Kapitola 67
E L E N A
Zakrútení v perinách a odpočívajúci po päťhodinovom vášnivom milovaní, z ktorého sa moje telo stále spamätáva. Zabudla som na to, aké to je byť Damiánovou milenkou. Aké je byť bozkávaná a láskaná jeho perami, ktorými odomykal postupne všetky moje erotogénne zóny absolútnej a vrcholiacej rozkoše, ktorú si moje telo po niekoľkomesačnej pauze výsostne žiadalo. Zobudila som sa pred ním. Keď sa prebudí, bez najmenších pochýb si neodpustím poznámku, že ho náš večerný sexuálny zážitok vyčerpal.
Nadvihnem sa z ležiacej pozície a prstami si krútim rozstrapatené vlasy, ktoré stratili po našom intímnom zblížení svoju uhladenosť. Prstence si natáčam na ukazovák a pri pohľade na spiaceho Damiána si hryziem do pery. Je príťažlivý ešte aj keď spí! Bolo nerozumné vzdať sa ho. Položím mu dlaň na odpočívajúcu hruď a voľne ňou prechádzam, šťastie, že ma teraz nemôže vidieť. Nedokážem sa na neho vynadívať. Priťahoval ma od začiatku. Dokonca aj v čase, keď som jeho debilné kecy nemohla vystáť.
K atraktivite mu prispieva mnoho bodov. Napríklad tá jeho dokonale upravená brada, ktorú má stále rovnako zastrihnutú a vlastne si ani nespomínam, či som ho niekedy videla neoholeného. A je vôbec potrebné vyjadrovať sa k týmto hustým plavým vlasom, ktoré mu na tej hlave vždy sedia ako uliate? Hladím ho po nich a celkom presne si dokážem predstaviť, že zabáranie prstami do vlasov Damiána Oswalda by sa dalo používať ako upokojujúca terapia pri stresovom období. Vážne o ňom práve básnim? Načisto som sa pomiatla.
Zastanem si k oknu a kochám sa výhľadom rušnej bratislavskej premávky. V práci mám byť za tridsať minút. Dnes sa mi však nechce vracať do môjho zvyčajného kolobehu. Napravili sme to. Odvážila som sa urobiť prvý krok a prišla som za ním sama. Trvalo mi to, ale nakoniec som pochopila, čo a kto je pre mňa najsprávnejší. Damiána zo svojej hlavy nevytesním. Celkom kľudne môžem utiecť aj na samotný kraj sveta, nenájdem muža, ktorý by sa mu mohol vyrovnať.
Markove pery ma prinútili k neoblomnému presvedčeniu, že to nie sú pery, ktorými túžim byť bozkávaná. Nič som necítila. Žiadny závan alebo príval energie, ktorý by ma nútil reagovať na jeho bozk a opätovať mu ho. Ale ani napriek tomu som to nemohla nechať zájsť ďalej. Nedalo sa to prehliadnuť a tváriť sa, že mal proste len slabú chvíľku. Naša spolupráca viac nebude možná. K ničomu dobrému by to neviedlo. Nebudem opakovať chyby z minulosti. Moja potvora poznamenala správne, keď sa človek až príliš dlho hrá s ohňom, bez ohľadu na to, že si myslí, že ho má pod kontrolou, skôr či neskôr sa popáli. Žiadne ďalšie popáleniny a jazvy si už dovoliť nesmiem.
„Plánovala si mi ujsť a odísť bez rozlúčenia?" vyruší ma z myšlienok jeho ospalý hlas a ja sa na jeho popud vraciam naspäť k nemu do postele do našich vyhriatych perín.
„Nechala by som ti odkaz," sarkasticky poznamenám a vyskočím na neho. Posunie sa vyššie k opierke a ja si položím unavene hlavu na jeho hruď. I keď sa pokúša byť za frajera a tvári sa typicky nadnesene, jeho srdce ho prezrádza. Rozhodne je všetko, len nie pokojné. Ani jedno z dvoch našich svalových orgánov nie je umiernené a navzájom reagujú rovnakými stimulmi.
„Obaja dobre vieme, že by si ho nenechala, Karlová. Prosto a jednoducho by si sa vyparila a nechala ma nasucho," šepká a letmo sa obtrie o moju spodnú peru, pričom letmými bozkami zásobuje môj odhalený zátylok. Slastne zamľaskám a prehlbujem náš dotyk telo-na-telo.
„Nemám záujem viac ti utekať. Prišla som, aby sme to konečne vyriešili a správali sa rozumne. Poviem ti pravdu o všetkom, na čo sa ma budeš pýtať. Nepreberali sme môj únos, pretože som ťa od seba odohnala a zakazovala ti pokladať mi otázky týkajúce sa tých trpkých dní. Ospravedlňujem sa. Ako môj partner si mal právo počuť o tom. Som pripravená zodpovedať všetky tvoje dotazy, pán Oswald."
„Nebudem ťa trápiť. Nechcela si o tom hovoriť a mala si právo nechať si to pre seba. Bolo to tvoje rozhodnutie a ja som na teba tlačil. Nebolo to voči tebe spravodlivé, Elena."
„A voči tebe nebolo spravodlivé poslať ťa preč a rozhodnúť o našej pauze svojvoľne. Som partnerská poradkyňa, mojím prvým pravidlom je, že dvaja partneri by sa mali počúvať a rešpektovať názor toho druhého. U nás dvoch to nefungovalo. Takže i keď som o pár mesiacov pozadu, teraz sa nachádzam znovu pri tebe a chcem s tebou prebrať to, čo sa nám stalo a o čo sme prišli."
„Vyčítal som si, že som pri tebe nestál. To poškodenie bŕzd bolo upozornenie a namiesto toho, by som konal, postavil som sa k tomu ľahostajne a nechal to do rúk posratého zákonu. Celým tým traumatickým zážitkom si si prešla kvôli tomu, že Noemi som do tvojho života priniesol ja. K tomu sa pridali moje nevybavené účty s Gregorom. Tvoje zmiznutie mi nedalo spávať, utrhol som sa z reťaze a trestal druhých, pretože sa mi nenaskytla príležitosť potrestať tých, ktorí ťa pripravili o tvoju slobodu, Elena."
„Nebola to tvoja chyba, ani moja chyba. Tí traja sa rozhodli, pretože nezniesli svoju prehru. Ani ja som sa do toho nedostala nevinne. Spala som s tebou, hoci som vedela, že si s tou hlupaňou zasnúbený. No to nie je ospravedlnenie pre spôsob, akým sa to rozhodli riešiť. Prežívala som tam doslovné peklo, ten pobyt medzi štyrmi stenami a nevedomosť, čo s nami dvomi bude. Stávala som sa bezradnou, môj osud ležal v rukách iných ľudí a nemala som žiadnu záruku, či sa k vám všetkým budem môcť vrátiť naspäť. Obávala som sa toho, čo urobíš, keď zistíš, že sa ťa mojím únosom chystajú vydierať."
„Neovládol som sa. Všetko sa vo mne búrilo, vystrašil som aj Tobyho, keď som od nich dostal prvú správu. Volala mi učiteľka, pretože si sa neukázala v škole, nemohol som ťa nikde nájsť, nezdvíhala si mi mobil, môj zlý pocit sa potvrdil. Ešte v tú noc som zašiel za Gregorom, ale urputne zatĺkal. Jeho rodičia dosvedčili, že bol celý deň doma, nemal som žiadny usvedčujúci dôkaz, ktorý by dokazoval, že za tvojím únosom stojí on."
„V ďalšie dni za mnou chodievala iba Noemi, až mi nakoniec predstavila tretieho člena. Neverila som vlastným očiam. Jeho meno ma ani nenapadlo, keď spomenula, že je v tom zapojený aj niekto tretí. Vysvitlo, že po celú dobu som bola hlúpa a naivná, a všetko som si nahovárala. Pravdou je, že tebe sa nemohol vyrovnať, Damián. Ale využila som jeho slabošstvo vo svoj prospech. Prinútila som ho myslieť si, že som ho neprestala nikdy milovať a presvedčila som ho bozkom, aby ma uvoľnil z tých pút."
„Počkaj, bozkom?" preruší ma, presne ako som predpokladala, a ja automaticky prevraciam očami. Typická reakcia.
„To je celé, čo si si z môjho vykladania vzal ku srdcu?"
„Nie, jasné, že nie. Pokračuj," vyzve ma k dopovedaniu a nahodí zaujatý a pozorný výraz. Počúval pozorne môj výklad a ani na malý moment nedošlo k prerušeniu očného kontaktu.
„Nenápadne som si k nohám prisunula železnú stoličku a akonáhle som zacítila príležitosť, šmarila som ju po ňom a rozbehla sa von. Blúdila som po okolí, až kým ma nenašla Noemi a nezjavil si sa tam ty. Zvyšok už poznáš."
„Si prekliata hrdinka, Karlová. Neprestanem ťa obdivovať. Ďakujem, že si sa mi zdôverila. Teraz je rad na mne. Neviem, či o tom chceš počuť, ale ten bozk so Stelou nič neznamenal. Prestal som premýšľať, stratil som hlavu a zabudol na následky. Provokovala ma a ja som sa nechal. Prejav mužského zlyhania. Mala si pravdu, častokrát myslíme prirodzením a ten v gatiach má väčšie slovo, než ten v mozgu. Nepodviedol som ťa s ňou. Dôverujem ti, ale nedá mi nespýtať sa. Mala si...?"
„Niečo s Markom? Z mojej strany nedošlo k ničomu, ale pobozkal ma. Z jednej strany by si za ten bozk mal byť vďačný. Prinútil ma uvedomiť si, že chcem patriť len tebe. A zrejme som bola stále pod vplyvom toho kúzelného lúčneho prostredia, a preto som ti napísala aj ten list. Ukončila som našu spoluprácu. Tú knihu dopíšem, ale on už nebude mojím editorom. Nebudem pracovať s mužom, ktorý ku mne niečo cíti."
„Ale vylepila si mu?" záludne si ma prezerá a pošteklí ma končekom svojho nosu.
„Že váhaš!"
„No veď za to! Ja som od teba dostal faciek neúrekom. Keď k tomu pripíšem kopance do gulí, zničené košele a doškriabaný chrbát, tak mi stále dlžíš. Premýšľala si už o tom, ako by si mi tú psychickú i fyzickú ujmu splatila, Karlová?" Preklopí ma a posunie sa nado mňa celou váhou svojho tela. Som zakliesnená pod jeho rukami a on si moju bezradnosť naplno užíva. Viem však, že keby som chcela, okamžite by ma pustil.
„Rozhodni o splátkach. Alebo mám lepší nápad, vymysli spôsob, akým by som ti to mohla splatiť ihneď. Nerada ostávam niekomu dlžná. Svoje dlhy vyrovnávam čo najskôr."
„Jeden taký nápad by tu bol. Vezmi si ma už dnes," zašepká mi do ucha a zastrčí mi zaň prameň lietajúcich nepoddajných vlasov. Vypúlim oči nad jeho spontánnosťou a nulovou prípravou pred vypustením slovnej bomby, ale na premýšľanie si nenechávam veľa času.
„Okej, vezmime sa hoc aj teraz, Damián. Nemusíme s tým otáľať."
„Ty súhlasíš? Si si vedomá toho, že teraz to už nemôžeš vziať späť? Zavolám na matriku a oddajú nás."
„Tak to sa musím ísť pripraviť a zájsť pre Tobiaska. Nemôžeme mať svadbu bez neho."
„Ja po neho zájdem, ty si nevesta, musíš sa nahodiť do gala."
„Tým mi chceš naznačiť, že neupravenú by si si ma nevzal?"
„Vzal by som si ťa aj keby si si k tomu matričnému úradu zastala v presne rovnakom stave, v akom si teraz, Elena. Si mojou snúbenicou takmer osem rokov, nemyslíš si, že je načase, aby sme to konečne spečatili, Karlová?"
„Neboli sme zasnúbení nepretržite. Pri prvom pokuse sme to navyše iba predstierali."
„Prsteň bol skutočný a moje pobláznenie tvojou nekompromisnou a tvrdou povahou tiež."
„Si si istý, že si pre nás nájdu na matrike termín?"
„Prosím ťa, som Damián Oswald. Pre mňa by si našli termín aj o polnoci."
„Charakteristická skromnosť egomaniackeho narcisa Damiána Oswalda, dámy a páni!" vyhlásim víťazoslávne a znechutene prevrátim očami. V skutočnosti ma to nerozčúlilo. Milujem ho. Aj s chybami. O tom je tá láska. Je mojou správnou voľbou v nesprávnosti. Manželský zväzok mi viac nenaháňa hrôzu. Zdrap oficiálneho papiera, na ktorom bude oddnes stáť, že som manželkou a druhou polovičkou.
*****
Stojím pred zrkadlom v našom dome a upravujem sa. Nikomu sme o našom zrbklom kroku nepovedali. Dozvedia sa o tom, ale teraz je pre mňa podstatné, aby sme pri tom oltári mestského úradu stáli iba my traja. Ideme do toho po hlave. Nebudem o tom premýšľať a zvažovať, či je naše konanie totálne neuvážené a iracionálne. Som si istá, že ja sama by som ho za iných okolností neschvaľovala. Boli sme od seba celých šesť mesiacov a z ničoho nič sa ideme brať, ale práve v tomto momente to vyznie správne a ja sa nenechám zastaviť pochybnosťami. Zaumienila som si postaviť sa tam a odpovedať mu áno. Presne to aj urobím.
Zo šatníku vyberám biele šaty po kolená úzkeho strihu a s transparentnou čipkou na chrbte. Asi nespĺňajú tradičný vzhľad svadobných šiat, ale vzťah medzi mnou a Damiánom sa nikdy neradil k tradičnému. A čo si budeme nahovárať, ja nie som ten druh ženy, ktorý by sa mohol navliecť do rozprávkových šiat s vlečkou a dlhým desaťmetrovým závojom, keď som sa skôr takýmto veciam vysmievala a brala ich za zbytočnú teatrálnosť. Vyumelkované ceremónie nie sú nič pre mňa. Tieto šaty budú stačiť.
Oblečiem sa do nich a do rozpustených vlasov si vsadím kvetinovú čelenku, ktorá pôsobí jemne a k tejto udalosti pomerne sedí. Posledný raz na seba hodím pohľad v zrkadle, pretriem si pery leskom a na Damiánove vytrubovanie pred naším domom sa rozbehnem von dvermi k odstavenej čiernej limuzíne. Na chvíľu zastanem a prezerám si ho s nechápavým výrazom.
„Nepáči sa ti?" reaguje na mňa a prejde okolo druhej strany, aby mi gavaliersky mohol otvoriť dvere.
„Nie je to moc?"
„Pri nás dvoch nie je nikdy nič moc," zaškerí sa a rukami napodobní úvodzovky. Navliekol sa do klasického čierneho obleku s motýlikom a aj keď je to vzhľad, ktorý k nemu patrí, vyzerá neuveriteľne.
„Mamina, stalo sa niečo? Tatino ma vyzdvihol zo školy a nechcel mi nič povedať. Že vraj ma čaká prekvapenie. Aké prekvapenie?" Tobiasko sa vypytuje a ja si stíham všimnúť, že do parády dal Damián aj jeho.
„Mamina s tatinom sa chystajú zosobášiť. Ideme na matriku a aká by to bola svadba, keby si na nej ty chýbal?"
„Šampión, môžeš nám podať prstene."
„Juchú! Mamina a tatino budú mať konečne svadbu!" vytešuje sa a nadvihne radostne ruky do vzduchu. Som na ceste stať sa pani Oswaldovou. Je neskoro z toho vycúvať. Teoreticky by sa malo jednať o moje najlepšie spontánne rozhodnutie.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro