Trhlo ma.

S knedlíkom v krku a roztrasenými nohami som vztal z postele a šiel sa hlasom, ktorý patril mojej mame.

Ja som debil, teraz príde kázanie a výsluch o tom, prečo mám obrázok s erekciou v mobile.

Potom budem musieť presviedčať mamu, že nie som gay. Najhoršie však bude, ak sa ma opýta, komu tá časť tela patrí a to je to najhoršie, nemám ani potuchy.

,, A-Áno, mami? " opýtal som sa až moc pisklavím hlasom a zišiel dole po schodoch do obývačky, kde stála moja mamina s taškami v ruke a neutrálnym výrazom na tvári.

,, Ani nepozravím svoju vlastnú mamu? " zasmiala sa žena s dlhými hnedými vlasmi a úsmevom na tvári.

Nervózne som sa zasmial a šiel ju objať.

Obtočil ruky okolo jej krku a položil si hlavu na jej rameno.

Očami som však hľadal mobil, ktorý som po nejakej chvíli zbadal ležať na zemi.

Po väčšom zaostrení som zistil, že fotka bola stále cez celú obrazovku a mobil hlásil niekoľko ďalších notifikácií.

Mamina sa odo mňa odtiahla a vložila mi niekoľko tašiek do rúk, s ktorými som odišiel do kuchyne a položil ich na linku.

,, Jiminie~, volala mi pani riaditeľka, že ti trafili loptou do hlavy, a potom si musel ísť domov, pretože ti bolo nevoľno. Už ti je lepšie? Prečo si mi nezavoval? Potrebuješ do nemocnice? " začala ma zasypávať otázkami, na ktoré som jej ani poriadne nestíhal odpovedať.

Nie že nestíhal, nechcel som.

Chcem sa zavrieť do svojej izby a tam sa pekne hrať so svojimi prštekmi a napísať tomu neznámemu chlapcovi kvôli tej fotke.

Nakoniec som len nenápadne pokrútil očami a zamrmlal niečo vo zmyzle, že som ok.

Keď som mamine pomohol s taškami a povedal, aký som mal deň, rýchlo som utekal do obývačky a spod stola som vybral mobil a bežal s ním do svojej izby, kde som skočil na posteľ a zapol už zmienený mobil.

V chate na mňa už čakalo niekoľko neprečítaných správ.

BlackPinkLover:
Čo neodpisuješ?

Odpadol si z mojej dĺžky?

Išlo si sa spraviť, mačiatko?

Myslíš pri tom, na môjho kamaráta,ako sa prebýja do tvojho uzučkého vnútra?

Nad správami som sa jemne usmieval.

Som rád, že je niekto väčší úchylál ako ja.

_

Detičky moje, dom späť, trošku nudnejší diel.
Snáď sa vám dielik páčil, ocením votes und komenty.
Neverím, ďakujem za 207 sledovatelov.
Rozhodla som sa, že keď ich budem mať 250,vydám ďalsí príbeh...
I love U all~
❤❤❤❤❤❤❤