Marlene vôbec nedávala pozor. Namiesto toho sa sústredila na zväčšenie miniatúrneho korbáčika, ktorý prepašovala vo vrecku, na asi tridsať centimetrov.

Nenápadne sa poobzerala, či sa učitelia nedívajú, našťastie nie a k tomu tesne za ňou sedeli ďalší študenti, ktorí jej nevedomky poskytovali krytie.
Pomaly napriahla ruku a pohľad upriamila k chrbtu pred sebou... A prásk! Zelený korbáčik zasvišťal a dopadol, potom zas a znova.

„Šibem, šibem, šibi ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička,
daj vajíčko z košíčka!"

Sirius, lebo to bol on, na koho dopadali rany, sa otočil a jeho pohľad sa stretol s očami škeriacej sa Marlene.