,, Beriem...... Jimina! " zakričal NamJoon na futbalovom ihrisku,keď si vyberal hráčou do svojej skupiny.

Je opäť telesná, čo znamená, že musím znova robiť nejakú telesnú aktivitu, do ktorej sa mi teda vôbec nechce.

Tentokrát som sa snažil vyzerať nenápadne, inak povedané, schoval som sa za najväčšieho chalana, ktorý tu bol a tváril sa, že ten mravec na čerstvo pokosenej tráve je naozaj veľmi zaujímavý.

Čo sa však nestalo, chlapec predo mnou, ktorý tvoril Berlínsky múr ustúpil a šiel k súperovmu týmu,kde sa hrdo zaradil za kapitána.

Pozrel som sa naňho vražedným pohľadom a želal si, aby pohľady mohli zabíjať.

Vtedy NamJoon zakričal moje meno, čo spôsobilo, že som strnul a vystrelil oči, div, že mi nevypadli a nerozkotúlali sa po tráve na ihrisku.

Povzdychol som si a pokrútil hlavou, aj tak, už sa z toho nemám ako vyvliecť.

Pomalým šuchtavým krokom som sa dopratal ku kapitánovi, ktorý si ma vybral a zaradil sa zaňho rovnako, ako ostatní členovi družštva. Bol to opäť JungKook, TaeHyung, YoonGi, HoSeok a NamJoon.... a samozrejme vizuál týmu- ja.

Z môjho hlbokého premýšľania má vyrušil zvuk trénerkinej píšťalky, ktorá signalizovala začiatok hry.

Keď sme doriešili stratégiu, hra sa začala.

Ja ,akož to človek, ktorého pľúca sú ako plúca tuhého fajčiara, som sa stal obrancom, nie žeby kondička bola na tom o niečo lepšie, ale nebudem predsa riskovať, ľudí s mojou inteligenciou je na svete málo, a preto nevidín dôvod toto množstvo ešte obmedziť.

Na tom prekliatom slnku stojím asi 15 minút bez toho, aby som sa pohol z miesta, kde som už určite vystál poriadnu dieru do zemského jadra.

Stojím s rukami skríženými na prsiach a sledujem mojich spoluhráčov, ako kopú alebo sa naháňajú za futbalovou loptou.

Zhlboka som vydýchol a modlil sa, aby táto hodina čím skôr skončila, aj keď pozerať sa opäť na spotené chlapčenské telá mi nerobí problém, len to slnko a teplo mi v mojom počínaní trošku zavadzajú.

Keď sa tak zamyslím, ani neviem, aký je stav hry-neviem, či vyhrávame, alebo prehrávame.

Len som pokrčil plecami, sledoval behajúcich chlapcov a niekedy si utrel slinu, ktorá stekala po brade.

Pov tretej osoby:

Svetlovlások bol tak zaujatý 'hrou'(áno,určite hrou), že si nevšimol ako brankár susedného týmu vykolol loptu do stredu hracieho poľa a na nešťastie zasiahla Jimina do hlavy, ktorý sa okamžite zvalil na zem, aspoň zomrel pri pohľade na niečo, čo mal rád.

Učiteľka zapískala a naznačila rukami timeout.

Všetci hráči ostali stát na svojich miestach a snažili sa nabrať vzduch do pľúc, inak povedané, dychčali ako po štyroch kolách, ak viete, čo tým myslím.....

Učiteľka pribehla k Jiminovi bezvládne ležiacom na zemi a začala s ním jemne triasť.

,, Jimin, Jimín~..... ach..... Aj vám sa to zdá tak vzrušujúce? Nikdy sa mi úraz na telesnej nestal. " zachichotala sa učiteľka a položila otázku svojim žiakom, ktorý stáli okolo Jimina v bezvedomí. Tí sa na seba len zmetene pozreli a utreli si pot z čela.

Čo vám poviem, školstvo je na tom už tak zle, že zoberie aj hociakého pacienta z ústavu, no nemám pravdu?

☸
Áno, áno, ani vy tomu nemôžete uveriť? Presne tak, vydala som ďalší diel, po asi dvoch týždňoch?
Konečne ma chytila múza a tresla ma pánvicou, aby sa mi rozvietilo.
Dúfam, že ste si časť užili a nebolo to také nudné.
Komentárik poteší~
❤❤❤❤❤❤❤