„Ale veď... veď vy potrebujete moju pomoc! Temil hovoril, že... že..." zasiahla do ich rozhovoru Nara, hoci ani sama nevedela, čo presne sa chystá povedať. Musela predsa niečo urobiť, musela ich nejako presvedčiť, že pre nich dokáže byť užitočná. Lenže ako?

„Je mi jedno, čo ti Temil povedal alebo čo si povedala ty jemu. Chcel som toho chlapa, ale dostal teba," obrátil sa veliteľ k nej. „S Temilom si to ešte vybavím, ale čo s tebou? Akurát nás budeš zdržovať..." premýšľal nahlas.

Otvorila ústa, no nedokázala nič povedať. Strach, ktorý začínal postupne zaplňovať každý kúsoček jej roztrasenej duše, nedokázala premôcť.