Ochranca sa Christopherovi zjavoval čoraz častejšie. V priebehu nasledujúcich týždňov ho uvidel dokonca aj mimo svojej komnaty, buď v odrazoch, alebo priamo vedľa seba, avšak nehmotného, akoby ducha.

Zakaždým, keď sa zjavil, sa Christopher v prvej chvíli zľakol, zvlášť vtedy, keď to bolo z ničoho nič a bol osamote.

„Sleduješ ma stále?" spýtal sa podráždene, keď sa mu spoločník v bielom objavil priamo pred tvárou v prázdnej sieni.

„Iba vtedy, keď treba," odpovedal Ochranca a prezrel si Christophera. „Nezdá sa mi, že by si sa príliš snažil pracovať na svojej budúcnosti."

Christophera to trochu pobúrilo.

„Veď som bol trénovať šerm!"

„Nie si budúci vojak, ale budúci kráľ!" mávol rukou Ochranca. „Myslíš si, že vo vojne budeš bojovať mečom? Nie, hlavne budeš musieť taktizovať, premýšľať..."

„No a?"

„Prekonáš svoju sestru v premýšľaní?"

„Samozrejme," odvetil Christopher s istotou.

„A si si istý, že vieš taktizovať lepšie, ako ona?" pokračoval Ochranca provokatívne. „Keď na teba niečo našije, ako sa ubrániš?"

„Nič na mňa..."

„Čaká ťa to, Christopher! Pamätaj na moje slová. Spojila sa s drakmi, s Južnou Zemou... je pripravená prevziať korunu, ak náhodou pripadne tebe."

Christopher pokrútil hlavou, prešiel krížom cez Ochrancu a vyšiel zo siene. Zamieril ku schodom k svojím komnatám, chcel chvíľu pokoj. Bohužiaľ, jeho spoločník ho nasledoval.

„Poslala ti ma mágia, Christopher," hovoril, vznášajúc sa vedľa neho. „Mágia ťa potrebuje. Kráľovstvo ťa potrebuje, sám musíš cítiť zodpovednosť!"

„To je jediný dôvod, prečo som ťa ešte neposlal preč," zavrčal Christopher a zastal. „Čo odo mňa chceš tentoraz?"

Ochranca sa víťazoslávne usmial.

„Choď nájsť svoju sestru."

„A potom čo?"

„Potom uvidíš."

Christopher sa naštvane otočil a vykročil k princezniným komnatám. Bol si stopercentne istý, že Ochranca sa mýli a nič od Amandy nehrozí, ale zároveň vedel, že Ochranca neprestane, kým mu nedokáže, že je to tak. Pred sestrinou komnatou zastal a zabúchal na dvere.

„Amy!" zavolal, ale nič sa neozvalo, tak vošiel. „Dokonca si ani nezamyká," povedal Ochrancovi, ktorý bol opäť len v odraze v zrkadle. „Keby niečo chystala, zamkne sa, nie?"

Prešiel celou komnatou, ale sestru nenašiel. Na stole ležalo niekoľko voľne pohodených kníh. Prišiel k nim a pozrel na názvy niektorých z nich. Prekvapene o krok cúvol.

Boli o následníckom práve v Tairemone. Amanda zisťovala, ako mágia rozhodne po smrti ich otca, a podľa všetkému skúmala aj to, ako sa dá získať trón bez mágie. Samozrejme, bola tu možnosť poraziť právoplatného následníka trónu vo vojne, ale tú Amanda ceruzkou prečiarkla. Druhá možnosť bola tá, že sa nový kráľ dobrovoľne vzdá koruny, alebo rozdelenie kráľovstva na dve... Christopher listoval v knihe, na niekoľkých stranách boli ceruzkou poznačené poznámky, väčšinou nečitateľné. Avšak pri vete Aby sa z kráľovstva neodčerpávala mágia, následník trónu ktorý sa stal kráľom nesmie byť zbavený moci nátlakom, bolo poznačené Chris – čím skôr.

Christopher hľadel na poznámky nechápavo a neveriacky. Knihu vrátil do pôvodného stavu a pomaly sa otočil k zrkadlu, odkiaľ naňho hľadel samoľúbo sa tváriaci Ochranca.

„Aj tak to nedáva zmysel," pokrútil hlavou princ.

„Ak sa ťa pretaktizuje a zbaví sa ťa už teraz, Tairemon je stratený," odpovedal Ochranca. „Musíš robiť, čo treba, princ. Je to všetko na tebe, krv je dôležitá, ale kráľovstvo – TVOJE kráľovstvo..."

Christopher vyšiel z komnaty a zavrel za sebou. Oprel sa chrbtom o dvere, rozmýšľajúc. Možno by mal sestru konfrontovať, ale čo jej povie? Že sa jej hrabal v súkromných veciach? To je nezmysel. Okrem toho, sám nevedel, ako by ju mal presvedčiť, že práve on je pravým následníkom. Možno keby vedela, že jemu mágia pridelila ochrancu, ustúpila by aj sama. Lenže zakaždým, keď sa rozhodol, že Amande niečo povie, Ochranca sa rázne postavil proti tomu a jeho argumenty boli nepriestrelné, alebo minimálne tak zneli.

Rozhodol sa nájsť ju tak či tak, skúsiť s ňou nadviazať akýkoľvek rozhovor. Spýtal sa najbližšieho strážcu, ktorého stretol, či o nej niečo nevie.

„Princezná šla do kancelárií diplomacie, pane," zdvorilo odpovedal strážca.

Christopher sa poďakoval a vybral sa tým smerom, hoci nechápal, čo tam Amanda robí.

„Pripravuje sa," odpovedal mu Ochrana na myšlienky. „Urobí všetko, aby bola lepšia, a ak to nebude stačiť, pôjde ďalej..."

Potom zmĺkol a zmizol, lebo keď zahli za roh, oproti Christopherovi kráčala jeho sestra v elegantných modrých šatách so striebornou korunou na hlave. Korunu nosili len na oficiálne príležitosti, a Christopher nerozumel, prečo sa ona s diplomaciou oficiálne stretla bez toho, aby čokoľvek vedel.

„Čau, Amy," pozdravil ju nezúčastnene. „Čo si robila tam?"

„Nič extra," pokrčila plecami. „Len som bola zistiť, ako sú na tom ostatné kráľovstvá. Vieš, či niekto nepotrebuje pomôcť."

Zamierila do svojich komnát, bratovi nevenovala žiadnu zvýšenú pozornosť.

„Prikázal ti to otec?" nevinne sa pýtal ďalej.

„Nie, jednoducho ma to zaujímalo. Čo sa deje, Chris?" otočila sa podozrievavo k nemu.

„Nič," zaklamal.

„Zdáš sa mi nejaký napätý. Čo tak ísť si zajazdiť?" navrhla.

„Nie," odmietol okamžite a prekvapil tým trochu aj sám seba. Uvedomil si, že jej prestáva dôverovať a nechce s ňou ostávať sám, dokonca ani v prípade, že nedokáže čarovať. „Mám prácu..."

Nestihla nič odpovedať, lebo k nim podišiel jeden so sluhov a s úctivým úklonom ich oslovil.

„Váš otec vás očakáva v pracovni," oznámil im.

Christopher a Amanda na seba prekvapene pozreli.

„Čo sme spravili?" nechápavo sa spýtala Amanda a vyslovila tým aj bratovu myšlienku.

„Neviem o ničom, ale možno som len zabudol," pokrčil plecami Christopher a Amanda sa zasmiala.

Vyrazili smerom do pracovne a Christopher mal na chvíľu pocit, že všetko je ako predtým. Rozprávali sa a uťahovali si zo seba navzájom. Ochranca sa nikdy neobjavil, keď bola v blízkosti, a preto ich nemal kto rušiť a poúčať Christophera o nebezpečenstve takejto blízkosti.

Dorazili k otcovi, Amanda vošla prvá.

„Nejaká odvážna," okomentoval to Christopher potichu. Iba sa naňho uškrnula.

Prišli k otcovmu stolu.

„Christopher sa pýta, čo zase spravil," vyhlásila Amanda hneď na úvod, za čo si vyslúžila jednu štuchnutie do chrbta.

„Christopher si je istý, že nespravil nič," povedal jej brat sebavedomo. „Ale ak treba dohovoriť mojej sestre..."

Kráľ si povzdychol, ale netváril sa nahnevane, skôr ho pobavili.

„Nejde o nič také," začal. „Poďte sa posadiť."

Všetci si sadli za malý okrúhly stôl na druhej strane pracovne. Obaja si na otcovi všimli únavu, ale nechceli o tom hovoriť. V poslednej dobe boli napätí všetci, a nebolo prekvapením, že tairemonský kráľ najviac, keďže boli k Sato Madri najbližšie. Kráľ sa rozhovoril na inú tému.

„Stretol som vašu učiteľku tanca, pamätáte si na ňu?"

Christopher prekvapene nadvihol obočie.

„Živo, bohužiaľ. Doteraz mávam nočné mory."

Kráľ naňho zazrel.

„Prestaň. Ide o to, že mi pripomenula, že vaše narodeniny sa blížia a..."

„To nevieš bez nej?" vyhŕklo z Christophera skôr, než tomu dokázal zabrániť. Amanda sa snažila potlačiť úškrn, ale kráľ veľmi pobavený nebol. „Prepáč... už počúvam."

„...a poznamenala, že od smrti vašej matky sme nemali poriadnu oslavu."

Atmosféra trochu posmutnela. Amanda si dobre spomínala na obdobie, keď po smrti kráľovej manželky bol dva roky smútok, takže sa oslavy nekonali, maximálne len decentné zhromaždenia, a potom prišiel ten incident s drakmi, Chione a potom vojna. Nebola príležitosť a nebol čas.

„Takže?" spýtala sa.

„Navrhla usporiadať ples," dokončil kráľ a čakal na ich reakciu.

Amanda bola nadšená.

„To je náhodou dobrý nápad!" zvolala. „Kedysi tu boli úžasné plesy..."

Nadšene pozrela na Christophera, ktorý len pokrčil plecami.

„Mne je to jedno, keď ti to urobí radosť..."

Amande to definitívne radosť urobilo, takže kráľ rozhodol, že ples usporiada a pozve aj niektorých hostí zo spojeneckých kráľovstiev, čo zase potešilo aj Christophera. Oliviu nevidel už celú večnosť a ešte stále ju považoval za jednu z najatraktívnejších žien čo stretol.

S pobavením sledoval sestru, ako rozpráva o šatách a o tom, že určite musí prísť aj Sophelia s Tellym, a o výzdobe, a hudbe... potom sa konečne rozbehla do svojich komnát, pravdepodobne všetko dopodrobna rozplánovať. Christopher ju na chodbe s úsmevom sledoval, až kým nezašla za roh. Potom mu trochu pokazilo náladu, keď znovu zbadal v striebornom štíte na stene obraz Ochrancu. Prevrátil očami a vrátil sa do komnaty, pripravený na prednášku. Bolo to presne tak, ako očakával.

„Je nebezpečné byť s ňou, dávaš jej tým možnosť odstať sa k tebe bližšie..."

„No a?" bránil sa Christopher. „Aspoň na chvíľu rieši niečo iné ako mňa a prevzatie moci."

Ochranca to tak ružovo nevidel. Neprestával Christopherovi pripomínať, že ples je zbytočným rozptýlením od skutočne potrebných záležitostí, a že by sa mu mal najradšej úplne vyhnúť.

To však v pláne rozhodne nemal, zvlášť potom, čo v najbližších dňoch dostali odpoveď od Viscerie, že Olivia a Nick sa oslavy narodenín princa a princeznej radi zúčastnia. Amanda bola nadšená a jej radosť bola nákazlivá, či sa mu to páčilo alebo nie.

Ochranca a celá budúcnosť kráľovstva predsa môžu dva týždne počkať.