„Ani trochu sa mi to nepáči Nara," povedal jej brat, len čo mu povedala všetko, čo sa od Temila dozvedela. „Veď nič nevieš ani o tých ľuďoch, ani o tej kalskej pevnosti, kam sa chcete dostať. Nechcem nejako spochybňovať Temilov úsudok, ale... naozaj sa nedá odhadnúť, ako to v ich skupine funguje. My tu spolu nejako vychádzame, lebo máme dosť potravy pre každého z nás, lebo..." uvedomil si, že túto tému nemal začínať, no už bolo neskoro.

„Ja viem, že... máme šťastie, že naši rodičia nám ukázali cestu do jedného zo skladov v lese, predtým než... než...," hlas jej zlyhal.