E L E N A

„Kde je Damián?" opýtam sa vyhúkanej Mileny pri recepčnom pulte a tá ma ide doslovne prepichnúť očami. No nič moja drahá, keby si bola rýchlejšia, preťahoval by môj láskavý snúbenec teba, mala si si švihnúť, mne to za vinu nedávaj. Nemôžem za to, že som pre Damiána neodolateľná.

„Nie je tu," ledabolo mi odvetí, teraz ma naopak ignoruje a tvári sa dôležito pri pozeraní do počítača, ako keby som nevedela, že sa díva do prázdna a svoju zamestnanosť len predstiera. Hlúpe dievča.

„Milena, to vykladaj niekomu, kto vo svojej maternici nemá uložené embryo vzniknuté zo spermií tvojho nadriadeného. Nemám čas sa tu s tebou dohadovať, jednoducho mi ho sem pošli, pretože mi nezdvíha a mne dochádza trpezlivosť," zvýšim hlas a ak ma neohlási a on sem do desiatich sekúnd nepríde, otrepem jej ten hlúpy monitor počítaču presne o tú jej gebuľu.

„Som Monika, a slečna Karlová, pán Oswald tu skutočne nie je. Pred niekoľkými minútami odišiel do kasína, nepovedal mi, o čo ide, iba to, že je to urgentné a musí sa ponáhľať," vysvetľuje mi dôrazne, upriami na mňa zrak a poslušne sa predo mnou skláňa. Má zo mňa strach. Nejako mi imponuje, že moja osobnosť dokáže niekoho zastrašiť.

„Prečo si to nepovedala hneď zo začiatku? Mohla si ma ušetriť zbytočných minút konverzovaním s tebou," odvetím a otočím sa na opätku.

Vážne hlupaňa. Nechá ma sa jej vypytovať, kde je ten môj zasratý snúbenec, keď hneď vedela, že pred chvíľou odišiel? Čo za idiotských ľudí to zamestnáva? Mala by som mu navrhnúť, aby túto hlupaňu poslal niekde do teplých krajín bez spiatočnej letenky. Aj tak po ňom len pokukáva so zaslintanými kútikmi a preťahuje ho očami. Nepochybne by si užila trochu akcie s malým pánom Damiánom. To nech si vyhodí z hlavy.

A jemu tiež vytmavím, načo ma nechal vláčiť sa po celom meste až do jeho pridrbanej kancelárie, keď odišiel do kasína. Nenapadlo ho, žeby mi to mal dopredu oznámiť, aby som nemerala cestu zbytočne? Na toho tiež nie je spoľahnutie. Vyvoláva mi, aby som za ním prišla, že spolu niekam pôjdeme, po prvé mi nepovie ani to miesto, kam by sme spolu údajne mali ísť, a potom mi ani nedá vedieť, že sa za ten čas stihol premiestniť. Roztrhala by som ho v zuboch! Idiot jeden.

Nasadnem do svojho džípu, už si ho s Ritou nepožičiavame, vzala si lízing, má pekný žltý Renault, tej mojej malej potvore sa v živote konečne začína dariť. S Reném sa dali naspäť dokopy, bola to len otázka času, po tom jej menšom vybuchnutí z baru, kedy sa po ňu zastavil a dohliadol mi na ňu, som tušila, že si ešte budú mať čo povedať. A očividne nielen povedať. Som za nás dve šťastná. Máme svoje kariéry a popritom všetkom stíhame aj mužov. Jasne vyhrávame.

O svojom tehotenstve viem už celý mesiac. Asi k tomu plodu stále nemám vybudovaný ten pravý materinský cit, niežeby som ho nevnímala, som si svojej gravidity plne vedomá, ale okrem občasných stretávok so záchodovou misou a vynechaniu alkoholových látok ma v ničom neobmedzuje. Azda sa s tým nakoniec dokážem zmieriť. Tobiasko je výnimočný. Druhé spoločné dieťa na tom bude nepochybne rovnako. Z nás dvoch nemôže vzísť nič iné. Obaja sme ctižiadostiví a sebavedomo si ideme za svojimi cieľmi. Naše deti to po nás zdedia.

„A stačilo len, aby sa tu ukázal pán Damián Oswald so svojimi mocnými pažami a vyriešil komplikovanú situáciu dvoch ožratých senilných podnikateľov, ktorí sa nám rozhodli to tu celé zdemolovať. Úplný hrdina, pán Oswald."

„Stela, zlatíčko, nepúšťaj si tú peknú tváričku na špacír, veľmi rada by si tie mocné paže zažila na svojom tele."

„Niekto tu má príliš vysoké sebavedomie. Niekoľkokrát som ti vysvetľovala, že prázdne slová sa nevyrovnajú činom, pán Oswald."

„To naozaj, tým mi dávaš za pravdu, že ťa mám pozdraviť so svojou pravačkou a ponaprávať trochu ten tvoj znudený ciferník, drahá Stela?" preruším ich koketnú diskusiu pri bare, tá sopľaňa sa na neho prsí tým svojím totálne umelým dekoltom a on jej ešte podlízavo kontruje. Strelilo do mňa dvesto voltov, prerazila by som ju a vytiahla ju za tie jej neprirodzené blond vlasy. Že pravá blondína. No to určite. Pobehlica jedna.

„Bejby, upokoj sa, nič sa tu nedeje," pridruží sa ku mne zmierlivo, na tvári zasadený pobavený výraz, jemu to príde ešte aj smiešne.

„Čo nie je, môže byť. Zaľahko sa môžem postarať o rozprúdenie atmosféry, vieš, že to pre mňa nie je problém," odpoviem mu s predstieraným úsmevom a upriem vražedný pohľad na tú malú pobehlicu, ktorá by podobne ako hlúpa Milena okúsila Damiánov materiál.

„Diablica moja, rola žiarlivej a pomstychtivej snúbenici ti nesmierne svedčí. Vieš byť aj nerozumná, keď chceš, ale ubezpečujem ťa, že medzi nami prebiehal len obyčajný rozhovor a ja po žiadnej inej netúžim. Ledva zvládam teba, myslíš, že by som si začal s nejakou ďalšou sarkastickou blondínou?" upokojuje ma a stlačí ma nenápadne za zadok. Plesnem ho po ruke, aby si nemyslel, že má právo privlastňovať si ma takto na očiach ostatných hocikedy sa mu zachce, a usadím sa do vysokej barovej stoličky.

„Tá fľandra je asi taká pravá blondína, ako som ja nevinná panna bez sexuálneho styku, tým pádom by ma musel oplodniť duch svätý. A to je vzhľadom na moju oslnivú reputáciu nenávistného a nekompromisného človeka asi tak pravdepodobné, ako to, že táto tvoja krupiérka je prirodzená blondína."

„Vyprosím si oslovenie fľandra. Bola som striptérka, keď už. Neukradnem ti Damiána, pokojne si ho nechaj," prehovorí na mňa a poberie sa do uličky pomedzi hracie automaty. Ešte predtým na neho drzo mrkne a ja len-len, že to v sebe udržím a nehodím po nej túto kovovú stoličku, možno by sa jej prinavrátil rozum.

„Tá ma ale drzosť. A ty ešte väčšiu, ty egocentrický narcis! Voláš mi, že sa mám dostaviť do tvojej sprostej kancelárie, ja tam prídem a kde je môj prekliaty snúbenec? Vo svojom debilnom kasíne bez toho, že by mi o tom dal dopredu vedieť!" nervózne po ňom kričím, ostatní zamestnanci sa po mne pozerajú a potom rýchlo zájdu do miestnosti pre personál, zrejme aby sa mohli môjmu kriku vyhnúť. Uznávam, že som ich párkrát spucovala za stupeň vychladenia nápojov.

„Bejby, bolo to narýchlo. Nejakí dementi tu búrili vášne, zavolali na nich našich strážcov zákona, musel som prísť aj ja ako konateľ, aby som s nimi spísal zápisnicu a chceli vedieť, či na nich podávam trestné oznámenie. Keď sa chceš na niekoho hnevať, tak maximálne na tých dvoch jebnutých dementov, nie na svojho úžasného a úspešného snúbenca, po ktorom je dopyt."

„Och, odpusti ti si tú samoľúbosť, tvoja vina to nie je nikdy, ako inak..." nedopoviem koniec vety, pretože sa mi do úst naberá zvláštna kyselina a pýta sa ústnym otvorom von. Priložím si ruku na pery a rozbehnem sa na ženské toalety, ktoré nemohli byť bližšie.

Kolenačky sa zohnem ku záchodovej mise a konečne vyvrátim všetko to nahromadené, ktoré si prediera cestu von mojím ústrojenstvom. Prišlo to náhle, nepatrím k ženám, ktoré mávajú časté tehotenské nevoľnosti, ale keď to na mňa príde, pôsobí to dojmom, akoby mala nastať moja posledná chvíľa za všetky moje doterajšie hriechy.

„Bejby, si v poriadku? Môžem vkročiť dovnútra?" započujem Damiánov ústráchaný hlas od dverí a zničene odkväcnem na vydláždenú dlážku týchto toaliet. Nechutné, ale aspoň chvíľu potrebujem sedieť, kým sa dokážem postaviť na rovné nohy. Nechcem vyznieť ako nejaké málatne neschopné žieňa, ktoré musí jej snúbenec odvážať domov na rukách. Obzvlášť nie po tej scéne, ktorú som tu pred niekoľkými minútami urobila. Fľandra Stela by si ten pohľad nepopierateľne užila.

„Jasné, len som si odbehla pozrieť váš záchod a dlaždice. Dosť hlúpa otázka, Oswald," odseknem mu podráždene a chrbtom ruky si utriem ústa. Zohne sa ku mne a podá mi gavaliersky servítku, pričom ma začína hladiť po chrbte.

„Ospravedlňujem sa, že kvôli spoločnej chybe si odnášaš dôsledky len ty na svojom tele," prekvapujúco sa predo mnou kajá a vo svojom luxusnom obleku, ktorý mu je šitý presne na tú prekliate príťažlivú mieru s košeľou obopínajúcou opálené tehličky, si prisadne ku mne a pobozká ma na pery. Nie veľmi dobrý nápad, môj dych je v aktuálnom stave katastrofálny, on však nemá zábrany.

„A ja oceňujem, že to berieš na vedomie, ale príliš mi to nepomôže, mucinko. Vieš ty čo? Neľutuj ma, som žena, ktorá zvládne všetko, tehotenské nevoľnosti ma nepoložili ani pred pár rokmi, zvládnem to hravo aj pri krpcovi číslo dva. Teraz mi ale konečne povedz, na čo si ma sem vytiahol z mojej kancelárie? Ak by ťa to zaujímalo, mám svojich klientov!"

„Chcem ti niečo ukázať, ale nie je to tu. Budeme tam musieť ísť autom, vzhľadom na tvoj stav by sme to asi mali preložiť."

„Vzhľadom na aký môj stav? Teraz som vravela, že sa nenechám v bežnej činnosti zastaviť hlúpymi nevoľnosťami. Vezmi ma tam, kam mieniš a potom odchádzam do svojej poradne. Alebo sa na to vyser a ja pôjdem už teraz."

„Páni, Karlová, kde sa to v tebe berie? Rajcuješ ma takýmito slovami, neprovokuj ma, aj malý Damián sa dokáže krotiť, ale len odtiaľ potiaľ. Nerobí mi problém pretiahnuť ťa hoc aj hneď tu na týchto nehygienických záchodoch."

„Skús sa popýtať u Stely, či by ti za menší úplatok nechcela urobiť skromnú službičku."

„Premenila si sa na besného vlčiaka, keď si ma s ňou videla hovoriť, naši páni zákona by nám museli venovať dnes už v poradí druhú návštevu. A beztak sa mi najviac páči, keď ma ty obšťastňuješ tvojimi neokrasenými ústami."

„Idiot. Tak ideme?"

Postavím sa silou vôle zo zeme, stále nie som stopercentne fit, ale nemôžem sa len tak ľahko zložiť, som nejaká žena, ktorá niečo vydrží. Navyše nerada ukazujem vedľa Damiána zraniteľnosť. Sme rovnocenní partneri, nie som len nežnejšie pohlavie, hoci sa nemýlil. Je vrcholne nespravodlivé, že si to na hnusných záchodoch odpykávam len ja, keď sme sa o moje tehotenstvo pričinili rovnakým dielom. Kvôli tomu budeš k tomu malému krpcovi vstávať povinne každú noc, so mnou nevybabreš! Ospravedlnenie je jedna vec, dávam mu pomyselný bod za to, že nie je hlúpe hovädo, ktoré si nedokáže priznať pravdu.

„Stela, stráž mi to tu. Bol by som nerád, keby obdržím ďalší tvoj zúfalý telefonát. Ak sa niekto správa agresívne, daj ho vyviesť okamžite, nečakaj, kým sa odjebe a stratí hlavu," upozorní ju počas nášho odchodu nadradeným hlasom, čo prispieva k mojej satisfakcii. Nežiarlim, nie som neistá ženská, ktorá si stráži svojho milého, len mám odpor ku ženám, ktoré sa silou mocou vnucujú.

„Nepracujem tu sama. Druhých neupozorníš?"

„Som si istý, že druhí moju hrozbu počuli tiež, to len ty musíš za každú cenu odpovedať späť. Takže sme si rozumeli? Žiadne ďalšie problémy."

Zákerne sa na ňu usmejem, ďalej mu neodpovedá, len kývne hlavou a pustí sa do utierania hladkého povrchu barového pultu. Mal ju vyhodiť. Vôbec nechápem, na čo sa s ňou zahadzuje. Našiel by za ňu náhradu do desiatich minút. Osobne by som mu s výberom pomohla. Je len zamestnankyňou.

„Spal si s ňou v tú noc?"

„Čo myslíš?" odpovie mi neurčitou otázkou a vo mne vzkypí o to väčší hnev.

„Nezahrávaj sa so mnou a odpovedz mi!"

„Nechal som ju ísť do jej garsónky a ja som sa vrátil do hotela, podotýkam, že sám. Tak si už konečne nastúpiš?" Stojí pred otvorenými dverami na svojom červenom Cabriolete a čaká, kým sa usadím.

„Idem mojím autom," zdráham sa a robím mu naprieky.

„Bejby, ani nevieš, kam to máme namierené. Netrucuj a poď."

„Okej, dúfam, že to aspoň stojí za to. Na dnešný deň si ma vytočil nadmieru," ustúpim, nie je mi to po chuti, ale jeho odpoveď dávala zmysel.

„Bude sa ti to páčiť, dôveruj mi," s úškrnom za mnou pribuchuje dvere a posadí sa za volant. Naštartuje auto a druhú ruku mi položí na koleno.

„Povieš mi, kde to ideme?"

„Keby som ti to povedal, nebolo by to prekvapenie."

„Nenávidím prekvapenia, normálne to vyklop, Damián!"

„Je mi ľúto, bejby, všetko sa dozvieš v správny čas. Vlastne, dám ti na oči pásku, aby to splnilo kompletný účel."

„Neopováž sa! Unesieš ma, odvezieš na nejaké miesto odrezané od zvyšku sveta a necháš ma tam. Nie som amatér."

„Mal som na to mnoho príležitostí a predsa som sa tvojho otravného zadku, zdôrazňujem nesmierne sexi zadku, nezbavil. Milujem sa hrať s tvojím ohňom."

„Nesmierne vtipné. Aj tak to ale nebudem riskovať."

„Moja zarytá diablica. Fajn, tak teda žiadna páska. Na to prekvapenie si však budeš musieť aj tak počkať."

Prevrátim nad jeho poznámkami očami, lezie mi na nervy, že neviem, kam to ideme, fakticky prekvapenia nenávidím, aké miesto by to mohlo byť? Napína ma ako gumu v gatiach a evidentne si moju nevedomosť plnými dúškami užíva.

„A sme v cieli, vitaj v našom novom útulnom hniezdočku, bejby. Pre štyroch je ten môj apartmán dosť malý, nemyslíš?"