V polovici cesty mu došlo, že si so sebou nevzal žiadnu zbraň a nenechal si ani urobiť meč. ,,Dopekla!" Prikrčil sa k zemi hneď, ako chlapi zastali pred drevenou chalupou. Keď sa však ale pozorne porozhliadal okolo seba, uvidel, ako mu nad hlavou na hrubom konári visia detské topánky. Od najmenších veľkostí po väčšie. Viseli na špagátoch, ktorými sa viazali vrecia so zemiakmi. Prišlo mu zle, no neprestával sa sústrediť na dievčatko. Muži stáli pred Vereniným domom a vyčkávali na jej príchod. 
    ,,Idem sa vyšťať," povedal lukostrelec a podišiel kúsok od ostatných. Bastian sa rozhodol využiť situáciu. Pomalým a plazivým krokom sa priblížil k močiacemu mužovi, ktorý si vôbec nevšimol, že sa k nemu blíži. Vyskočil, zakryl mu ústa rukou a podkopol mu nohy. Lukostrelec padol na kolená a chystal sa zakričať. Bastian však stihol zareagovať skôr, než k tomu došlo a udrel mu hlavu o hrubý kmeň stromu. Padol na zem ako zápalka. Okamžite mu vzal luk a šípy a ukryl sa do vysokej trávy. Zbadal, ako vychádza Verena zo svojej drevenice. Dvere zaškrípali a ona vyšla pred svoj prah.
     ,,Zabijem ju," zavrčal mladík, ,, a s ňou zabijem aj to zlo, ktoré sa ešte chystá napáchať!" Natiahol šíp, namieril ho na Verenu a bol pripravený ju zrovnať so zemou. V momente, ako strieľal, vybehla z kríkov srna a on sa strhol. Šíp vystrelil a nezasiahol ani Verenu, ani aspoň jediného muža. Zapichol sa do nahnitého dreva bosorkinho domu.
     ,,A som v riti," zachvel sa.
    Vajarovi poskoci spozorneli a utekali smerom k nemu. Držal luk a mieril na nich. ,,Nedotýkajte sa ma, inak strelím!" zapišťal ako nejaká myš. ,,Nebojím sa vás."
     Verena predstúpila pred neho a pozrela sa mu do očí. Telom mu prešiel nepríjemný mráz a mal pocit, že práve preklínala jeho dušu. Zvraštila obočie a povedala niečo v neznámom jazyku. A potom? Potom pred Bastianovými očami nastala úplná tma.

     ,,Sľubujem ti, že sa vrátime obaja a v bezpečí," upokojoval Meonder Sidoniu držiac ju v objatí. Rukou jej prehrabol vlasy a pobozkal ju na čelo. ,,Ver mi, nevrátil by som sa domov bez neho."
     ,,Keď vy ste to jediné, čo mám," zavzlykala Sidonia. Priložila ruku k jeho hrudi a pozrela sa mu do očí. ,,Ale verím ti." Potom mu venovala nežný bozk na pery a rozlúčila sa s ním. Meonder vzal kožušiny, chlieb, zbrane a nasadol na koňa. Vracal sa do Skartanu.


     Bastian sa prebral na tupú bolesť hlavy. Zaklipkal očami a zistil, že má zviazané ruky i nohy. Bol zavretý v malej miestnosti pripomínajúcu pivnicu. Bolo tam chladno a tmavo. ,,Otec ma zabije," pomyslel si a chytil by sa za hlavu, keby nemal zviazané ruky. ,,Určite ma oblbla nejakými čarmi!" odpľul si. Potom sa mu ale rozvidnilo a uvedomil si, kvôli čomu sa tam vlastne ocitol. Chcel zachrániť dievča z námestia. Teraz ho už však nebojácnosť opustila, lebo si nebol istý, či je ešte vôbec nažive. Prišlo mu ťažko na žalúdku. Ani nemal náhradný plán. Vôbec nerátal s tým, že by zlyhal. Však bol tak odhodlaný a statočný! Neporaziteľný mladý muž túžiaci dokázať svojmu otcovi, že je niekým. Tak si to myslel. Lenže to absolútne nepremyslel a nedomyslel. Cítil sa zle. V hlave mu už zneli výčitky a sklamanie Meondera, teda, pokiaľ ho vôbec nájde.
     Začínal byť veľmi hladný. Od včerajška nejedol a ešte stále nemal žalúdok v poriadku po včerajšej opici. V bruchu mal hudobné vystúpenie a myslel si, že mu v ňom niekto tancuje. A stres mu ho navyše sťahoval ešte väčšmi.
     ,,Pozrime sa naňho," vošla Verena do miestnosti, ,,na nebojácneho chlapca."
     ,,Aj tak nemám strach," zachovával si hrdosť a zamračil sa presne tak, ako sa vždy mračil jeho otec. 
     ,,Kto si?" 
     Bastian mlčal. ,,Nemusím a nepoviem ti nič, starena."
     ,,Tak to je smola," usmiala sa škodoradostne a prikrčila sa, ,,pretože práve si prišiel o šancu zachrániť toto naničhodné dieťa." Verena ju pritiahla do dverí. Dievča sa chvelo a malo zaviazané ústa.
     ,,Nechaj ju!" skríkol Bastian, to bolo totiž to jediné, čo mohol urobiť. ,,Pusť ju..."
     ,,Nepustím," prskla stará žena, ,,a môžeš za to ty." Potom zmizla s dievčaťom z miestnosti a ozvala sa ozvena jej chladného smiechu.
     ,,Vráť sa!" kričal za ňou Bastian a v mysli starenu preklínal.


     Meonder došiel do Skartanu. Koňa priviazal o rovnaký strom, ako vtedy, pretože tam mal koňa aj Bastian. Usmial sa. ,,Tak predsa ma poslúchol." Lenže ho úsmev prešiel rýchlejšie, než prišiel. Jeho syn tam nebol. Ostala po ňom iba vyležaná tráva. ,,Bastian?" zakričal. Tak veľmi túžil počuť jeho odpoveď, ale nedočkal sa jej. Pristúpil k jednému mužovi, čo hral na husliach a zarábal si tak. ,,Prepáč, že ťa otravujem, ale nevidel si takého vysokého mladého muža? Mal dlhé hnedé vlasy a dosť výrazné oči."
     Hudobník si ho prezrel. ,,Ty mi kohosi pripomínaš."
     Meonder si povzdychol: ,,To, kto som ja, je teraz nepodstatné. Odpovedz mi."
     ,,Videl som ho tu ležať, tam, ako máte kone, ale kam zmizol potom, to ti už nepoviem."
     ,,Ani akým smerom sa mohol vybrať?" 
    ,,Ani."
     Meonder mužovi poďakoval a zúfalo sa posadil na miesto, kde sa ešte ráno váľal Bastian. ,,Čo si mi to zas urobil, ty hlupák," pomyslel si v tichosti. Zároveň ale rátal s tým, že ho tu po svojom návrate nemusí nájsť. Poznal jeho nezbednú povahu a nemohol mu to mať za zlé už len z jediného dôvodu - on bol v jeho veku rovnaký. Lenže, keby jemu otec povedal, že bude sedieť na zadku a nepohne sa, tak by sedel na zadku a nehol sa. Ale on vyrastal bez otca. ,,Kde si mi len zmizol?" Ako prvú sa rozhodol navštíviť krčmu, pretože krčmy boli pre Bastiana ako kostol. Vošiel dnu, rozhliadol sa a okrem ožranov a namyslenej krčmárky nevidel nikoho. Aspoň nie svojho syna. Povzdychol si a ponoril svoju tvár do dlaní. ,,Kde ho mám hľadať?!"

     Bastian smutne sedel na zemi a zapichol svoj zrak do stien. Nemohol uveriť tomu, že to dievča Verena skutočne zabila. ,,Nech jej duša nájde pokoj," povedal tichším hláskom a striaslo ho.
     ,,Duše týchto detí pokoj nenájdu nikdy," zjavila sa Verena znova vo dverách, ,,Boh ich opustil."
     ,,Ja sám sa postarám o to, aby tvoja duša nenašla pokoj," odpľul si Bastian, ,,zhoríš v pekle!"
     ,,Už viem, kto si," usmiala sa zvláštne, ,,si syn Meondera, dračieho humanoida."
     ,,Odkiaľ to vieš?!" zúril a snažil sa rozviazať si nejakým zázrakom ruky.
     ,,Vyveštila som si to z jej kostí," povedala výsmešne, odporne sa zasmiala a odchádzala preč. Bastian ju ale zastavil. ,,Môj otec ma bude hľadať a umrieš!"
     ,,A nie je to to, čoho sa na druhej strane bojíš?!" otočila sa k nemu, ,,že ti bude neustále kryť zadok tvoj otec a mať ťa za neschopného hlupáka?" Keď uvidela Bastianov výraz, len kývla rukou a odišla preč, bez ohľadu na to, že ju Bastian preklínal a to veľmi nahlas.