„Tak... pripusťme nachvíľku možnosť, že by si tam išla. A že by sa vám to podarilo. Lenže čo potom? Chceš zostať navždy s nimi alebo sama? Dobre vieš, že my tu nemôžeme čakať, kým sa vrátiš, musíme čo najskôr pokračovať za hranice... a tam nás len ťažko nájdeš," rozmýšľal nahlas.

„Bude to ťažké, ale nie nemožné," povedala odhodlane. Už totiž presne vedela, ako tento drobný problém vyriešiť.

„Asi viem, na čo myslíš," povzdychol si jej brat, no nenamietal.

Videla na ňom, že to postupne prestáva pokladať za až tak zlý nápad. Už o tom len musela presvedčiť aj samu seba.