„Tu sa utáboríme," rozhodol a na dôkaz svojich slov zložil na zem obrovský vak plný zásob, ktorý dovtedy niesol. Aj Nara uložila svoj náklad ku koreňom neďalekého stromu a rozbehla sa pomôcť ostatným, ktorý práve začínali stavať prístrešky.

Veľmi dobre vedela, ako bude niekoľko nasledujúcich hodín prebiehať. Vedela, že rozložia oheň, prespia tu a so zajtrajším úsvitom opäť vyrazia na cestu. Zažila to už mnohokrát predtým. No stále si na to nedokázala úplne zvyknúť.

Nedokázala sa zžiť s myšlienkou, že už nikdy neuvidí svoj domov, alebo aspoň to, čo z neho zostalo. Navonok sa však pokúšala pôsobiť čo najviac pokojne.