„Po pravej strane od cesty je hlboký les," doľahli k nej Elmerove slová, „keď ti dám znamenie, pobežíme čo najrýchlejšie rovno k nemu, dobre?" Keďže nesmela hovoriť, tak len prikývla, hoci si nebola istá, či si to všimol.

Pokúsila sa rozhýbať nohy, ktoré jej počas dlhého sedenia úplne stuhli. Nevedela, či bude schopná bežať dostatočne rýchlo. Čo ak sa jej podlomia kolená, spadne na zem a už sa jej nepodarí znova vstať? Čo ak ju kvôli tomu strážnici chytia a odtiahnu naspäť na voz? Strach zo zlyhania ochromoval celé jej telo.

„Teraz!" ozval sa odrazu vedľa nej Elmerov tichý rozkaz.