Lialo ako z krhly. Bola sobota a ja som sa v klubovni už s Dorou nudila. Najprv som jej pomáhala s úlohami, ale potom, keď už Tonksová asi po stý raz skríkla, že je to beznádejné, vzdala som to.

,,Idem von," povedala som jej a vstala.
,,Čože?!" vytreštila v hrôze oči. ,,Nie! Kto mi pomôže?!" to už bol takmer hysterický výkrik.
,,Ty to zvládneš, verím ti," usmiala som sa a stisla som jej plece.
,,A čo ak nie?" spýtala sa zúfalo, keď som bola už pri východe.
,,To uvidíme až keď sa ukáže, že som sa mýlila," zasmiala som sa a vyšla von.

Keby na mňa v klubovni nestriehla Dora, ktorá čakala len na to kým sa vrátim, okamžite by som sa zvrtla na päte a utekala by som nazad do hradu. Vonku to totiž vyzeralo skôr tak, akoby sa rovno roztrhla obloha. O chvíľu som bola celkom premočená.

Len tak bezcieľne som sa potulovala po pozemkoch hradu a každú chvíľu som si odhŕňala z tváre mokré vlasy, ktoré sa mi na ňu lepili.

Akosi som pomaly prišla až na niekoľko metrov od Hagridovho domu. Cez hustý dážď som však ledva rozoznala svetlá.

Rozhodla som sa vrátiť, pretože mi začínala byť už aj zima. Dvere na Hagridovom dome sa však zrazu otvorili a niekto z nich vyšiel. Ale Hagrid to nebol, jeho obriu postavu by som rozoznala hneď. Bol to niekto menší, s ryšavými vlasmi. Charlie! Zavrel dvere a zbadal ma.

,,Čo tu robíš?" spýtal sa ma keď bol tak blízko, že som ho cez ten dážď konečne dobre videla.
,,Vyhýbam sa Tonksovej v klubovni," odvetila som.
,,Čo tak sa vrátiť?" spýtal sa. I keď len pred malým okamihom vyšiel z teplého domu, bol mokrý rovnako ako ja.
,,Dobrý nápad," usmiala som sa a obaja sme sa vracali k hradu s vidinou tepla a sucha.

Nakoniec sme konečne prišli do hradu. Tvár som mala celú mokrú, rovnako ako habit. V topánkach som mala hotové jazero, ale v tomto momente bolo hlavné to, že už na mňa konečne nepadalo toľko vody.

,,Čo ťa to napadlo chodiť v takomto daždi von?" spýtal sa ma Charlie keď sme sa pomalými krokmi presúvali ďalej do vnútra hradu.
,,Potrebovala som si prečistiť hlavu. Z Doriných sťažností by aj tebe čoskoro pukla hlava," zasmiala som sa. ,,Okrem toho, čo si tam vlastne robil ty?"
,,Bol som navštíviť Hagrida," odvetil jednoducho.

Chvíľu sme kráčali mlčky.
,,Stále si presvedčený, že pracovať s drakmi bude pre teba ideálne?" spýtala som sa. Zaujímalo ma to.
,,Stále som. A čo ty, čo budeš robiť keď odídeš z Rokfortu?" spýtal sa ma a zahľadel sa mi do očí.

Ktovie prečo som zastala. Nad tou otázkou som sa musela zamyslieť. Nikdy som nad tým doteraz nepremýšľala.

,,To netuším. Nemám žiaden sen," pokrčila som plecami. Bola to pravda. Kedysi som, keď som bola zamilovaná do Aldena, mi bolo jedno kde budem pracovať. Chcela som hlavne svoj život prežiť s ním. Ale keď tá zamilovanosť pominula, nebola som si istá, čo robiť.

,,Myslel som, že práve ty budeš presne vedieť, čo chceš," poznamenal.
,,Sú veci, ktoré ma bavia, napríklad taká herbológia. Viem, že nechcem stráviť zvyšok svojho života sama, nechcem žiť iba pre seba. Ale nenapadá ma, čo konkrétne by som mala robiť," snažila som sa mu to čo najlepšie vysvetliť.
,,Podľa mňa na to prídeš," usmial sa.
,,Prečo mi tak veríš?" zaujímalo ma.
,,Sme predsa kamaráti, alebo nie? Okrem toho, ty zvládneš do čoho sa pustíš."
,,To ťažko."
,,Pochybuješ o sebe," usúdil.
,,Ja už ani neviem," celý tento rozhovor sa začínal čoraz viac a viac zamotávať. Netušila som ako vycúvať.
,,Niekedy už ani neviem, čo vlastne chcem. Niekedy si pripadám stratená a nedokážem nájsť niečo vďaka čomu by som dokázala prísť na to, čo je pre mňa najdôležitejšie," pustila som sa zmätkovito vysvetľovať. Nevedela som, prečo to hovorím práve Charliemu. Prečo to nepoviem Dore? Prečo práve jemu? Chcela som aby mi rozumel, aby mi poradil. Ale hlavne som sa chcela už z toho všetkého vymotať.

,,Na čom ti najviac záleží?" spýtal sa potichu. Tentokrát som sa ani nezamyslela.
,,Na rodine, na priateľoch, na tebe," to posledné mi vykĺzlo bez toho aby som nad tým zauvažovala. V priebehu niekoľkých sekúnd som si uvedomila, čo som tými dvomi slovami vlastne priznala.

~~~

Ahojky! Kapitola sa trochu pretiahla, má viac slov ako zatiaľ ktorákoľvek doteraz v tejto knihe a z nejakého dôvodu sa mi chce napínať vás :D
Čo myslíte, čo sa stane v nasledujúcej?

Soph