,, Takže prdelka..." uchechtol som sa a založil si ruky na hrudi.

Začal som si doberať TaeMina hneď po tom, čo HoSeok zmizol na chodbe.

,, Ji-Jimin! " zalapal po dychu môj spolusediaci.

Sklonil hlavu ku svojim rukám, ktoré mal položené vo svojom lone a začal sa nekontrolovateľne červenať.

Vyprskol som do obrieho smiechu, no v kútiku svojej malej úchylnej dušičky som si uvedomil, že on má aspoň chlapca, ktorého očividne miluje a on mu taktiež dáva všetku svoju lásku, ja som sám a píšem si s nadržaným úchylom, ktorého navyše ani nepoznám.

No výhra, nemyslíte?

,, Jimin. " zašepkal TaeMin a štuchol ma do ramena.

Prestal som sa smiať a pozrel sa tým istým smerom ako sa pozeral môj spolusediaci.

Vo dverách od našej triedy som zbadal Min YoonGiho, ktorý sa unudene opieral o rám dverí.

Keď si ma však všimol, zbystril a rukami mi naznačil gesto, aby som prišiel za ním.

S nechápavým výrazom som sa zdvihol zo stoličky a mieril si to priamo k jeho osobe.

,, A-Ahoj. " pozdravil som slušne ako ma to učila moja mamina, keď som mol malý.

,, Čau, nejdem zdržovať, dik za požičanie trička, tu ti ho vraciam a dúfam, že ho už nebudem potrebovať. " začal YoonGi a popritom zo svojho koženého ruksaku vytiahol úhľadne poskladané tričko, ktoré mi jemne vtisol do mojich malých baculatých ručičiek.

,, Za málo a ešte raz prepáč, že som ťa.... no...ty vieš. " nervózne som sa zasmial a prešiel si rukou po zátylku, na ktorom sa začali formovať kvapky vody.

,, To je v poriadku, bola to celkom aj sranda. " zasmial sa starší.

Ostal som naňho tupo civieť, to je asi prvýkrát, čo vidím Min YoonGiho sa usmiať.

Pozrel som sa mu do očí a až teraz som zbadal, že ich má sfarbené do tmavohnedej farby.

Keď to tak skonštatujem, vyzerá naozaj príťažlivo.

Fuj, Jimin!

S človekom ako je on si nemôžeš začať, je to grázel a navyše určite nositeľ minimálne 4 pohlavných chorôb.

,, Čo sa na mňa tak pozeráš? " opýtal sa zrazu Min, keď si všimol, ako zasnene naňho pozerám.

Hneď som sa vrátil na planétu Zem.

,, N-Nič, ja len... ideš na tú HoSeokovu párty? " plesol som prvú otázku, ktorá ma napadla.

Chvíľu vyzeral, že rozmýšľal, no potom, keď si ma zmapoval od hlavy až k pätám a naopak konečne prehovoril:

,, Prídem, snáď sa tam uvidíme. " mrkol na mňa so skusnutou perou, keď dokončil svoj krátky monológ a následne sa otočil na opätku a zamieril si to asi do svojej triedy alebo za školníkov kabinet...

Neviem, ako sa rozhodne, no dúfam, že nebudú trpieť jeho pľúca.

,, Inak, pekné ponožky s mačičkovými labkami! " zakričal zrazu na mňa YoonGi, následne mrkol a otočil sa späť na cestu, vedúcou do jeho triedy.

Ostal som na chodbe stáť s nechápavým výrazom v tvári.

Môj pohľad zrazu spadol na moje čistobiele ponožky, schované v čiernych teniskách s bielymi šnúrkami.

Lenže, nikde žiadne mačiacie labky.

Odkiaľ vie, že mám také ponožky?

Tento diel je tak nudný.
Som sa nejak rozbehla s týmto príbehom, snáď vám to nevadí.
Ďakujem za votes a komenty, ktoré mi tu nechávate.
Btw ak sa vám páčia moje príbehy, poteší ma follow 😌😏
Vidíme sa.
❤❤❤❤❤❤❤