Mohol existovať jediný dôvod, prečo Nick príde s delegáciou do Tairemonu, a Amanda tušila, ktorý to je. Tešila sa, hoci ju brat pri každej možnej príležitosti podpichoval.

„Vieš, potrebuješ, aby som to schválil," uškŕňal sa počas jedných raňajok, keď spolu sedeli v jedálni.

„Viem čarovať," pripomenula mu vyzývavo.

„Mám v takmer zajatí chlapíka, ktorý čaruje skoro rovnako dobre," vynašiel sa.

„Skoro!" zvolala Amanda a ukázala na brata vidličkou. „Skoro nie je úplne!"

Vidlička jej vyletela z ruky a zapichla sa do jedla na tanieri.

„Niekomu s tým ublížiš," odôvodnil Christopher a smial sa.

„Do tohto sa naozaj pustiť nechceš, Chris," odpovedala Amanda, ale tiež so smiechom. „Čo robíš dnes poobede? Je pekne, mohli by sme ísť zase prebehnúť kone."

„Ceremónia," odpovedal kyslo. „Prísaha kráľovi a krajine."

Amanda na chvíľu zamrzla na mieste a zamračila sa. Takmer by zabudla. Rytieri skladajú prísahu kráľovi a krajine, ale ak nastúpi nový kráľ, oficiálne ju zložia znovu. Nikdy to nikto neodmietol, väčšinou sa jednalo o formalitu, ale možné to bolo. V takom prípade by sa rytier vzdal záväzku voči novému kráľovi, titul by mu ostal, ale bol by Cornelisov rytier. Christopher sledoval sestru, ako zaváhala, a vedel, na čo myslí.

„Ak ho stretneš, povedz mu, že nikto nebude naštvaný, ak sa neobjaví," povedal jej.

„Možno sa bude chcieť objaviť."

„Jasné, lebo má o mne takú vysokú mienku, že mi chce ostať zaviazaný aj napriek teoretickej hrozbe."

„Teoretickej," pokrčila Amanda plecami. „Nepravdepodobnej."

Christopher sa aj tak netváril presvedčene. Dojedol a rozlúčil sa so sestrou, ktorá ešte ostala sedieť za stolom a premýšľať. Nakoniec sa rozhodla.

Vyšla z jedálne a zamierila do kasární. Nevedela, či tam Tellyho nájde, s blížiacim sa termínom pôrodu dieťaťa ostával so Sopheliou v Južnej Zemi častejšie. Zaklopala na dvere komnaty, v ktorej sa zdržiaval, keď išiel do kasární trénovať s vojskom.

Otvoril jej.

„Amy?" nadvihol obočie.

„Čo tu robíš?" spýtala sa. „Nechoď tam."

„Poď ďalej," odstúpil od dverí.

Vošla dnu a poobzerala sa po komnate. Bola väčšia, než Telly potreboval, a z veľkej väčšiny prázdna, keďže Telly tu, podobne ako väčšina rytierov, nebýval. Po komnate boli porozkladané zbrane, chrániče, náhradné oblečenie, ale žiadne osobné veci. Na vešiaku však bola zavesená Tellyho slávnostná uniforma, a Amande sa potvrdilo podozrenie, že dnes neprišiel len trénovať.

„Čo blbneš?" spýtala sa a kývla na uniformu. „Veď titul ti ostane aj tak, len sa ti k nemu pridá jedno slovo."

Telly na ňu pobavene hľadel a neodpovedal.

„Hovorila som Chrisovi, že si myslím, že budeš chcieť prísť. Neveril mi."

„Všetci vieme, že si inteligentnejšia ako Chris," pokrčil plecami. „Ale zase, nie je to veľká konkurencia."

Myklo jej kútikmi, ale potlačila úsmev.

„Hovoríš o kráľovi."

„Viem, prepáč, prehnal som to."

Chvíľu medzi nimi bolo ticho. Amanda upierala pohľad na striebornú uniformu. Vždy sa jej veľmi páčila, až ju trochu mrzelo, že to vojsko nebude jej. Ale zase, sama chcela odísť do Viscerie, a to jej za to stálo.

„Dnes príde Nick," oznámila Tellymu.

„Viem," prikývol a uškrnul sa.

Amanda pochopila.

„Hovoril ti, o čo pôjde, že?"

„Dúfam, že povieš áno, lebo ja ho zase z depresie ťahať nebudem."

Zasmiala sa.

„Neboj sa."

„Tak sa asi vidíme o chvíľu," skonštatoval a chcel sa ďalej chystať na ceremóniu.

Zrazu sa ozvalo zabúchanie na dvere. Telly nechápavo pozrel na Amandu.

„Väčšinou návštevy nemávam," podotkol a išiel otvoriť.

Za dverami stál kráľ. Tellymu prebehlo mysľou, či sa mu náhodou nepodarilo telepaticky zistiť, že ho ohovárali, ale rýchlo sa spamätal a uklonil sa. Christopher začal hneď hovoriť, pozdravom sa nezaťažoval.

„Prišila mi naliehavá správa po fénixovi, z Južnej Zeme, a je určená tebe," rozprával čo najrýchlejšie. „Tvojej manželke začal pôrod."

Telly asi na sekundu ostal šokovane stáť, kým spracoval, čo tá informácia znamená. Potom sa bez slova otočil, schmatol svoj luk a rozbehol sa von z komnaty tak rýchlo, že nestihol ani nič povedať, nieto už ukloniť sa.

„Naozaj rodí?" spýtala sa Amanda, keď s bratom hľadeli už len na prázdnu chodbu, ktorou prebehol Telly. „Alebo si sa ho len chcel zbaviť?"

„Naozaj, ale môže byť rád, že to prišlo vo vhodnom čase a má výhovorku, prečo tu nebude," uškrnul sa. „Mimochodom, delegácia je za rohom, o pár hodín sú tu, tak sa choď obliecť do niečoho pekného, nech nevyzeráš ako zmoknuté kura."

Nenechala sa rozhodiť.

„Závidíš, že za zmoknutým kuraťom prišla kráľovská delegácia zo zahraničia, zatiaľ čo jeho kráľovská výsosť je sama ako prst?" nadhodila.

„Jeho kráľovská výsosť je sama, lebo chce!" protestoval Christopher.

„Jasné, len si to nahováraj," zasmiala sa Amanda a rýchlo odišla, než si brat vymyslí niečo lepšie.

Sledovala popoludňajšiu ceremóniu z okna. Tellyho miesto medzi rytiermi bolo prázdne a zatiaľ nedostali z Južnej Zeme žiadne správy. Ceremónia začala, prišiel najvyšší veliteľ armády, niekoľko ďalších šľachticov a nakoniec Christopher. Chvíľu mal príhovor, potom nadišiel čas na prísahu. Všetci rytieri naraz vytasili meče, otočili ich hrotom do zeme a pokľakli pred ne s oboma rukami na rukoväti. Začali zborovo odriekať prísahu. Prisahali vernosť a poslušnosť kráľovi, ochranu slabších, oddanosť krajine. Amanda vedela, že Telly miloval Tairemon napriek tomu, že už mal domov v Južnej Zemi, a preto mu chcel slúžiť aj naďalej. Ale ak vernosť neodprisahá, bude mať väčšiu istotu, že sa veci neskomplikujú, a mal by si dávať pozor zvlášť preto, že kráľom je Christopher.

Ceremónia skončila po hodine a pol, a ešte stále neprišli žiadne správy o Sophelii. Amanda sa pred Nickovým príchodom išla prezliecť do fialových šiat so širokou sukňou, ktoré nosievala len na naozaj výnimočné udalosti. Kým sedela pred zrkadlom a dvorné dámy ju česali, uvedomila si, čo o chvíľu povie, a žalúdok sa jej stiahol od nervozity, ale aj šťastia. Dlhé hrdzavočervené vlasy jej vyčesali dohora a vložili medzi ne čierny kvet s ozdobnými bielymi perlami.

Pri pohľade na svoj obraz si uvedomila, že naposledy bola takto pekne oblečená na narodeninovom plese. Zdalo sa jej to ako celá večnosť, hoci ubehlo len pár mesiacov. Mimovoľne si spomenula na otca a pichlo ju pri srdci. Možno ju teraz vidí a je šťastný. Zovrela v ruke svoj kráľovský amulet s nápisom Som na teba hrdý od otca, a trochu ju to upokojilo. Raz sa stretnú, dovtedy musí žiť pre prítomnosť. Keď bola pripravená, zišla po schodoch do hlavnej sály. Christopher tam už bol, rozprával sa s Michelom pred trónom. Keď ju uvidel, usmial sa a prišiel k nej.

„Teraz vážne, Amy, vyzeráš úžasne," povedal a jemne ju objal. „Usmievaj sa, princezná."

Potešilo ju to.

„Ale možno nakoniec prišiel kvôli niečomu úplne inému," nadhodila.

„Jasné, požičať si kladivo," prevrátil Christopher očami.

Stráže im prišli oznámiť, že delegácia je tu. Christopher si sadol na trón, Amanda na svoje miesto po jeho pravici. Naposledy na ňu povzbudzujúco žmurkol a potom do sály vošiel Nick.

Sprevádzalo ho niekoľko sluhov a jeho tajomník.

„Podzravujem vás, vaša výsosť kráľ Christopher," začal formálne a jemne sa hlavou uklonil na pozdrav. Otočil sa k Amande s očarujúcim úsmevom, z ktorého sa jej vždy rozbúchalo srdce. „Princezná Amanda."

Christopher ho privítal v Tairemone niekoľkými zdvorilými vetami, pretože sa to podľa protokolu patrilo, ale Nick sa už nevedel dočkať toho, aby prešiel k veci. Konečne úvod skončil a on mohol hovoriť priamo k Amande.

„Trochu som musel zmeniť plány, keďže tu mal byť aj môj najlepší priateľ," začal. „Lenže ten teraz pobehuje v strese po chodbách paláca v Castle a vôbec tým ničomu nepomáha, a o to som ho obrať nemohol. Len povedzme, že... istý prsteň pravdepodobne pobehuje s ním."

Amanda sa rozosmiala, Christopher sa tiež tváril pobavene.

„Napriek tomu, Amy," pokračoval Nick. „Zamiloval som sa ako blázon v prvej chvíli, keď som ťa uvidel, a takmer som si vtedy pokazil svoje krytie pod tajnou identitou. Našťastie si bola taká dobrá a nechala si sa zavrieť do väzenia ku mne, a tak som mohol zapôsobiť svojím šarmom tam."

„Rado sa stalo."

„Ale zdrhla si sama a nechala si ma tam, takže si myslím, že mi tak trochu dlhuješ dnes takú odpoveď, akú chcem počuť..."

Christopher so smiechom pokrútil hlavou. Amanda bola celkom rada, že Nickova povaha sa ani v tejto chvíli nezaprela, cítila sa uvoľnenejšie.

„Bojovali sme obaja v dvoch vojnách, ale vďaka tebe som zvíťazil nielen v nich. Neviem, kde by som teraz bol bez teba, Amy, tvojho pochopenia a nežného srdca." Teraz už hovoril vážne a hľadel jej priamo do očí. „Milujem pozerať sa na teba, kým ti hrám na husle. Celá sa rozžiariš a to svetlo sa ma dotýka v hĺbke mojej duše."

Dojalo ju to a do očí sa jej začali tlačiť slzy. Všimol si to a nechcel už pridlho hovoriť.

„Chcem ti hrať každý deň a urobiť tvoj život šťastným. Princezná Amanda, staneš sa mojou ženou?"

„Áno," odpovedala Amanda a po líci sa jej skotúľala slza šťastia.

„Kráľ Christopher," otočil sa Nick ešte k jej bratovi. „Dovoľte mi zobrať si vašu sestru za ženu."

„Veľmi rád," odvetil Christopher. „Buďte šťastní."

Na pár sekúnd ostalo ticho, potom sa znovu ozval Nick.

„Eh... ako som spomínal, istý prsteň..." hovoril rozpačito. „Takže až neskôr, Amy."

Amanda sa zasmiala a zostúpila po stupienkoch dole k nemu. Nežne ju pobozkal a privinul k sebe. V jeho rukách cítila, že je presne tam, kam patrí, a nikdy už od neho nechcela odísť. Kráľ zišiel z trónu tiež a podal Nickovi ruku, ešte raz mu prial veľa šťastia a pozval ho, nech ostane pár dní v Tairemone a cíti sa ako doma.

Tesne predtým, než by ukončili ceremóniu, sa pri Christopherovi zjavila horiaca guľa, ktorá sa rýchlo premenila na zlatočerveného fénixa. Pristál kráľovi na pleci s lístkom priviazaným o nohu. Christopher lístok zobral, prečítal si ho a po tvári sa mu rozlial široký úsmev.

„Južná Zem má ďalšieho člena kráľovského rodu," oznámil im. „Majú syna. Nazvali ho William."