V tajomstvách kalendárov minulých rokov,

v detailoch nevšedných a v modrej oblohe,

v tom daždi spomienok, som milo zmokol,

Vidím zas pred sebou to naše obdobie.

Na leto čerešne, na zimu imelo.

Poučky z chémie patrili do koša.

Boli sme odvážni, keď to v nás horelo,

túžba nás zajala a všetko mohlo sa.

Tam, kde nik nebol, láska nás premohla.

Telá nám ukradli rozumné myšlienky.

S nádejou na zázrak, pod rúškom súkromia,

bozky nás príjemne donaha vyzliekli.

Dal som ti seba, ty si sa vzdala mne.

Do svojich tajných snov vzal som ťa celú.

vlasy ti voňali krajšie než karamel,

keď v tvojich dlaniach som pocítil nehu.

Čarovne zmámený perami dýchal som

pokožku tak sladkú, až som sa chvel.

Dotykmi smelými u teba hľadal som

západy tvojich sĺnk, vojnu aj mier.

Nechcel som odolať, keď prišlo pokušenie,

už som ťa nemohol milovať pomaly.

Vyletieť k oblakom a nájsť tam potešenie,

vášeň ma zviedla pri tvojom stonaní.

Hodiny zastali a svet sa rozmazal.

Na chvíľu boli sme jedno, nie dvaja.

Ten pocit splynutia naveky ostal v nás.

Veď dodnes radosťou duše nám spája.