„Pokiaľ budeme mať šťastie, o týždeň dorazíme na hranice," povedal Narin brat s nádejou v hlase, dôkladne si prezerajúc starú mapu. Len vďaka nemu sa jej a pár ďalším ľuďom vtedy podarilo včas ukryť pred Kalsami medzi stromami. Jemu vďačili úplne za všetko. Za to, že im obstarával aspoň trochu potravy a viedol ich húštinou stále ďalej a ďalej na sever.

Pretože len tam mali aspoň drobnú šancu získať pomoc a bezpečie. Len tam mohli nájsť svoju vytúženú slobodu. Ich vlastná krajina už dávno padla, vo vnútri jej hraníc ich už nič dobré nečakalo. Museli sa z nej dostať von.