D A M I Á N

Nepreští ma. Milujem túto šialenú ženu, ale nie je spravodlivé, aby sa o osude nášho nenarodeného dieťaťa rozhodla svojvoľne a bez toho, aby to so mnou prediskutovala. Nehovorím, že nechápem jej obavy, poznám ju už pridobre na to, aby som si spojil súvislosti a rozumel tomu, v čom ten jej strach spočíva. Museli by prísť nejaké obety, bolo by to náročnejšie, ale ja verím tomu, že by sme svoj život nemuseli zmeniť kompletne. Nebol by som otcom len na papieri. Naskytla sa mi možnosť byť pri výchove nášho spoločného dieťaťa hneď od začiatku. Nepopieram, že mi ide o napravenie krivdy. Cítil som sa ublížene a do dnešného dňa ma sere, že som Tobyho nepoznal od samého začiatku.

Sedí na mieste spolujazdca, občasne sa obzrie do spätného zrkadla, aby mohla skontrolovať trochu napätý výraz nášho syna. Bude si musieť zvykať na nový systém, ale naučí ho to istej morálke. Jedného dňa mu odovzdám do rúk naše podniky, musí byť pripravený. Sme tu obaja pri ňom a podporíme ho. Nemám pochybnosti o tom, že sa prispôsobí rýchlo. Je zapísaný v najlepšej škole v okolí, dostane sa mu individuálneho prístupu a už teraz bude môcť rozvíjať svoj intelektuál. My dvaja máme schopnosť vytŕčať z davu a nepochybne bude náš syn nasledovať stanovený trend.

Pamätám si na svoj prvý deň matne. Otec nemal čas ísť so mnou, povedal, že musí riešiť neodkladné záležitosti, ale že som predsa nejaký chlap, ktorý to zvládne. Pri Tobym má aj on možnosť napraviť si svoju reputáciu. Nebol práve prítomným rodičom, hoci si nemôžem sťažovať na to, že by mi niečo chýbalo. Peniaze v našej rodine neboli nikdy problémom. Ja však takým rodičom byť nechcem. Tváril som sa, že mi jeho neprítomnosť neprekáža a že som nad vecou, ale materiálne veci mi nemohli zabezpečiť všetko. Nedali sa porovnať s rodičovskou podporou. Ja som pre svoju úplnosť potreboval, aby sa mi narodil syn.

Nepatrne sa na ňu pozriem a pohľad mi zbehne k tomu jej vyrysovanému plochému bruchu, v ktorom začína rásť ďalší náš spoločný potomok. Je pravda, že sme sa vôbec o deťoch, ani o plánoch do budúcnosti nerozprávali, ale ja som o našej spoločnej budúcnosti zopár ráz premýšľal. Túžil som po ďalších deťoch, ktoré by sme vychovávali spoločne. Elena Karlová je moja celoživotná osina v zadku, viem, že moja budúcnosť bez nej viac neexistuje.

Zvádza so sebou vnútorný boj. Nechce prísť o svoje ďalšie stanovené princípy, zarazila ju predstava, že by sa mala starať o ďalší nevinný tvor. Ale ide jej to, kurva! Nikdy by som si nepomyslel, ako jej táto úloha starostlivej matky bude sedieť. Môže niekomu rozkazovať, stanovovať čo smie a nesmie, aj mi mohlo dôjsť, že v tom bude dobrá. Špecializuje sa na velenie. Dozaista by nášmu malému drobcovi bola vynikajúcou matkou. Nič by mu pri nás nechýbalo, ja by som si dal záležať, aby som bol pre neho svojou najhoršou najlepšou verziou.

Musím jej dať istotu, že so mnou môže rátať. Rozumiem, že väčšinový podiel bude na nej, odvedie väčší kus roboty, ale nenechám ju v tom samu. Ani ja som neplánoval založenie rodiny. Keď som niekde videl mrnčajúce decká, uťahoval som si z nich a priečil sa s nimi, mnohokrát som počas večierkov niektoré rozreval netaktnými a infantilnými poznámkami, presviedčal som ich o tom, že smrť postihne každého a jedného dňa zahynú aj tí jeho rodičia. Tešilo ma strieľať si z nich. Tá ich nevinnosť a prostoduchosť ma vytáčala, potreboval som im ozrejmiť skazenosť nášho sveta. Museli pochopiť, že detské oči sa za žiadnych okolností nezakladajú na realite. Dnes by som takých ľudí odjebal búchačkou priamo do spánkov, keby som počul, že niečo podobné niekto vykladá nášmu Tobymu.

Z istého uhla pohľadu sa pozerám na deti stále rovnako, lezie mi ich urevanosť a otravnosť na nervy, naše deti by však boli naším odkazom a ja by som v živote nemohol nenávidieť niečo, čo vzišlo zo mňa a z nej. Keď mi to včera oznámila, obliala ma horúčava a moje telo ovládlo neopísateľné nadšenie, všetko sa vo mne vzbúrilo, chcel som od šťastia kričať.

„Mamina, nemal som si dať radšej tú zelenú košeľu, v tejto modrej mi to nesvedčí, tatino povedal, že prvý dojem je všetko," prejaví starosti zo svojej voľby oblečenia, keď zaparkujeme pred žltou budovou s množstvom okien s farebnými obrázkami. Uškrniem sa, že si na môj predslov o urobení prvého dojmu spomenul a otvorím ústa, aby som mu dal odpoveď, lenže ona ma o nejakú milisekundu predbieha a zhostí sa tej úlohy namiesto mňa.

„Sladká tvárička, pristane ti to a vieš ty čo, prvý dojem nie je vždy všetko. Vezmi si príklad zo mňa a z tvojho tatina, horší dojem už snáď pri našom prvom stretnutí na mňa urobiť nemohol a pozri sa na nás, akí nekonečne šťastní sme spolu teraz," zákerne mi podsúva svojím sarkastickým tónom a mrkne na neho. Potvora jedna. Dokáže ma zaľahko zotrieť a urobiť to rafinovane, aby to pred naším synom nevyznelo ako pokračovanie hádky zo včerajšieho večera.

„Tú košeľu sme vyberali spoločne, povedal si, že mám najlepší štýl, neobávaj sa, šampión, štrbavé prváčky na tebe oči nechajú. Nikto ťa neprehliadne, si Tobias Karlo Oswald."

„A samozrejme ti môže byť jedno, či si ťa nejaké prváčky budú obzerať, pretože nastupuješ do školy hlavne z dôvodu, aby si sa niečo naučil a pracoval na svojej inteligencii," dodáva a prekrúti očami, čím mi dáva najavo, ako s mojou odpoveďou nesúhlasí a považuje ju za nevhodnú.

„Ak urobím zlý dojem, vyhovorím sa na vás dvoch. Som pripravený, môžeme ísť," dáva nám zvolenie, aby sme vystúpili a odviedli ho k bránam jeho prvého školského zážitku.

Otvorím mu dvere, uvoľním ho z pásov a podávam mu ruku, aby sa ma chytil. Elena ho zoberie za ruku z druhej strany a v ruka v ruke si to namierime ako mierumilovná a ukážková rodina k bránam tejto súkromnej školy v sprievode ostatných rodičov. Za ten uplynulý rok sme toho stihli mnoho. Po toľkých hádkach a škodení sme si k sebe našli cestu a sme rodičmi nášmu synovi. Nie sme v tom najlepší, pravdepodobne by sme sa nedostali ani do prvej päťky, ale mám taký dojem, že sa stále len učíme.

Na nádvorí vládne pomerný chaos, riaditeľ so zástupkyňami stojí uprostred celej tejto šarády a všetkých prichádzajúcich vítajú svojimi srdečnými úsmevmi. Niektoré deti sú odviazanejšie, prihovárajú sa jeden druhému, tie druhé sa zas urputne pridŕžajú rúk svojich rodičov a visia na nich so strachom a zahanbením. Náš šampión patrí do tej prvej skupiny, hneď, čo zazrel dievčatko s blond vrkočmi a dvomi mašľami, nás dvoch pri sebe nepotreboval a trúfalo nás odkopol. Dobrý vkus. Modlím sa len, aby nešiel v šľapajách svojho otca a nedovolil pichľavej blondíne, aby mu strpčovala jeho bezproblémový chod života.

Začína sa tradičný príhovor, stojíme v prvom rade, učiteľky držia tabule s písmenom triedy, do ktorých nových prvákov začlenili. Náš syn je samozrejme A. Neregistrujem to nacvičené bľabotanie, milí žiaci a rodičia, milionkrát som podobné slová omieľal na charitatívnych večierkoch, len sa potmehúdsky zasmejem z prostredia, na ktorom sme sa ocitli. Školské nádvorie. Totálna irónia vesmíru, ktorý so mnou ustavične od stretnutia sa s ňou v bare neprestáva vyjebávať a vysmieva sa mi priamo do tváre. Potláčam šum pozadia a jemných detských hláskov, ktoré mi zarezávajú do uší ako píla.

Neľutujem svoje životné rozhodnutia. Mal som v hlave uložený iný smer, v tejto chvíli som rád za nevídané možnosti, ktoré sa predo mnou otvárajú. Užíval som si osamote, teraz si chcem užívať s nimi. Myslím to s ňou vážne. Odpovedala mi áno, ale stavím sa, že si svadbu nepripúšťa k telu. Rád by som tú tému otvoril, v jej očiach je na to priskoro. Asi musím byť skutočne trpezlivejším. Vždy som chcel mať všetko hneď rýchlo. Ona tú moju zdržanlivosť poriadne testuje. Viem, ako na ňu. Vyznám sa v jej chaose. Uvedomí si to. Zistí, že toto dieťa je vlastne darom. O osem mesiacov sa Tobymu narodí sestra. Podarí sa mi ju zlomiť.

„Nie je to tu až také zlé, s Biankou budem sedieť v lavici, už sme sa dohodli. A keďže som gavalier, dovolil som jej, aby si vybrala, v ktorom rade chce sedieť," chváli sa nám nadšene a ukazuje prstom na blonďavé dievčatko, ktoré mu pošle vzdušný bozk. Prvý románik môjho syna. Nemohol by som byť viac hrdý.

„To je skvelé, šampión. Ale vieš, že so sebou ani nemôžeš nechať zametať. Nech si nevezme aj tvoju stranu lavice, potrebuješ svoj priestor."

„Takže si mám vziať väčší kus?" nechápavo zalomcuje rukami, páči sa mi, ako si prišiel po radu ku mne.

„Nie, tým by si ju nahneval. Len jej musíš dať najavo, že tiež potrebuješ svoj priestor a keďže obývate jedno miesto, musíte dovoliť jeden druhému, aby ste sa prejavili rovnakým dielom a navzájom sa počúvali," odpovedám mu a pritom si jedným okom všímam, či nás počúva. Svojím dohovorom som mieril na ňu a učinenie rozhodnutia, ktoré je predmetom nás oboch.

„Bianka je milé dievča, aj tak by si nerobila nátlaky na moju stranu. V škôlke sme sa posledný mesiac pekne zahrali. Aj jej sa páči Malý princ."

„Dobre, ako chceš. Dopredu som ťa varoval, aby si si nenechal skákať po hlave."

„A tebe mamina po hlave neskáče?"

„Občas, ale s tým si ešte poradiť dokážem, šampión."

„Celkom sa mi to v tejto škole páči, je tu veľa mojich spolužiakov zo škôlky, asi sem budem chodievať rád."

„Hovorila som ti, že si to tu obľúbiš. Si múdry chlapec, Sladká tvárička. A nezabúdaj na to, že múdrym a šikovným svet praje. Kamaráti sú dôležití, ale vzdelanie je najdôležitejšie, budeš napredovať a dosiahneš veľké veci."

„Presne rovnako, ako sme dosiahli my dvaja s tvojou maminou. Len sa pozri na tú svoju úspešnú maminu, ľudia za jej rady platia mastné sumy a všetko to dokázala bez pomoci druhých," doplním ju a polichotím jej. Moja snúbenica je impozantná žena, neposlušná, ale ja o žiadne poslušné, nudné a jemné žieňa nestojím.

*****

„Švagriná, krásne si to celé zorganizovala, už sa nemôžem dočkať, až sa dozviem pohlavie svojho prezretého avokádka! Revanšujem sa ti pri tvojej oslave, tá tvoja bude rovnako nádherná, neboj sa!" rozplýva sa Hana v prezdobenej záhrade ich domu a nadšene poskakuje. Usmejem sa na ňu, pretože jej tehotenstvo rozhodne prospieva, pôsobí rozžiarene, pod látkou šiat sa jej začína formovať bruško. Úsmev ale zakrátko vystrieda rozhorčenie, keďže do tohto stavu ju priviedol môj posratý najlepší kamarát. Ten podrazák. No nič, budem sa musieť stotožniť s predstavou, že ten hajzel máva s mojou malou sestričkou pohlavný vztyk.

„Hana, prosím ťa, stíš sa. Nechcem, aby o tom počuli druhí. Nerozhodli sme sa, či si to necháme," zráža jej entuziazmus a odkráča od nás. No to si to dnes zase doma odnesiem. Nechce sa o tom dieťati rozprávať so mnou ani s nikým iným.

„Povedala som niečo zlé? Nechcela som ju uraziť, Damián. Myslela som si, že každá žena sa zo svojho tehotenstva po čase poteší, aj ja som sa chvíľu zdráhala, avšak pravdupovediac sa už nemôžem dočkať, keď to naše avokádko konečne príde naspäť."

„Nerozpráva sa ani so mnou. Nechce to dieťa."

„Chceš, aby som sa s ňou porozprávala? Som vynikajúci motivátor, spomeň si len, ako som tie tvoje ohrdnuté pipky vždy presvedčila k tomu, že z nich bude niečo veľké a slávne, a nech len na ten tvoj chrapúnsky zadok čím skôr zabudnú, pretože si zaslúžia niekoho lepšieho."

„Elena nie je stredoškolská naivka, ktorá by mala mokré nohavičky z toho, že som ju pozval na večeru, sestrička. Je to záležitosť, ktorú musíme vyriešiť spoločne, prosím ťa, aby si o tom zatiaľ nikomu nepovedala. Elena si to nepraje. Nedráždime ju zbytočne a teraz sa radšej koncentrujme na to, aby sme zistili pohlavie tvojho drobca."

Je tu asi milión balónov, totálna gýčovina, už vidím Elenu, akoby ohŕňala nosom a pretáčala očami, keby jej Hana pripravila takýto oslavný večierok. Sú tu len členovia našej rodiny, zopár rodinných kamarátov, matka s Elenou stoja čo najďalej od seba, a Toby je celý nadšený z toho, že bude mať bratranca alebo sesternicu. Keby len tak vedel, že v bruchu jeho maminy rastie aj potenciálny súrodenec.

August je vysmiaty, predpokladám, že sa pred mojou sestrou neprekecol, že o pohlaví ich dieťaťa už dávno vie. Vlastne som rád, že som sa nepreriekol ani ja. Zlúčime sa okolo nich, torta na stole je už pripravená, všetci na nich hľadíme s očakávaním, ja si však všímam pohľady svojej milej snúbenice. Z tváre jej razí niečo nečitateľné.

„Bejby, bejby, že by ťa táto oslava s detským motívom prinútila začať riešiť naše zrnko maku?"

„Naozaj si praješ mať ďalšie dieťa, Damián?"

„Prajem si mať ďalšie dieťa s tebou, Elena. Deti sa nám daria, neukráť svet o možnosť rozšírenia nášho rodu."