Myseľ ti opantá čarovnou hmlou,

tým kúzlom vábivým sú jeho verše.

Keď sa deň vystrieda s nocou a tmou,

čítaš ich nesmelo, túžobne, hriešne.

Slovom sa dotýka tvojej duše.

Ty sa mu poddávaš, nevieš odolať.

Preniká hlbšie, hlbšie a hlbšie.

Tam kde si zraniteľná a citlivá.

Si v jeho moci, spútaná kúzlom.

Pustí ťa vtedy, keď bude chcieť.

Bez masiek na tvári ste ženou a mužom.

Chce cítiť ako sa začínaš chvieť.

Nie je to hanba, nechať sa zviesť,

uvidíš, bude to v poriadku.

Veď rieka tiež musí len tiecť.

Tak nebráň tomu, čo vieš od začiatku.

Pohladí tvoje myšlienky, predstavy.

Tie, ktoré snažíš sa pred ním skryť.

Celú ťa pred sebou pomaly odhalí,

nech vidí ťa jasne, takú aká si.

Tvár sa ti červená, srdce ti búši,

vášeň ťa spaľuje, vieš, že to vie.

Pán slov ťa zaklial, je v tvojom srdci,

v hlave, aj tele, v najhlbšom sne.