„Hm," predniesol doktor. „Zdá sa, že už nežije," skonštatoval pre seba, keďže nik iný v miestnosti nebol. Prekročil bezvládne telo roztiahnuté na zemi, ako spadlo, došiel ku skrinke pri stene a nalial si whisky. „Aye, vynikajúca," pochvaľoval si zatiaľ čo krúžil zlatistou tekutinou v širokom pohári. Bol úplne pokojný napriek prítomnosti mŕtvoly na parketách. Vtom mu zazvonil mobil. Zobral ho jednou rukou zo stola a prijal hovor.

„Prosím? Toho podnikateľa? Nie, čo sa stalo?"

V telefóne to hučalo, ako sa viac ľudí naraz snažilo odpovedať na otázku. „Nezvestný? Naozaj?" doktor zaletel pohľadom k mužovi na zemi a usmial sa, hoci to na jeho hlase nebolo poznať. Ach, keby ste len vedeli... pomyslel si pobavene, no potom sa ovládol. Nesmie dať nič najavo.

„Netušil som, že zmizol," vyriekol prekvapene.

„A čo teda budeme robiť?" spýtal sa, zatiaľ čo si kľakol k mužovi a ešte raz mu skontroloval tep.

„Aye, rozumiem... možno sa telo už našlo... okamžite idem do labáku a začnem na tom pracovať."

Zrušil, strčil si mobil do vrecka a schytil vrece, čo mal pripravené na prevážacom pulte. S istými ťažkosťami doň napchal mŕtvolu a zazipsoval ho, potom s námahou vyložil balík na pult. Najprv nohy, potom zvyšok. Nakoniec si oprášil ruky a neviditeľné smietky z tvídového saka, skontroloval čas na hodinkách a vyšiel z miestnosti, tlačiac pri tom pult.

Cestou do labáku stretol jedného z detektívov. „Čo to tam máte, doktor?" mladý policajt bol nadšením bez seba, akoby očakával niečo magické.

„Len ďalšiu mŕtvolu, chlapče. Zas John Doe, neidentifikovaný. Čakal si niečo iné?" Detektívove nadšenie sa hneď vyparilo a odpojil sa pri najbližšej odbočke.

Angus Lynn sa len pousmial a tlačil vozík ďalej.