Hneď ako som sa vrátila do Rokfortu...
pardon, môjho milovaného Rokfortu (to už je lepšie) a prešlo niekoľko normálnych týždňov (možno nie iba niekoľko), som sa vybrala von, lebo som dnes v hrade nemohla ani jedného z mojich kamarátov nájsť.

Išla som zasneženým dvorom Rokfortu, keď som uvidela niečo biele čo ma následovne plnou silou, až som spadla na zadok, trafilo do tváre.

Keď som otvorila oči a uzrela som nad sebou ryšavú tvár, ktorá nepatrila nikomu inému než Chraliemu.

Podával mi ruku a pri tom sa ma pýtal: ,,Nie je ti nič?"
,,Nie, nie," odpovedala som rukou si utrúc tvár. ,,Len prepáč."

Nechápavo sa na mňa pozrel a povedal: ,,Čo ti mám pre..."
Nestihol dopovedať, pretože som mu hodila do tváre snehovú guľu, ktorú som si počas nášho rozhovoru urobila za chrbtom.

,,Nie sme na toto, už starí?" spýtal sa ma vstávajúc a vypľúvajúc sneh.
,,Nie," povedala som so smiechom a trafila som ho ďalšou snehovou guľou do tváre.

Keď sme sa už hodnú chvíľu guľovali, prišla za nami Tonksová a povedala mi: ,,Všade ťa hľadám. Kone..."
Moja snehová guľa namierená na Charlieho ju zasiahla do tváre.
,,Prepáč." povedala som previnilo a už som sa nestihla uhnúť pred Charlieho snehovou guľou, ktorú mi s ohromným potešením hodil do tváre.

Tonksová neváhala a okamžite mi moju nechtiac hodenú guľu oplatila. Takže keď som si utierala z tváre sneh z Charlieho gule, do tváre ma zasiahla ďalšia.

Keď sme sa celý mokrí s úsmevmi na tvárach vrátili do hradu, už sa stmievalo. Rýchlo sme sa rozlúčili (Dora si vzdychla a pretočila oči, keď ma Charlie pobozkal na líce) a ponáhľali sme sa každý do svojej klubovne.

~~~

Ahoj! Trochu snehová kapitola. Ako sa vám páčila?
Budem rada, za každý názor či kritiku ;)

Sophie