Raz večer, keď som už ležala v posteli, som si spomenula na úlohu z Dejín mágie, ktorú som si zabudla urobiť.
Vzala som si učebnicu a pergamen s brkom.
Zbehla som do klubovne a sadla som si za stôl.

Začala som písať.
Keď som mala úlohu skoro hotovú, ozvalo sa hlasné PUK. Zjavil sa tam domáci škriatok s modrými očami veľkými ako tanieriky spod šálok. Začal upratovať, keď si ma zrazu všimol.
Uklonil sa a povedal: ,,Dobrý večer, slečna. Vy sa nenechať rušiť keď Mirie upratovať."
,,Som Hope. Takmer som to už dokončila. To ty sa nenechaj rušiť, Mirie."
Škriatok naklonil hlavu s netopierími ušami nabok.
,,Na Rokforte je viac domácich škriatkov?" spýtala som sa po chvíli.
,,O áno, slečna Hope. My pracovať v kuchyni a urpatovať klubovne keď už študenti spať."
,,Kde je tá kuchyňa, Mirie?"
,,Na tejto istej chodbe vy prísť k obrazu s misou plnou ovocia. Vy poštekliť hrušku. Tam sa objaviť kľučka. Vy ju stlačiť a vojsť do kuchyne. My byť radi ak vy nás navštíviť," usmiala sa Mirie a modré oči jej zažiarili.
,,Ďakujem. Niekedy určite prídem," sľúbila som.

Mirie ešte chvíľu upratovala a potom sa s hlasným PUK odmiestnila.

Asi o týždeň som si spomenula, čo som Mirie sľúbila.
Počkala som teda kým bude chodba prázdna a potom som podišla k obrazu.
Pošteklila som hrušku a presne podľa Miriiných slov sa tam zjavila kľučka.
Keď som ju stlačila a vošla som, naskytol sa mi pohľad na kuchyňu.
Boli tam štyri fakultné stoly, presne ako vo Veľkej sieni. Všade pobehovali domáci škriatkovia a varili rôzne dobroty, alebo upratovali neporiadok.

Keď ma škriatkovia uvideli, pribehli ku mne a začali sa ma spytovať, čo si želám.
Po chvíli mi doniesli čaj a sušienky.
Zbadala som Mirie a ona ku mne pribehla akonáhle si ma všimla.

V kuchyni bolo veľmi príjemne. Všade sa miešali vône rôznych jedál a mne sa ani trochu nechcelo odísť.

~~~

Hello!
Hope navštívila kuchyňu a skamarátila sa s domácim škriatkom Mirie. Aký na to máte názor?
Budem vďačná za každú odpoveď ;)

Sophie