E L E N A

Sedím v kaviarni, podupkávam nohou a nervózne vyčkávam na konečný verdikt mojej čerstvo dopísanej štvrtej kapitoly. Každý týždeň napíšem jednu a keď som s ňou po dlhých prepisovaniach a opravách spokojná, podám ju jemu. Poslala som mu ju hneď včera večer, ale Marko Dobrovič si schválne necháva čas na hodnotenie a iba ticho hľadí do pracovných listov zopnutých jednou veľkou sponou do jedného. Necháva si čas, pretože za ten mesiac a niekoľko dní si už stihol všimnúť moju netrpezlivosť. Robí mi to naschvál. Obzerám sa po poloprázdnom priestore, ktorý spolu s nami obývajú len dve postaršie panie popíjajúce čaj s esenciálnou vôňou levandule.

„Môžeš s tým láskavo prestať? Mal si to prečítané už včera, nehraj sa na dôležitého a povedz mi, aký máš na tú kapitolu názor. Dala mi zabrať a aj keď som ju začínala písať na začiatku týždňa, dopísala som ju len včera. Trvalo mi celých sedem dní, kým som zo seba vypotila niečo dávajúce zmysel!" vyruším ho v zaujatom čítaní, pretože to už ďalej nevydržím. Panie pri stole s horúcim čajom len potrasú hlavou, pretože som ako obvykle zdvihla hlas a nesprávala sa ako distingvovaná dáma.

„Zvýraznil som ti pasáže, ktoré sa mi tam nehodia. Každú kapitolu píšeš o jednotlivom probléme, ktorým sa potýka každý vzťah, no práve v tejto mi to príde skôr ako útočenie na náš mužský rod. Kontrolovanie, tak znie názov tejto kapitoly, lenže orientovala si sa len na to prichádzajúce z mužskej strany. Si nezaujatý autor, ktorý má tému prebrať z oboch strán, z oboch uhlov pohľadu, práve v tomto bode to vyznie tak, že píšeš len za ženy.

Vzťahy majú svoje vzostupy a pády. Jedným z takých pádov je práve prílišné partnerove kontrolovanie a zadržiavanie vlastnej slobody rukojemníckym spôsom. Spočiatku sú to nepatrné náznaky, ktoré sú ľahko prehliadnuteľné. Myslíme si, že nás náš partner iba chráni a vo svojich úmysloch má predovšetkým naše vlastné dobro. Nie je to pravá príčina. Neznáša ohrozenie a prítomnosť druhého chlapa, aj keď sa vyskytuje iba na našom pracovisku a my nedokážeme ovplyvniť, ako často s ním prídeme do vztyku. Upodozrieva vás z niečoho, čo by urobil on sám. Keď totižto neverí tomu, že dokážete byť verná, znamená to, že nie je presvedčený o svojej oddanosti a svoje komplexy prenáša na vás," číta mi nahlas a zdôrazňuje pasáže, v ktorých si želá opravu. Všetky zmeny preberáme spoločne a konzultujeme ich presne týmto spôsobom. Zatiaľ sme dospeli vždy ku vzájomnej dohode, ktorá vyhovovala obom.

„Nesúhlasíš s tým? Len sa priznaj, či si pri tých svojich šiestich partnerkách necítil neistotu planúcu zo stýkania sa s ďalšími mužmi?" vyzvedám a pomiešam si lyžičkou kávu. Obrázok vytvorený navrchu peny bol síce pekný, ale ten estetický pôžitok nevylieči moju únavu z ďalšej prebdenej noci strávenej klepaním do klávesnice. Obávam sa, že písmená na nej budú skôr či neskôr úplne zodraté. To je jedno. Píšem automaticky bez pozerania. Nepotrebujem mať ani zapnuté svetlo.

„Samozrejme, že som bol neistým. Porovnával som sa s mužmi, ktorí sa vyskytovali v ich sfére a premýšľal o tom, či majú dôvody k tomu, aby ma za nich vymenili. Jedna to nakoniec urobila, ale to nie je podstatné, pretože som si dával záležať na tom, aby sa zo mňa nestal ten druh kontrolujúceho partnera. Kontrolovanie nadväzuje na dôveru. Nedôveruješ, ak začneš dohliadať na každý krok svojho partnera. A čo ty? Bola si ty niekedy neistá, Elena Karlová?" upriami pozornosť na moju osobu a začlení do tejto témy aj mňa. Srknem si z čiernej tekutiny s prívalom kofeínu s povzbudzujúcimi účinkami. Je stimulantom centrálnej nervovej sústavy a ja sa pred svojou odpoveďou musím trochu stimulovať.

„Reč bola o tebe, Marko Dobrovič," karhavým tónom sa pokúšam o premiestnenie pozornosti.

„Bola si niekedy kontrolujúci partner?" neupúšťa zo svojej zvedavosti a s úškľabkom zo mňa ani na sekundu nestrhne zrak. Aj napriek tomu, že sú jeho oči úzke, dominujú na jeho tvári a je pre mňa nemožné nepozrieť sa mu do nich. Nevyhýbam sa nášmu očnému kontaktu a práve naopak, nevynechám ani jednu príležitosť, kedy sa mu do nich môžem pozrieť.

„Neviem," odpovedám jednoducho s predstavou, že mu to docvakne a dá mi s tým pokoj.

„To nie je odpoveď, ktorá by sa ti podobala. Hodnotíš druhých, ale nie si schopná dať ohodnotenie sebe a svojim vzťahom?"

„Mala som iba jeden a som partnerská poradkyňa kvôli tomu, aby som radila druhým."

„Použila si minulý čas. Znamená to, že...?" nedokončí svoju otázku, no jej obsah si celkom presne dokážem domyslieť aj bez jeho vypovedaných slov.

„Nerozumiem tomu, prečo by to mala byť tvoja starosť."

„Bol som len zvedavý. Vidím ťa stále so zásnubným prsteňom, overoval som si to. Nemusíš mi nič vysvetľovať. Presahovanie hraníc je ďalšou položkou, pre ktorú som známy. Dalo by sa to nazvať kontrolovaním? Keď tak nad tým uvažujem, je pravdepodobné, že kvôli tomu sa všetky moje vzťahy skončili tragicky. Nemám zábrany," otvorene sa priznáva a chlípe zelený čaj z priesvitnej šálky. Vždy si objednáva čaj. Podľa neho sa má káva piť maximálne po prebudení. Jej ďalšie užívanie v priebehu dňa je plytvaním kávových zrniek.

„Nemá zábrany bola prvá vlastnosť, ktorú som si k tebe po našom stretnutí pripísala."

„Čo myslíš? Radí sa to na zoznam dobrých či zlých povahových čŕt?"

„Pripomínaš mi moju trafenú najlepšiu kamarátku, ktorá je jedným z mojich najobľúbenejších ľudí na svete a ktorá ma, mimochodom, neprestajne otravuje s tým, aby som jej ťa predstavila. Nepochybne by ste si rozumeli."

„Je slob...?"

„Ani tú otázku nedopovedz! Moja Rita sa nezamýšľa nad svojím konaním a potom urobí niečo, čo neskôr ľutuje. Nedaj jej dôvod na to, aby vykonala hlúposť. Žiadne flirtovanie!"

„Upokoj sa, Elena. Ja som džentleman a na ženy cudzích mužov nesiaham. I keď by sa mi nejaká páčila, nechal by som si to iba pre seba," ubezpečuje ma a podáva mi do rúk moje listy s korekciami. V dnešnú noc sa opäť nevyspím. Nerada to odkladám a pracujem na prepisovaniach hneď, ako mi ich ona dodá vyznačené a dopísané červeným perom.

Vezmem si čas na prelistovanie, som zvedavá, koľko z môjho textu sa mu nepáčilo tentoraz. Neberiem si to osobne. Pre zmenu uvítam objektívy názor bez pôsobenia subjektivity od mojich blízkych, obzvlášť Rita by ma svojimi podmienenými citmi za každú kapitolu vyniesla do nebies. Šla som do tejto predloženej ponuky z hľadiska toho, aby som svojimi napísanými riadkami pomohla ľuďom uvedomiť si, že ich problémy nezmiznú, ak si ich nebudú všímať. Možno raz príde doba, kedy si z vlastných rád vezmem príklad aj ja samotná.

„Elena, rada ťa vidím. Naposledy sme sa stretli pri večeri u nás doma. Ako sa máš?" osloví ma ženský hlas, ktorý si ihneď vybavujem za patriaci Damiánovej matke. Otočím stránky smerom nadol, aby do nich nemohla vidieť a postavím sa, aby som sa s ňou mohla zvítať. Z našej poslednej diskusie si pamätám, že sme prestali byť nepriateľkami a uzavreli mier. Nebolo to chvíľkové pomätenie mysle, pretože v tom prípade by sa dozaista pri mne nepristavila a keby aj náhodou áno, maximálne kvôli tomu, aby ma zhodila a zvýšila mi adrenalín svojimi debilnými poznámkami.

„Katarína, dobrý deň. Mám za sebou pilnejšie obdobie..." vykrúcam sa a vynechám fakt, že s jej synom sa momentálne nesocializujeme. Evidentne na to prišla za tú dobu už aj sama.

„Netráp sa tým, si vyťažená žena, chápem ťa. Tobiasko mi včera prednášal tú básničku, ktorú bude recitovať na tej besiedke k Medzinárodnému dňu žien. Padala som z neho do kolien, ten chlapec skutočne zdedil prirodzený šarm svojho otca. Dal mne a Františkovi pozvánky a venoval jednu aj Gabrielovi. Stál si ale za tým, že najdôležitejšie budeme iba my dve, pretože sme ženy a zaslúžime si všetku chválu sveta. Och, ospravedlň ma za moje táranie, môj vnúčik ma svojou rozkošnosťou uvádza do rozpakov," rozplýva sa a usmieva.

„Áno, vykladal mi o tom, ako je nesmierne dôležité, aby vás pozval osobne. Na Gabriela si postupne zvyká. A prospieva k tomu aj skutočnosť, že samotný Gabriel je vychovaný a ohľaduplný chlapec. Damián na neho môže byť hrdý."

„Keď už sme pri tom, ako to medzi tebou a ním vyzerá? Môj syn ťa skutočne miluje, Elena. Chýbaš mu."

„Pri všetkej úcte, Katarína, zdržím sa komentára."

„Iste, odpusť mi moju dotieravosť. Je to záležitosť vás dvoch, nebudem sa vám do toho miešať. Chcela som, aby si vedela, že som na tvojej strane. V minulosti tomu tak nebolo, ale dnes už viem, že k Damiánovi patríš a si pre neho tá pravá. Ale dosť už bolo sentimentálnosti, predstavíš mi tohto mladého pána? Nespomínam si, že by som ho niekde videla," zvedavo sa pootočí k tichému Markovi, ktorý si v tichosti popíjal čaj dúfajúc, že na neho reč nepríde. Pri Kataríne neostane nepovšimnutý nikto. Ani na malý moment som nedúfala, že by od toho mohla upustiť a cudziu pánsku prítomnosť nachádzajúcu sa po mojom boku by obišla bez spomenutia.

„Marko Dobrovič, môj editor. Spolupracujeme spolu na napísaní knihy s partnerskými radami."

„Knihy? Elena, nevedela som, že aj píšeš! To je senzačná správa, teším sa, až ju zazriem a budem si ju môcť kúpiť. Hádam dostanem ako tvoja svokra aj nejaké špeciálne venovanie," zveličuje moje priznanie, ktoré som si pôvodne plánovala nechať pre seba. Špeciálne venovanie. Ha. Až donedávna som si myslela, že mojím špeciálnym venovaním by maximálne pri Kataríne mohlo byť: Starej nafúkanej bosorke s napnutým ksichtom a nulovými mimickými reakciami.

„Určite, niečo už vymyslíme. Teraz, ak ma ospravedlníš, budem sa musieť rozlúčiť, Katarína. O pol hodinu ma čakajú klienti a ja si potrpím na dochvíľnosť."

„Ale pravdaže, len choď. Nebudem ťa viac zdržiavať. Naozaj som ťa rada videla a bolo mi potešením, editor Dobrovič."

„Potešenie je na mojej strane, pani Oswaldová," šarmantne jej pobozká ruku a snaží sa zapôsobiť. Hodím na neho odsudzujúci pohľad a dvomi bozkami na líce sa rozlúčim so svojou podarenou svokričkou. Respektíve ženou, ktorá vo svojej maternici vynosila Damiána Oswalda. Muža, ktorého som neprestala milovať, ale odmietať ho vidieť a rozprávať sa s ním. A navzdory tomu, že som ho videla bozkávať fľandru Stelu a rázne tvrdila, že je to oficiálne oficiálne, neprestala som nosiť prsteň, kvôli ktorému by som sa v budúcnosti mala teoreticky stať jeho nastávajúcou.

„V tej kaviarni sa viac už neukážeme!" vyhlásim rozhodne, keď sme v bezpečnej vzdialenosti od Kataríniných uší.

„Vyzeralo to tak, že si rozumiete. Mýlim sa?" nechápajúco zvraští obočie a zúži svoje už aj tak úzke oči, ktoré sa zdajú ako nejaké horizontálne tenké paličky. Ako keby mal nejakých ázijských predkov. Čo možno aj má. Prezradil mi, že je výsledkom umelého oplodnenia. Avšak nemôžem tvrdiť, že nie je príťažlivý. Jeho oči mu nejakým spôsobom dodávajú sexepíl, vďaka ktorým sa neho pozerám aj očami nesmierne dlho neuspokojenej ženy.

„Tak to skutočne iba tak vyzeralo. Katarína mala pred nejakou dobou nejaký šokový skrat a rozhodla sa, že budeme my dve zadobre. Nenávidela ma. Pre jej synčeka som nemohla byť nikdy dobrá."

„Ľudia sa menia. Nebuď taká prísna, Elena."

„Nebodaj sa jej zastávaš? Fajn, uznávam, že som čiastočne ovplyvnená predsudkom, ktorý som si k nej vybudovala po tom, ako odhalila môj románik pred mojou šéfkou..." vyjde zo mňa nedbanlivo a hneď to aj oľutujem.

„Mám sa pýtať?"

„Nie. Tvár sa, že si nič nepočul."

„V poriadku. Tak teda, moje korekcie som ti odovzdal. Máš ich doručené, čakám od teba skorý prepis. Moje matky sa ma vypytovali, ako ti to zatiaľ ide. Každému sa chvália, že si v našom tíme."

Katarínin klebetný jazyk si bez najmenších pochýb narazenie na mňa a Marka nenechá len pre seba. Budem musieť vysvetľovať. Damián o mojej knihe stále nevie. Nebola príležitosť, aby som mu o nej povedala. No čiastočne počas jej písania budem čerpať inšpiráciu aj z nás dvoch. I keď je pravdepodobnejšie, že my dvaja by sme skôr mali slúžiť ako zastrašovací prostriedok pre každého, kto sa kedy rozhodne zamilovať do človeka s podobným, ba až rovnakým charakterom. Naozaj poslúchol moje požiadavky. Ďalej ma nekonfrontuje.

S Markom sa rozlúčim pri svojom aute, pretože moja obedná pauza sa končí a ja musím bežať naspäť do kancelárie. Ako poznám Katarínu, svoje novinky o hodný kus prifarbí a on jej na to naletí. Ďalšia hádka v ovzduší. Nevadí. Nemusím mu podávať vysvetlenia. Môj vzťah s Markom je len pracovný. Ja na rozdiel od neho dokážem zastávať ku svojim kolegom pracovný odstup.