Predierali sa pomedzi stromy a kríky, ktoré boli čoraz hustejšie. Cestu už stratili z dohľadu, no napriek tomu nezastavovali. Nemohli si byť istí, či už sa im podarilo striasť dvoch strážnikov, ktorí sa ich rozhodli prenasledovať.

Ona kráčala už len s posledných síl. Až to napokon nevydržala a zviezla sa do lístia v blízkosti jedného z väčších stromov. Elmer sa najprv pokúsil ju znovu zdvihnúť, no nakoniec to vzdal a posadil sa na zem k nej.

Šum lesa na ňu pôsobil tak upokojujúco, akoby spodkorún mohutných stromov ani nikdy neodišla. Akoby nikdy neopustila bezpečie,ktoré jej les ponúkal