrý výhľad von.

jeho zelené oči sa okamžite rozhodli zistiť o čom bloňďák po jeho ľavici hovorí. brunetov pohľad dopadol na tvár človeka, presnejšie na jeho pery, o ktorom bola reč a hrdlo sa mu nepríjemne stiahlo.

vedel na koho pery sa pozeral, pretože posledných niekoľko dní nemyslel na nič iné ako na ne. a na ich bozky.

Sammy mal pocit akoby sa nemohol nadýchnuť z toho ako rýchlo mu začalo srdce oznamovať jeho existenciu. chcel svoj pohľad odvrátiť, tváriť sa že vysokého chlapca s havraními vlasmi nevidel, no skôr ako to stihol ich pohľady sa preplietli do seba.

hnedo-zelená stretla zelenú.

Sammy videl ako sa tvár mladšieho pri pohľade na neho rozjasnila. neusmieval sa, no aj tak žiaril. brunetovo srdce nad tým pohľadom vynechalo úder.

"pozrime sa kto nás poctil jeho návštevou." pozdravil Phil chlapca pred budovou, keď sa po chvíli so Sammym k nemu dostali. načo Xavier odzdravil len kývnutím hlavy a pomedzi pery vypustil cigaretový dym.

"čo tu robíš?" opýtal sa Sammy bez pozdravu a tichšie ako chcel. jeho pohľad bol aj naďalej prepletený so Xaviho. nerozumel, prečo tu Xavier bol. mal pocit akoby to bol len zlý sen.

"ja vás teda radšej nechám. rád som ťa videl Xavi a s tebou sa vidím zajtra krpec." povedal Phil zrazu a pomaly začal cúvať od dvojice s úsmevom a na konci Sammymu venoval žmurknutie.

parchant jeden.

zelenooký mal chuť rozbehnúť sa za blonďákom a prosiť ho na kolenách, aby ho vzal so sebou. namiesto toho svoje ústa naprázdno zatvoril.

"chcel som ťa vidieť." odpovedal Xavier, keď sa otočil späť na Sammyho a jeho oči skúmali celú jeho tvár. tmavý pohľad bol tak intenzívny, že zelenoočko cítil ako mu kožu pokrývajú zimomriavky.

"nebol si s ot- nie. nebol si so mnou dva týždne." doplnil vyšší a spravil krok k zelenoočkovi. Sammy si všimol ako sa mu okolo zápästia obtáčal dymový plaz a aj keď si to nechcel priznať, vedel, že v tej chvíli chcel, aby sa Xavier dostal natoľko blízko, aby sa špirálovitý tvar obtočil aj okolo jeho tela.

zelený pohľad neisto hľadel do Xaviho očí.

"už. už si ma videl, takže ahoj." v panike rýchlo povedal Sammy a jeho nohy sa bez rozmýšľania rozišli preč. preč od Xaviho a všetkých týchto pocitov, ktoré pri ňom cítil.

"počkaj!" zvolal Xavier a cigaretu, ktorú mal v ruke zahodil na zem a uhasil.

Sammy sa neobzrel len zrýchlil krok až sa nakoniec rozbehol. pripadal si tak strašne hlúpo. strýko uteká od synovca. nechápal ako mohol spadnúť tak nízko.

keď bol už ďalej od budovy firmy ruka na jeho zápästí ho v ďalšom pohybe zastavila a jeho telo si otočila k sebe.

"mám ťa." povedal vysoký, keď sa ich tváre stretli. na jeho perách sídlil malý úškrn. Sammy sa na neho šokovane zahľadel.

"pusti ma." zaprotestoval menší a snažil sa z jeho zovretia dostať. nechcel, aby sa ho Xavier dotýkal, pretože mohol cítiť ako na neho jeho telo začalo okamžite reagovať a tie hlúpe elektrizujúce motýle, ktoré mu behali po tele.

"čo keď poviem nie?" povedal Xavi a jeho oči sa stali tmavšími. jeho zovretie na Sammyho zápästí nebolo nijak silné práve naopak. jeho ruka ho držala tak jemne akoby sa bál, že by brunetovi dokázal len tým jediným dotykom ublížiť.

"budem kričať." povedal polohlasne zelenooký. cítil ako sa jeho telo začínalo napätím chvieť. a rovnako tak cítil ako jeho hlava začala prahnúť po Xavierovej ďalšej odpovedi.

"nebudeš." tieto slová z Xavierovich úst vyšli s toľkou istotou oznamujúc Sammymu prostý fakt, ktorý obaja veľmi dobre vedeli. zelenookému vyschlo v ústach. jeho nohy sa začínali pod pohľadom tmavých očí chvieť. chcel to zastaviť, no jeho telo si robilo čo chcelo.

"mohol by som." pípol Sammy.

"tak krič." plné pery chlapca s havraními vlasmi pohltil úškrn. skúšal ho, aj keď obaja dopredu vedeli čo bude nasledovať.

ticho.

—
vote a komentár ma veľmi potešia 🤍