CHAPTER 31
Ďakujem za všetky covery,teraz musím vybrať ten najlepší.
🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈🌈
,, Konečne si tu, už som si myslel, že neprídeš. " povedal radostne YoonGi, keď ma zbadal, ako kráčam k miestu, kde sa máme stretnúť.
Keďže už bolo neskoro na to, aby som sa otočil a utiekol kade-ľahšie, len som mu zamával na znak, že som ho videl a prišiel bližšie k nemu.
,, No, ale ako vidíš som tu. " mľaskol som a strčil si ruky do svojich kožených gatí.
Áno, zobral som si ich.
A keby sa pýtate, tak ani ten kožený náhrdelník nechýba.
,,Tak, môžeme teda ísť. " povedal čiernovlások s úsmevom na tvári a nastavil mi svoju ruku pred tú moju.
Pretočil som očami, no jeho ruku som nakoniec chytil.
YoonGi má naozaj pevné zovretie...
To sa ešte zíjde...
Zamierili sme si to do kaviarne, teda YoonGi si to tam zamieril, ja som sa za ním len tiahol.
,, Čo si dáš? " opýtal sa ma, keď sme už stáli pred pultom a pozerali na obrovskú tabuľu s najrôznejšími kávami a inými horúcimi nápojmi.
Naše ruky boli stále prepletené,už mi to aj prestalo vadiť.
Uvedomil som si, že je to vlastne celkom zlaté, ako sa moja maličká bacuľatá ručička stráca v tej jeho.
,, A-Ale ja tu nemám peniaze. " cítil som sa trošku trápne, nerátal som, že si budem niečo kupovať, pretože som si myslel, že na polceste do kaviarne si to rozmyslím a ujdem domov.
,, Pozývam ťa. " mrkol na mňa YoonGi a otočil sa na obsluhu za pultom.
Trošku som sa usmial a zahrialo ma pri srdiečku.
Toto gesto bolo pekné a to spolu ani nechodíme.
,, Ta-tak, ja by som si prosil horúcu čokoládu. " zašepkal som YoonGimu do ucha a daroval som jeden hamblivý úsmev dievčaťu za pultom.
Keď som si však všimol, ako sa servírka pozerá na čiernovláska, prepálil som ju pohľadom.
Pracky preč, YoonGi sa robí nad mojimi fotkami, nie nad ňou.
Nahnevane som pustil čiernovláskovu ruku a obtočil si ju okolo YoonGiho pásu.
Neviem ako, ale premohla ma žiarlivosť.
Gi sa tváril stále neutrálne, no v jeho očiach som videl opäť tie žiarivé plamienky.
,, Poprosím si jedno cappuccino a horúcu čokoládu so šľahačkou. " nadiktoval našu objednávku a obtočil si ruku okolo môjho pásu a pritlačil si ma viac k sebe.
Servírka zahľadená do čiernovláska len zasnene prikývla a začala sa venovať príprave našej objednávky.
,, Dúfam, že náš maličký Jiminie nežiarli? " uchechtol sa YoonGi a pohľadkal môj pás.
Ako si to mohol myslieť? Snažil som sa byť nenápadný.
Aj vy ste tam cítili ten sarkazmus?
Otrčil som spodnú peru a naoko urazene natočil hlavu druhým smerom ako bol YoonGi.
Ten si len povzdychol a otočil si ma k sebe.
,, Nemusíš sa ničoho báť, chcem zasúvať len a len do teba. " zašepkal mi zasnene Gi do ucha a dal mi maličkú pusinku do mojich upravených vláskov, voňajúcich po broskynkách.
Zahľadel som sa zasnene do očí, že som si ani nevšimol, akú vetu vypustil YoonGi z úst.
,, Tu je vaša objednávka. " servírka hneď zmenila tón, keď si všimla scénu pred sebou.
Dobre jej tak.
Výťazne som si prevzal naše objednávky a pritom uštipačne mrkol na tú kravu, ktorá si robila nárok na môj majetok.
Kávu som podal Gimu a ja som si nechal svoju čokoládku.
,, Sadneme si sem? " ukázal na miesto YoonGi, kde sme si mali sadnúť.
Len som pokýval hlavou v súhlas a sadol si na mäkkú pohovku, pri ktorej sa pýšil krásny sklenený stolík s kvetmi.
YoonGi sa len usmial a sadol si na miesto vedľa mňa.
Chápem, že na pohovke sa lepšie sedí, ale prečo zrovna pri mne.
Nakoniec som to nechal tak a užíval si jeho prítomnosť a vôňu, hlavne tu vôňu.
,, Ďa-Ďakujem, ale nepamätám si, že by som si objednal aj šľahačku. " zamyslel som sa a pozrel sa mu do jeho veselých očiek.
,, Nemaš za čo, " usmial sa na mňa a pohľadkal ma mojich zlatých vláskoch,,, ja som chcel. Aspoň naberieš nejaký tuk do toho tvojho guľatého zadočku." zašepkal a odpil si zo svojej kávy.
Poslednú vetu som ignoroval.
,, Tak a povieš mi, prečo som sem mal vlastne prísť? " opýtal som sa jemným hláskom a napil sa zo svojho kelímku.
,, Neodpísal si mi a taktiež si sa mi vyhýbal... aghh... chcem...chcem len vedieť, či sme v pohode. "
Počujem dobre? YoonGi naozaj koktá?
Musím povedať, že mi to zalichotilo.
,, Ako myslíš "v pohode"?" naznačil som prstami úvodzovky.
,, Vieš, Jimin, veľmi sa mi páčiš, už ani neviem odkedy, možno vtedy, čo si mi ovracal to tričko, " zasmial sa s chuťou YoonGi, no mne bolo jasné, že chcel skryť svoju nervozitu. Buchol som ho svojou malou pestičkou do ramena, ,, ale nie, robím si strandu. Bolo to asi vtedy, čo sme boli všetci poškole a vtedy, keď som ti napísal, to som konečne nabral odvahu ťa osloviť. "YoonGi hovoril stále kľudným hlasom a pritom si žmolil svoje prsty, ktoré mal položené v lone.
,, Neviem, čo na to povedať-"
,, Nemusíš nič, "vyhŕkol YoonGi rýchlo a chytil moje ruky do tých svojich, ,, viem, že moja povesť chodí vždy predomnou, no ja som sa zmenil,... kvôli tebe. " zašepkal YoonGi a pozrel sa mi do očí.
Keď si všimol, ako naňho pozerám s otvorenými ústami, usmial sa.
Asi chcel nabrať viac odvahy.
,, Týmto by som ťa chcel pozvať na rande, urobilo by mi veľkú radosť, ak by si so mnou išiel. " čiernovlások teraz nepôsobil ako ten dominantný, skôr ako nejaká malá školáčka, ktorá sa bojí opýtať o ceruzku svojho idola.
Z neznámeho dôvodu mi to prišlo naozaj zlaté.
,, Rád pôjdem. " usmial som sa a vyhľadal YoonGiho oči, ktoré po mojej odpovedi začali žiariť.
,, Tak poď, nemáme veľa času. " povedal čiernovlások rýchlo s pohľadom upretým na svoje strieborné hodinky.
,, A kam vlastne ideme? " opýtal som sa, keď ma Gi chytil za ruku a začal ťahať von z kaviarne. Samozrejme svoje pitie sme si zobrali so sebou.
,, Nechaj sa prekvapiť. " usmial sa tajnoskársky čiernovlások, mrkol a pritiahol si ma bližšie k sebe.
Zdravím vás v toto upršané počasie.
V príbehu sa opäť posúvame, viem táto časť je extrémne nudná, no nič s tým nenarobím.
Chcem poďakovať za neuveriteľných 292 sledujúcich, ja nemám slov.
Snáď sa časť páčila a necháte mi tu nejaký pekný komentárik a vote.
❤❤❤❤❤❤❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro