D A M I Á N

Sledujem robotníkov ničiacich starú plesnivú omietku zo stien Teovho podzemia. Neodkladal som to, dohodol som s nimi termín ešte hneď v ten deň a následkom je, že môj neplatený cvokár celý čas len šomre a nadáva. Táto moja platená pomoc mu po chuti rozhodne nie je.

„Dokedy tu títo truľkovia s vŕtačkami a kladivami ešte budú? Lezú mi na nervy. Všetko mi tu ničia a rúcajú. Nemajú k mojim veciam žiadnu úctu. Keby som ich nebol zastavil, vyhodili by mi zbierku mojich podpisových kartičiek s najslávnejšími boxermi sveta. Toľká to neúcta k môjmu najcennejšiemu majetku! Damián, rob si s nimi poriadok!" zlostí sa a hodí nenávistný pohľad k okoloidúcemu robotníkovi, ktorý sa po jeho nedávnej scéne prace kadeľahšie a neopováži sa mu pozrieť do očí.

„Teo, nič v zlom, ale zničené si to tu mal už aj predtým. Hlavne kvôli tomu to tu rekonštruujú. Vymaľujú, zastierkujú steny, pretože táto budova sa začína pomaly rozpadávať a žiadna z týchto stien nie je bez viditeľných prasklín. Zachovajú pôvodný vzhľad. Neobávaj sa toho, že ti to tu natrú na ružovo a povešajú ti sem obrazy so srdiečkami, hviezdičkami alebo balónikmi. Aj naďalej toto podzemie bude charakteristické svojimi pochmúrnymi farbami a žiadnym prístupom denného svetla. Hundreš ako nejaká ženská, a nie, nie je to narážka na tvoju orientáciu."

„Buď mi vďačný, že som súhlasil a ty máš kvôli mne zábavku od premýšľania o Elene."

„Aký máš názor na moje tetovanie?" mením tému a sadnem si do jeho miniatúrnej kancelárie, ktorá je zatiaľ ako jediná v pôvodnom stave.

„Že presne sedí k tvojmu snobskému zadku, zlatý chlapček," uťahuje si zo mňa a od môjho príchodu ho vidím po prvý raz v dnešný deň v dobrej nálade. Tým frflaním odoberal chuť do života aj mne.

„Myslíš, že by som si ho mal dať odstrániť? Uznávam, pôsobí infantilne, ale na moju obranu som si ho dával robiť už dávno, bol som pod vplyvom a v tom čase som naozaj veril tomu, že luxusné Ferrari je nad všetko šťastie sveta. Obyčajná frajerina, ktorá sa vyníma cez celý môj chrbát."

„Nuž, je to na tebe, na tvojom mieste by som s odhaleným chrbtom nikde nechodil. Nielenže vyznieš ako narcis, ty to tým tetovaním dávaš ešte aj dosť zreteľne najavo."

„Stretávaš sa ty potajomky s Elenou? Znieš úplne ako ona."

„Možno preto, že to tetovanie na chrbte z teba robí nepovolaného kreténa na entú. Ale to je len môj názor. Horšie by bolo, keby si si to nechal vytetovať na čelo. To by si už nijako nezakryl."

„Mám dohodnutý termín na laserové odstraňovanie. Že vraj nejaká novinka, po ktorej by malo natrvalo zmiznúť po dvoch či troch sedeniach. Bol som rozhodnutý, ale predsa som to chcel ešte prebrať so svojím cvokárom."

„Čo to náhle zvažovanie o vyznení tetovania, ktoré máš na chrbte už večnosť? Nikdy si nevyzeral, že by ti prekážalo. Keď som sa ťa naň prvýkrát spýtal, frajersky si cukol a povedal si: „Ja viem, že je skvelé? V garáži sa mi pýšia hneď dve také mašinky," napodobňuje môj hlas a snaží sa nahodiť akúsi napodobneninu samoľúbeho úškrnu.

„Okej, tak som bol trkvas! Na moju obranu, bolo to krátko po kopanci do môjho ega. Podstatné je, že si ho dám odstrániť. Možno je čas na zmenu. Toby sa ma viackrát spýtal, čo to tam mám napísané a keď som mu to preložil, zvedavo sa dožadoval odpovede, či si naozaj myslím, že šťastie sa nedá kúpiť. Pravdaže sa nedá. No niekedy ho nenahradíš ani tým debilným Ferrari."

„Páni, chlape, to malo hĺbku. Asi som len rozcítený, ale táto tvoja odpoveď z teba činí už len polovičného kreténa na entú."

„Pojeb sa, Teo!"

„Ach, nie, Damián. Na to mám iných ľudí."

„Môžem ťa tu nechať s tými robotníkmi osamote? Zaplatil som im zálohu, nie že ťa napadne ich vyhodiť. Pamätaj, že ti robia láskavosť. Teraz to tak nevypadá, ale oceníš to."

„Tiež sa zapojíš do tých súťažných zápasov? Trénuješ už dlho, podľa mňa by si na to mal."

„Nepremýšľal som o tom, no pobiť sa s niekým kvalitne bez toho, že by na mňa boli zavolaní poliši, to vyznie lákavo. Vyšiel som z cviku, keď to tu nanovo otvoríš, zajednávam si ťa dopredu ako svojho osobného trénera."

„Pozriem sa do kalendára a dám ti vedieť," hrá sa na dôležitého a začne si zaujato listovať v nejakom zošite pohodenom na stole.

*****

Rodinná večera pri stole mojich rodičov s mojimi synmi a Augustom s Hanou. Matka trvala na tom, aby sme sa zišli spolu aspoň raz do týždňa. V poslednom čase je precitlivená a potrpí si na spontánnu sentimentálnosť, kedy jej nerobí problém vyjadriť svoje city aj inak, ako len slovne. Nie som zvyknutý na to, že ma stíska, bozkáva, upravuje mi vlasy a nešetrí na mne komplimentmi. Akoby ju po novom roku niekto vymenil a dal nám sem za ňu náhradu stotožňujúcu sa s jej základnými vzhľadovými parametrami, ale za to absolútne nezhodujúcu sa s jej predchádzajúcim správaním.

Vyzdvihujem oboch zo školy, najprv som zastal pred Gabrielovou školou, ktorý sa postupne začleňuje do tohto nového života so mnou ako jeho dlho strateným otcom. Neprestal mi vykať, čo ma pomerne rozčuľuje a dakedy mám najväčšiu chuť vykričať mu, nech s tými slušnými maniermi konečne prestane, no vzápätí si spomeniem, že Miriam bola presne rovnaká. Má to od nej. Naučil sa to za tých sedemnásť rokov, počas ktorých bola ona tou, ktorá mu bola na blízku. Asi ešte nevyhovujem podmienkam pre to pomenovanie na štyri. Neviem ani, či sa ním tak cítim. Pre oboch zrejme potrvá, kým prestanem byť len otcom na papieri.

„Dobrý deň, pán Oswald. Ďakujem, že ste ma prišli vyzdvihnúť. Nemuseli ste sem chodiť, stihol by som autobus."

„Ahoj, chlapče. Nesranduj. Nemusíš sa cítiť ako Oswald, ale zaručujem ti, že na autobus nebudeš odkázaný. Vlastne ti navrhujem, aby si si spravil vodičák. O pár mesiacov máš osemnásť, budeš môcť po meste jazdiť sám."

„Mám niečo našetrené, cez leto pôjdem na nejakú brigádu, aby som si ho mohol zaplatiť."

„Zaplatím ti ho ja. Prečo by si si mal sporiť a chodiť na nejaké brigády? Som tvoj otec, je normálne, že to budem hradiť zo svojho vačku," vysvetľujem mu nechápavo a pozriem sa na neho.

„Platíte mi školu, bývam vo vašom hoteli. Iba mi proste prišlo, že vás okrádam o peniaze. A ja som sem naozaj neprišiel kvôli tomu, aby ste mi niečo dávali."

„Toby je môj syn a tiež sa o neho starám. Chápem, že ti to pripadá zvláštne, nepoznáme sa dlho, ale ja to neberiem ako o okrádanie. Sám sa ti ponúkam, a ešte k tej brigáde. Ak si chceš zarobiť vlastné peniaze, na leto môžeš prísť praxovať ku mne do hotela. Nájdeme ti niečo, čo by si mohol robiť a čo by ťa bavilo. A nemaj obavy, dostane sa ti odo mňa rovnakého prístupu, ako k ostatným zamestnancom. Oceňujem, že ti nejde o lajdácke prehajdákanie mojich peňazí. Zaručujem sa ti tým, že som bol omnoho horším synom. Otcove peniaze som považoval vždy za samozrejmosť. Utrácal som a ako vidíš, urobil som množstvo zlých rozhodnutí, ktoré sa teraz pokúšam odčiniť," zverím sa mu, pretože problém je snáď aj v našej komunikácii. Vôbec nič o mne nevie. Ak teda nerátame klebety v správach a novinách.

„O to vám ide pri vašej snúbenici?"

„Elena je samostatná kapitola. Nespadá nevyhnutne ani medzi zlé rozhodnutia, no rovnako tak ani medzi tie výherné."

„Ďakujem za ponuku pracovať vo vašom hoteli. Zaručene mám záujem."

„V poriadku, na niečo prídeme. A aká bola škola? Profesorky sú stále nudné škatule, ktoré majú nulovú toleranciu k podvádzaniu a zabudnutým úlohám?"

„Neviem vám povedať. Nikdy som pri testoch nepodvádzal a nezabudol som si napísať úlohy."

„Našťastie, ty aj Toby ste zdedili svedomitosť svojich matiek. Raritou skôr u nás dvoch s Augustom bolo, keď sme si nejakou zvláštnou konšteláciou vesmíru skutočne splnili svoje študentské povinnosti."

*****

Večera s rodičmi ako vyšitá. Hana každých päť minút chodila kontrolovať Ninu do svojej bývalej izby, pretože mala zakaždým pocit, že sa prebudila a hľadá ju. A to aj napriek tomu, že si ku stolu priniesla vysielačku s monitorom, vďaka ktorému ju mala počas celej večere pod drobnohľadom. August to s ňou vzdal po prvom pokuse o prehovorení, že Nina pokojne spí a opustene si predurčil stiahnuť do ich odchodu fľašu červeného.

Sedíme na sedačke v obývačke, Toby s Gabrielom šli do jeho izby, pretože môj šesťročný syn potrebuje pomôcť so stavebnicou a Hana sa venuje so stopercentnou pozornosťou svojej dcére. Môj bývalý parťák pre žúrovanie vedľa nej iba skľúčene sedí s výrazom absolútneho vzdávania sa. Moja malá sestrička je naozaj tým materstvom posadnutá. Nina má pokoja pravdepodobne len vtedy, keď jej nadmieru starostlivá matka spí.

„Chápeš to? Už vidíš, že nezveličujem! Moja manželka sa zbláznila, toto robí nepretržite dvadsaťštyri hodín denne. Jej slovná zásoba sa vytratila, obmedzila sa na úzky okruh slov s novorodeneckou tematikou. Kakať, grgať, mliečko... Jebne ma z toho, Damián! Vyrazme si niekam, potrebujem sa dostať z toho blázinca! Pri takomto tempe mám ten dojem, že by som celkom bez výčitiek mohol odísť aj na celý rok a Hana by si to ani nevšimla," sadne si ku mne a zúfalo sa mi začína sťažovať. Hlavu si skladá do dlaní a keby som ho nepoznal, povedal by som, že sa o niekoľko sekúnd zloží a rozreve.

„Prejde to. Hana je v tom nová. Odmalička chcela byť vo všetkom precízna. Ponúkol by som ti kasíno, ale kvôli tvojej závislosti to nevyznie ako najlepší nápad. Teovi pomáham prerábať podzemie, o pár týždňov sa bude dať stávkovať na zápasníkoch v ringu, lenže to tiež neznie ako niečo pre teba. Ostáva potom už len Ilúzia. Obetujem sa a môžeme sa spolu strieskať."

„Dnes večer? Dám ich odviezť domov a nenápadne sa vytratím. I keď v súčasnej dobe by som mohol odísť dvermi rovno pred jej očami a ona by maximálne tak mávla rukou a šla ďalej."

„August, nechaj ma na chvíľu osamote s mojím synom. Potrebujem mu niečo povedať," vyruší nás z nášho plánovania moja matka a sadá si do medzery medzi nás, čím Augusta vystrkuje.

„Iste. Vy Oswaldové si robte so mnou čo len živne chcete," zašomre popod nos a vráti sa ku svojej načatej fľaši. Zbabelec, že ma tu nechal takto samého. Rozhovor s mojou matkou nemôže nikdy dopadnúť dobre.

„Včera som sa stretla s Elenou...," prehovorí a necháva si pauzu na veľkolepé dokončenie tohto nedopovedaného oznámenia, „a sedela s nejakým chlapom."

„A pointa?" pobavene sa opýtam, pretože za dramatickosť v jej hlase by sa nehanbila nejedna herečka.

„Nerozumieš tomu? Našla si za teba náhradu! Preber sa konečne a zabojuj za ňu. Neprestal si ju milovať, je matkou tvojho dieťaťa. Napriek mojim počiatočným námietkam som si teraz istá tým, že by si mal byť s ňou, Damián. Prešli ste si mnohým, nedovoľ, aby ti opätovne utiekla. Máš moju plnú podporu. Keď budeš chcieť, sama ti pomôžem, aby si si ju získal."

„Katarína Oswaldová má práve podporujúco vyzvala k získaniu snúbenice, ktorú od prvého zoznámenia nemohla vystáť?" pobavene si ju prezriem a neverím vlastným ušiam. Ten svet sa načisto zbláznil.

„Myslím to vážne! Postav sa a bojuj za ňu. Nikde nenájdeš takú ženu, ako je ona, ktorá by sa k tebe hodila a tolerovala ti všetky prehrešky z minulosti. A mimochodom, zverila sa mi s tým, že začína písať knihu o vzťahoch. Ten chlap je jej editorom, budú sa stretávať často, skutočne to mieniš len tak prenechať na náhodu?" Záludne nadvihne obočie a na moju smolu, jej materinský dohovor pohol ľady. Žiarlim na chlapa, ktorého som ani nevidel.

*****

Tobyho vystúpenia sa začína o niekoľko minút. Má tu vyhradených najviac stoličiek. Pozval nás dvoch s Elenou, mojich rodičov a dokonca aj svojho nevlastného brata. Odľahlo mi a opadlo zo mňa posraté bremeno, že nemusím riešiť ďalší problém. Toby na Gabriela nežiarli a zatiaľ spolu vychádzajú aj napriek vekovému rozdielu.

Sála sa pomaly zapĺňa ostatnými rodičmi, my sedíme v prvom rade pred pódiom so stiahnutou červenou oponou. Uctenie si žien. Celý ženský rod má dnes svoj veľký sviatok zapísaný v kalendári. V ňom naopak nevidím, že by podobný sviatok slávili aj chlapi.

S prekríženými nohami a zaujatým výrazom, hoci sa zatiaľ nič vpredu nedeje, sedí hneď vedľa mňa aj moja diablica v lodičkách, a ja si dávam pozor, aby som sa neopieral, keďže po tom laserovom zákroku sa prah mojej citlivosti oslabil. Obzerám si ju a v hlave si vybavujem okamihy, keď som mal toto prekliate telo povolené milovať. Priťahuje ma k sebe všetkým, čo v sebe má. Neviem, ako sa ovládnem.

„Prestaň s tým, Damián! Dobre viem, o čo ti ide. Tak to vyklop! Pýtaj sa!" vyzve ma a šepká, keďže sme v sále plnej ostatných ľudí. Jej šepkanie vyznie však len ako syčanie nebezpečného hada.

„Nemám potuchy, o čom mi to tu vykladáš, bejby. Vyklopiť čo?" provokujem ju, aby sa mi s tým neznámym chlapom zverila sama.

„Nepopierateľne ti tvoja matka stihla zreferovať, že ma stretla v kaviarni s chlapom a píšem knihu. Pre tvoju informáciu, nič medzi sebou nemáme. Dodržiavam s kolegami pracovný odstup."

„V poriadku. Ako povieš, bejby," krátko odpoviem po jej priznaní a metaforicky si v hlave rukou naznačím skórovanie. Zízanie zabralo. Po nekonečných rokoch viem, ako na ňu. Vráti sa ku mne. Proste to viem.