Učiteľka nám rozdala papiere a nejaké úlohy na vypracovanie.

,, Nachvíľu si odskočím, vy zatiaľ pracujte, ak budem niečo počuť, ste mesiac po škole. " povedala výhražne a tučniačim krokom odišla.

Konečne je preč,vydýchol som prebytočný vzdych z pľúc, ale teraz som tu sám s nimi. Ja sa bojím. Pani učiteľka, nechcete sa vrátiť? Prosím!

Zosunul som sa pod lavicu, aby ma bolo čo najmenej vidieť a začal vypracovávať ten test, čo nám dala.

Nebol ťažký. Pár príkladov a slovných úloh. Nič, čo by som ja nezvládol.

,, Konečne tá stará rašpla vypadla. " povedal Tae. Ozvala sa rana, asi si vyložil nohy na lavicu. Nemal som však odvahu sa pozrieť za seba.Ja som sa od strachu ešte trošku viac skrčil. Takže už som skoro nesedel na stoličke, ale pod lavicou na zemi.

,, Presne, mám milión iných vecí na robotu, nie tu hniť a robiť nejaký debilný test. " povedal HoSeok a šmaril papier s príkladmi na zem.

,, A čo máš také na práci? Šukať s niekým alebo si leštiť? " zasmial sa Jin na celú zborovňu.

,,To bolo dobré, skoro som sa od smiechu pocikal. " povedal Kook a začal sa hihňať.

,, Buďte tichšie, nechcem, aby nás tá stará ropucha nechala znova poškole! "strnul som. Ten hlas. Patril YoonGimu. Bol taký hrubý, ale zároveň taký jemný. Prešli mi zimomriavky po chrbte.

,, OK, Gi, nemusíš sa hneď čertiť. " povedal NamJoon a zasmial sa. Samozrejme, že ochraňoval Jina, niekedy mám pocit, že spolu niečo majú. Hodili by sa k sebe. Odteraz shippujem NamJin. Usmial som sa a začal opäť robiť ten papier.

,, Hej kvetinka, požičala by si mi pero? " opýtal sa HoSeok. Ignoroval som to, nechcem mať s nimi nič spoločné. Ďalšie problémy nechcem a už vôbec sa nechcem baviť s tými individuámi.

Zrazu do mňa niečo hodil. Pošúchal som si zranené miesto a otočil sa.

,, Daj mi pokoj, nechcem mať s tebou nič spoločné."povedal som kľudným a vyrovnaným hlasom a otočil som sa naspäť.

Hlavu som sklonil na svoju ruku, kde sa nachádzalo asi 50 náramkov.

,, Hou, hou, nezadrhni sa princezná. " zasmial sa HoSeok a odfrkol si.

,, Daj mi pokoj, choď radšej niekomu vyfajčiť!" povedal som trošku hlasnejšie a pretočil očami.

Všetci stuhli a zadržiavali v sebe smiech.

Ostalo ticho. Toto nedopadne dobre. Som mŕtvy. Najskôr mysli, potom povedz! V duchu som sa niekoľkokrát prefackal.

HoSeok zvážnel a podišiel ku mne. Stál pri mojej stoličke, na ktorej som sedel. Vyhladal som jeho oči,a keď som ich našiel postavil som sa, bolo to dosť komické, keďže som nižší než on a to o dosť, takže som sa pozeral do jeho hrude.

,,Čo si povedal?" zjapol po mne HoSeok a chytil ma za golier. Trhlo ma z toho hlasu a zavrel som oči kŕčovito k sebe.

Toto som nedomyslel.

,,N-nič." pípol som.

Všetci nás sledovali s otvorenými ústami a čakali, čo bude ďalej.

HoSeok sa napriahol. Zavrel som kŕčovito oči a čakal na bolesť.

No nestalo sa tak.

✡
Tak, som tu s ďaľšou časťou. Snáď ste s týmto príbehom zatiaľ spokojné/í, poteší nejaká odozva.
❤❤❤❤❤❤❤