D A M I Á N

„Padaj!" rozbesnene jej nakážem po Eleninom odchode. Nemalo cenu ju ďalej presviedčať. Videla to. Bolo to presne tak, ako to vyzeralo. Skurvene som sa nechal namotať na zákerné hry tejto mladej šťandy a neodolal som.

„Čože, to hovoríš mne? Prečo by som mala odchádzať, kým nás tvoja hlúpa žiarlivka nevyrušila, niekam sme sa dostávali. Mám v zálohe omnoho viac, ako len chabé bozkávanie, prišla som si po odmenu." Vstane z môjho stola a začína sa okolo mňa opäť obšmietať. Zastane si za mňa a rukou mi zachádza pod tričko.

„Čo je také, kurva, ťažké pochopiť na slove padaj? Vypadni odtiaľto, nebude mi robiť problém vyhodiť ťa odtiaľto aj nasilu. Pober si svoje veci a zmizni."

„To kvôli nej? Kriste, Damián, lipneš na nej ako nejaký naivný pako! Kedy sa konečne preberieš? Elena ťa má na háku a ty za ňou doliezaš ako taký verný poslušný psík, plazíš sa jej pri nohách, je to naozaj dehonestujúce. Odkráčala odtiaľto, akoby sa nič nestalo. Ja by som na jej mieste roztrhala v zuboch ženu, ktorá si robí nároky na môjho snúbenca. Nič pre ňu neznamenáš!"

„Sklapni, Stela! Som kokot, priznávam, nemal som ti dovoliť pobozkať ma. Ak si myslíš, že máš kvôli tomu nejaké právo montovať sa do vzťahu mňa a Eleny, potom ťa musím vyviesť z omylu. Ty nemáš úroveň, ona si zachovala svoju dôstojnosť aj napriek môjmu krétenskemu kroku. Si ožratá, najlepšie bude, keď odtiaľto vypadneš. Vôbec si sem dnes nemala chodiť."

„Vieš ty čo? Seriem na teba, Damián! Rok sa ťa tu pokúšam zvádzať, snažím sa zo všetkých síl, aby si si ma všimol, pretože po tebe túžim a zúfalo sa ti tu vnucujem, zatiaľ čo ty si ma absolútne nevšímaš. Končím! Kašlem na to tvoje debilné kasíno a aj na teba!"

„Skvelé, aspoň si mi uľahčila prácu a urobila to za mňa. S okamžitou platnosťou dostávaš výpoveď. Už sa tu viac neukazuj."

„Ani som to nemala v pláne! Si ten najväčší podliak. Dúfam, že ti odpadnú gule, aby si sa už nikdy nemohol do nikoho vystriekať!" huláka po mne a opojená alkoholickými látkami už podľa mňa ani nevie, čo hovorí. Takto to dopadá, keď myslíte iba svojím prirodzením. Vedel som, že je ožratá a od triezvej má na míle ďaleko, no nenechal som si povedať a svojou povoľnejšou stránkou prinútil ju nádejať sa, že by medzi nami mohlo niečo byť.

Drgne do mňa a rozuteká sa von dvermi na dlhú chodbu vedúcu z mojej kancelárie. Nie je v dobrom stave. Sledujem ju celou cestou, berie si výťah a napokon nasadá do taxíku zastavujúceho jej hneď pri prvej signalizácii. Oficiálne prestáva byť mojím problémom. Nikdy som ju nemal zamestnať. Skôr či neskôr sa to muselo stať. Od prvého dňa som sa k nej nesprával ako ku zamestnankyni. Povolil som jej mnoho a ona začala vystrkovať rožky.

Nezvaľujem všetku vinu na ňu. Mám na tom podiel aj ja. Dokonca ja ešte väčší, keďže Stela je slobodná a ja som zasnúbený. Nuž... možno už nie. Pripomínala mi Elenu, preto som s ňou neškodne flirtoval. Začal som nebezpečnú hru, ktorá sa skončila mojou prehrou. Nebol som znudený, avšak našiel som si zábavku, ktorá mi na istý čas prinášala akési potešenie. Bol som si vedomý, že z jej strany to neškodné nebolo ani náznakovo. Ale rozhodol som sa tomu nevenovať pozornosť. Ja som mal o zábavu postarané a kým sa jednalo o prázdne slová, z hľadiska vernosti som mal stále čistý štít.

Na malý moment som stratil hlavu a rýchlym zábleskom bol zo mňa ten chlap z minulosti, ktorý nepremýšľal nad dôsledkami svojho konania. Vypustil som Elenu z hlavy a myslel len na vlastné potešenie. Je to už dlho, čo som mal povolené dotýkať sa jej. Ľudské inštinkty prirodzene zapracovali a nepohrdli načatým a núkajúcim sa tovarom. Netrúfam si povedať, ako ďaleko by som to nechal zájsť, keby som ju nezbadal vo dverách. Oľutoval by som to. Pravdaže by som to ľutoval. Ale nič by to na mojej nevere nezmenilo.

Sadnem si naspäť do kresla a hlavou sa unavene opriem o jeho vrchnú koženú časť. Som unavený zo všetkého. Pohrávam sa s myšlienkou vytočenia jej čísla. Niet najmenších pochýb, že by mi to nezdvihla. Pre tentoraz súhlasím s tým, že je v práve. Nezaslúžim si, aby mi zodvihla. A ja v tejto chvíli netuším, čo by som mohol povedať na svoju obranu. Na ňu žiadne výhovorky platiť nebudú. Prečo sem prišla o takomto čase? Toby bol len zámienka. Dalo sa to vyriešiť po telefóne. Ukázala sa tu neskoro večer len kvôli tomu, aby ma videla bozkávať Stelu. Nepochybne zhorím v pekle.

*****

Stojím pred naším domom a čakám. Na ňu. Neopovážim sa vojsť dnu, teraz ten dom patrí jej a keby som tam len tak vtrhol, obvinila ma z toho, že porušujem jej súkromie a správam sa ako prvotriedny grobian. Tak sa teda len opieram a netrpezlivo vyčkávam, kedy konečne vyjde z tých dverí, aby som sa s ňou o tom včerajšku mohol porozprávať. Celú noc som na to myslel. Nehľadal som, ako sa z toho vyvliecť, skôr som usúdil, že najlepšie bude jej povedať celú pravdu. Nenechám to len tak.

„Dobré ráno, bejby," pozdravím sa, keď začujem tresnutie dverí a zvuk kľúčov. Pozrie sa automaticky doprava, prevráti očami a bez žiadnej odpovede pokračuje vo svojej vytypovanej trase k zaparkovanému čiernemu džípu. Ide to presne tak, ako som predpokladal. Uškrniem sa, tak ľahko sa nedám, som jej v pätách a ona si aj napriek tomu, že som hneď za ňou, sadá za volant a nevyjde z nej ani slovo. No tak nič. Hoci je to v nadväznosti na včerajší večer riskantné, odhodlám sa postaviť sa jej rovno do cesty. Zastanem si do stredu pred naštartované auto a intenzívne k nej upieram zrak.

„To ako vážne? Úplne ti preplo? Zmizni mi z cesty, Damián!" rozčúlene vystrčí hlavu cez okno a stále nevystupuje.

„Ja mám čas aj celý deň. V pohode tu takto môžeme postávať, ty sedieť, alebo vyjdeš a nebudeš trucovať. Nevyhovuje ti, keď sme za rozumných?"

„Ty sebecký, narcistický egomaniak! Ty sa chceš hrať na rozumného? Uhni mi z cesty, ani mne nebude robiť problém preraziť ťa! Mám byť na jednom sedení a iba ma zbytočne zdržuješ!"

„Na akom sedení?"

„Čo, dopekla, je teba do toho? Keby si včera neopatroval jazyk tej fľandry, vedel by si, aké sedenie," odfrkne mi a mne nabehne na tvár širokánsky úškrn. Dofrasa tam, Elena Karlová vykazuje známky žiarlivosti! Nech ma prejde, nech si so mnou robí čo chce. Vedel som, že jej to nebolo ľahostajné.

„Zaváhal som, Elena. Nebudem ti vykladať, že to nebolo tak, ako to vyzeralo, pretože tým by som ti klamal. Pobozkal som ju. Ľutujem to, nemalo sa to stať a serie ma, že si to videla. Povedz mi, čo mám urobiť, aby som to odčinil?"

„Nič. Nerob nič. Vždy som ťa upodozrievala z toho, že medzi tebou a tou malou fľandrou niečo je, ale verila som ti. A technicky vzaté, z tvojej strany sa to ani nedá nazvať neverou. Dali sme si pauzu a ja sama som ti navrhla, aby si stretával iné ženy. Netráp sa tým, v pohode pretiahni všetky ženy nášho malebného mestečka."

„Vyhodil som ju. Už ju nebudem vídať."

„A? Tak sa tu objaví ďalšia Stela a ďalšia, a ďalšia... Uvažoval si o tom, že si mohol mať vtedy pred siedmimi rokmi pravdu? Slečna Karlová, nech sme my dvaja akokoľvek inteligentní, nikdy nepochopíme princíp milovania. Dokážeme milovať, ale svoje spriaznené duše len ničíme a deštruktívne podkopávame ich sebavedomie. Mal si pravdu, Damián! Chápeš tomu, dávam ti za pravdu!" víťazoslávne vyhlási a nahlas sa smeje. Zúfalý smiech.

„Hodláš venovať význam niečomu, čo som povedal pred siedmimi rokmi? Nie, využívaš to vo svoj prospech, nedávaš mi za pravdu, len bočíš od toho, aby sme sa dostali k normálnej konverzácii!"

„Ako povieš, tá čiapka má byť štýlová? Ukradol si ju nebodaj od nášho syna?" naráža na moju modrú čiapku na hlave a mení tému.

„Aké sedenie, Elena?" nahodím vážny tón a neberiem jej výsmešné poznámky na vedomie.

„O týždeň je pojednávanie s tými zmrdami. Chcú počuť moje stanovisko, mám sa zastaviť na stanici a potvrdiť im svoju výpoveď z nemocnice," odpovedá mi a stále sedí v aute. Nepodarilo sa mi ju presvedčiť, aby z neho vyšla, vedieme diskusiu ako dvaja šialenci na ulici a ona pri tom ešte k tomu sedí vo vnútri svojho auta.

„Pôjdem s tebou," ponúknem sa jej spontánne.

„Nie, zvládnem to aj bez teba. Prečo si myslíš, že potrebujem tvoj doprovod?"

„To netvrdím. Budem pri tebe len ako opora. Kvôli tomu si včera prišla za mnou, chcela si mi o tom povedať."

„Na tom teraz aj tak nezáleží. A ja tam idem sama a bez teba."

„Prečo musíš byť vždy taká tvrdohlavá?"

„Dobrá otázka. Bohužiaľ ti na ňu neodpoviem. Maj pekný deň, Damián!" rázne zahlási, opäť naštartuje auto a prechádza cez náš trávnik, kým sa zaradí naspäť na cestu. Nezrazila ma, hoci na to mala obrovskú príležitosť. Nechce ma mať mŕtveho. Iba ma pomaličky škvarí na ohni.

Povedala, aby som za ňou nešiel. V takýchto prípadoch by bolo ľahké konať podľa svojho uváženia, tým by som ju však iba väčšmi naštval. Všimol som si zásnubný prsteň. Nezbavila sa ho. Po rozvode s Vivien som bol presvedčený pravdivosťou toho tvrdenia. Práve kvôli tomu som o tom presviedčal vtedy aj ju. Nesúhlasila. Bola proti, keď som si želal, aby stála na mojej strane, a je za, keď to tvrdenie dávno považujem za hovadinu podvedeného paroháča.

Porozhliadnem sa po okolí. Najradšej by som to otočil na jej smer a sledoval ju, zbytočne by som si zavaril. Dobré úmysly sú tabu. Keď hovorí, že ma pri sebe nepotrebuje, musím sa s tým jednoducho zmieriť. Neprestanem o ňu bojovať. Žiadne ďalšie zaváhania si však na svoje konto už pripísať nemôžem.

*****

„Dlho som ťa tu nevidel. Čo sa stalo, že si potrebuješ vybiť zlosť na týchto chudákoch? Tie boxovacie vaky nemajú blond vlasy a dlhé štíhle nohy," privíta ma Teo vo svojom nekorunovanom kráľovskom podzemí a hneď z príchodu mi automaticky do rúk podáva červené rukavice.

„Dodrbal som to, Teo. Sám som si na chybe. Tentoraz ide tá zlosť na moje triko."

„Čo náš Damiánko zase dosral?" maznavým tónom si ma doberá a stláča mi prstami pery ako nejakému decku.

„Neodolal som provokáciám tej mladej šťandy a čo je lepšie, Elena to videla. Dosral som to na celej čiare. Namiesto toho, aby som sa pokúšal získať si ju naspäť, dám jej dôvod na to, aby to mohla čo najrýchlejšie ukončiť."

„Oprav ma, ak sa mýlim, ale nebolo to naopak? Nemala náhodou prísť ona za tebou?"

„Tak teraz už ťažko príde, keď ma videla strkať jazyk do Stelinho hrdla!"

„Netlač na to, Damián. Dobre ti radím. Ospravedlň sa jej a počkaj."

„Ospravedlnil som sa jej a skús dvakrát hádať, na čo mi to bolo dobré."

„Nečakal si hádam, že ťa pochváli a poťapká uznanlivo po ramene, či áno?"

„Idem radšej preniesť svoju zlosť do tých vakov, ak nechceš, aby si sa mojou obeťou stal ty." Natiahnem si rukavice a zameriam sa na svoj vytýčený cieľ v podobe hnedého dolepeného boxovacieho vaku.

Chodíme v posratých kruhoch. Jej únos bol možným začiatkom konca. Tvrdil som, že jej doprajem priestor a ako správne Teo poznamenal, začínam tlačiť na pílu. Pauza od žien. Rekonštrukcia hotela je v plnom prúde, možno je čas zamerať sa na ďalší projekt.

„Teo, čo by si povedal na to, keby sme ti to tu dali do poriadku a spravili ti menšiu reklamu?"

„Na tvoje náklady?" pohotovo reaguje a hodí mi uterák.

„Prečo nie. Boxerské zápasy, na ktoré by si smotánka prichádzala staviť. Narástli by ti zisky, zvýšila by sa návštevnosť," začínam uvažovať nahlas prirodzeným reflexom podnikateľa.

„Podľa teba by to bol dobrý nápad? S tebou to dokážem vydržať, ale mať tu celú miestnosť podobných snobov...."

„Zápasy môžu byť len raz do týždňa. Inak to tu bude prebiehať rovnakým spôsobom, ako doteraz."

„Vážne si zúfalý."

„Pravdaže som zúfalý. Dávam na tvoje rady. Žiadne ženy. Len práca a moji synovia."

„No schválne, dokedy ti to vydrží!"

„Takže súhlasíš?"

„Fajn, fajn, som za! Keď už ti musím robiť neplateného cvokára, nech mám z tvojich prachov prinajmenšom úžitok."