,,Elias?" spýtala som sa ho naoplátku. Moje zreničky museli byť neuveriteľne rožšírené od šoku a strachu. Čo keď so mnou už nič nechce mať? A aj keby chcel, čo otec? Z mojich myšlienok ma náhle vytrhli dve silné ruky, ktoré ma objímali.

,,Ani nevieš ako veľmi si mi chýbala, sestrička. Celé tie roky, ktoré som strávil bez teba boli hrozné. Vieš ako strašne som sa cítil, keď ste sa spolu s mamou odsťahovali? Už som ani neveril, že ťa ešte niekedy uvidím, aj keď som v to stále dúfal. A keď ťa konečne nájdem, ten parchant sa ťa snaží znásilniť. Kedy si sa vrátila? Ako si sem prišla? Čo tu robíš? A čo mama?" začal zo seba chŕliť a ja som sa zmohla len na rýchle žmurkanie.

,,Ja viem" Bolo prvé, čo som sa zmohla povedať. Nevedela som, či mu mám všetko rozprávať... No je to môj brat a aj keď ho už nepoznám, stále mu verím. Teraz však asi nebude najlepšia chvíľa, mu hovoriť všetko. Aspoň zatiaľ nie. ,,Došla som len pred chvíľou a stopom, odviezla ma tuto Sheila. Chcela som sa sem proste vrátiť a dúfala som, že stretnem teba alebo otca." Odpovedala som mu jednoducho "Tá žena nikdy nebude mojou matkou" Zamrmlala som potichu dúfajuc, že to Elias nepočul.

,,Prečo nie? Spravila ti niečo?" Odtiahol sa odo mňa a hlboko sa mi zahľadel do očí, pričom jeho ruky boli na mojich ramenách. A čo teraz? Veveričky, kde ste, keď vás človek potrebuje? Aleže vážne potrebuje? Svoje oči som rýchlo presunula na Sheilu s prosebným pohľadom.

,,No ona-" Nebola som schopná to dopovedať. Ďakujem všetky veveričky! O tomto sa mi naozaj nechcelo rozprávať.

,,Tak počkať počkať počkať!" Začala Sheila, na ktorú sa sa vzápätí otočil aj Elias ,,Ty mi chceš povedať, že si sestra Eliasa? A ty mi chceš povedať, že si mi zatajil, že máš sestru?" zrakom začala pomaly preskakovať medzi nami dvoma, snáď akoby sa snažila nájsť v čom sme podobný. Elias sa poškrabal na zátylku a ospravedlňujúco hľadel na Sheilu.

,,Prepáč Sheila. Keď sa naši rodičia rozviedli a Mell sa odsťahovala preč, bol som z toho zničený. Určitú dobu som nehrával hokej a ani nechcel chodiť do školy, pretože mi to všetko pripomínalo Mell a mne moja sestrička strašne chýbala. Otec ma preložil do inej školy, pretože videl, že do tej školy sa viac nevrátim. O tom, že mám sestru som nikomu nehovoril, nehnevaj sa" s mierne previnilým pohľadom a prosiacimi psími očami úpenlivo hľadel na Sheilu. Tá sa nakoniec predsa len na Eliasa.

,,No že si to ty, tak povedzme, že je všetko odpustené ak spolu všetci traja zájdeme spolu do kaviarne niekedy" Elias s nadšením prikývol a Sheile venoval jeden veľký úsmev. Jediné čo mi zostalo bolo, sa tiež usmievať. Úplne som zabudla na to, čo sa mi mohlo pred chvíľou stať. Veveričky, chápete? Ja mám pri sebe opäť svojho brata! Po toľkých rokoch je moje dvojča opäť späť! Znovu mám niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť. A.... Ja uvidím otca! Keďže je tu Elias, znamená to, že tu bude aj môj otec!

,,Elia, Elias, Elias!" Začala som po ňom nedočkavo pokrikovať. Oči mi v tom okamihu museli žiariť ako hviezdy počas jasnej noci

,,Čo je?" Vravel s pobaveným tónom v hlase a v očiach mu tak isto ako mne žiarili iskričky.

,,Otec, kedy ho môžem vidieť?" Pýtala som sa nadšene, no aj malinkatými pochybnosťami.

,,Otca? Aj hneď teraz! Môžme rovno vyraziť, aby sme boli u nás čím skôr. Ver mi, otec bude nadšený keď ťa uvidí! Samozrejme, že nie viac ako ja. Som predsa tvoje vlastné dovojča" uškŕňal sa od ucha k uchu.

,,Sheila, nebude ti vadiť keď pôjdem s Eliasom?" Upierala som pohľad na Sheilu. Na jej tvári ležal neutrálny výraz, no v jej očiach sa dala vidieť istá dávka smútku.

,,Jasné, otca si nevidela dlho a mňa poznáš len chvíľu" odpovedala, teraz už aj so smútkom v hlase. Postavila som sa z postele a kráčala smerom k nej. Objala som ju. Perami som sa malinko priblížila k jej uchu.

,,Neboj sa, teraz máš spolupáchateľku, ktorá ti zariadi pri najhoršom aspoň kávu s ním" odtiahla som sa od nej a žmurkla na ňu. Na jej perách sa pohrával malý úsmev a v očiach jej tancovali iskriči, rovnako ako mne predtým. ,,Ideme?" Prehodila som smerom k Eliasovi, ktorý sa taktiež postavil a kráčal ku dverám ,,Vidíme sa čoskoro Sheila" opäť som na ňu malinko žmurkla.

,,Ahoj Sheila" pozdravil sa jej aj Elias, s malinkatým úsmevom na perách. Neviem, či ešte Sheila zostala na párty alebo nie, predsa len párty bola ešte stále v plnom prúde, bolo len 11 a to je príliš skoro na to, aby sa takáto párty skončila. Ako sme kráčali von, dovnútra sem tam prišlo ešte pár ľudí, ktorí boli pripravení tancovať a piť. Elias zastal pri jednom z drahšie vyzerajúcich áut, vytiahol kľúč a svetlá na aute zablikali.

,,Hou, hou, hou. Ty mi chceš povedať, že vlastníš toto? Lamborghini Aventador?" Hľadela som vyjavene na Eliasa, ktorý sa len uškŕňal. Ako inak...

,,Vieš sestrička, keď sa mi začalo dariť v hokeji a otec dostal veľmi dobre platenú prácu, nebolo ťažké našetriť na Betty" ceril sa na mňa s bielymi zubami a ja som vybuchla do smiechu.

,,Betty?" vravela som so smiechom ,,Nie je to skôr meno pre bielu starú dodávku? Nemyslíš, že Lamborgini by si zaslúžilo krajšie meno? To si sa naozaj vyšvihol" smiech má stále neprechádzal.

,,Hej! Betty je pekné meno a už vôbec nie je len pre dodávky!" Vravel s hraným urazením ,, Vidíš? Toto mi chýbalo! Si prvá, ktorá sa má nepýtal prečo som si pomenoval auto, ale že Betty je pre dodávku" na jeho tvári bol opäť úsmev ,,No už nastúp ty vypelichaná veverička" povedal, a jediné čo mi zostalo bolo, sa usmievať od šťastia.

Hehe :D Tak čo na to vravíte? ❤️ Aj kritiku poprosím ak máte ^^