Po dvoch dňoch cesty lesom Nara konečne zahliadla tábor Temilovych spoločníkov. Na okamih dostala chuť sa z toho v poslednej chvíli vyhovoriť. „Robíš správnu vec, robíš správnu..." opakovala si sama pre seba, aby sa upokojila.

Vedela, že aj keby si to rozmyslela, nemohla by sa teraz vrátiť naspäť k svojmu bratovi. Nemala najmenšie tušenie, kde sa teraz nachádza, každý deň sa predsa jeho tábor presúval. Vedela len to, kam smeruje. Vedela, ktoré mesto na severe je jeho cieľom a dúfala, že keď tu skončí, podarí sa jej tam dostať. Teda pokiaľ z toho, do čoho sa chystala pustiť, vyviazne živá.