D A M I Á N

Nie je tu nič, čo môžete robiť, keď Elena Karlová o niečom rozhodne. Vzdala to s nami a nastavila nám pauzu, pretože ako som už správne predpokladal, nedokáže vystáť moju prítomnosť. Ak ma bude chcieť späť, príde za mnou. Ja už sa viac ponižovať nemienim. Nebudem za ňu ustavične robiť prvé kroky, pretože ona má svoju hrdosť. Mám ju tiež. Som chlap, ktorý sa pred ňou sklonil už toľkokrát, že je to až k smiechu. Žiadne ďalšie presviedčanie, aby svoje rozhodnutie ešte zvážila a prehodnotila. Rozhodla za nás oboch. Ako obvykle. Tak teda, nech je po jej.

Povedal som, že na ňu počkám, ale musí si uvedomiť, že nie som skurvená istota, ktorá bude večne obháňať jej zadok. Zabíja a ničí ma, keď ju vidím v takomto zlomenom a upadajúcom stave, ale nie je v mojich rukách pomôcť jej. Nasilu by som sa jej nanútil a práve v tomto kritickom bode potrebuje znovu dosiahnuť svoju samostatnosť. Vyplakala svoj žiaľ a smútok a urobila to priamo predo mnou. Ukázala stránku, ktorú tak všemožne pred všetkými skrývala. Jej slzy predznamenávali aj niečo iné.

Sedíme v aute a vraciame sa naspäť domov. Romantický výlet bol jebnutý nápad, nedosiahol som ním nič, môj plán stroskotal. Možno som na ňu chcel zapôsobiť. Priviesť jej nové myšlienky, odpútať od starostí, ktoré sme nechali doma za hranicami, a spolu s novým rokom začať spoločne od začiatku. Vyzerá to skôr tak, že budeme každý začínať sám. No toto nie je koniec. Vráti sa ku mne a ja ju prijmem. Netrúfam si odhadnúť, za aký čas sa to stane, ale dám krk za to, že nám dvom neodzvonilo.

Jediné, čo ma teraz zaujíma, je to, ako to vysvetlíme Tobymu. Aké vysvetlenie mu podáme pre naše ďalšie rozdelenie a oddelenú domácnosť. Kvôli nám dvom trpí najviac. Pravdou je, že sme na neho vôbec nemysleli. Konáme impulzívne bez toho, aby sme do úvahy brali aj jeho. Všetko, čo robíme, ho ovplyvňuje. Nepochybne sa ho dotkne aj naše oddelenie.

„Čo povieme Tobymu?"

„Že sa na krátku chvíľu sťahuješ naspäť do hotela a my dvaja si od seba potrebujeme oddýchnuť."

„My si potrebujeme, alebo si ty potrebuješ oddýchnuť odo mňa?" nedá mi a vytmavím jej, pretože sa ma dotklo, ako automaticky mi odpovedala bez premýšľania.

„Nezačínaj s tým zase. Musí to byť takto. Tobiasko je múdry, pochopí to a na vzťahu vás dvoch to nič nezmení. Neprestaneš byť jeho otcom, alebo sa mýlim?"

„Prestanem byť tvojím snúbencom? Či sa naše zasnúbenie rovnako tak odkladá na dobu neurčitú?" provokatívne sa chytám na jej slová, pretože moje ego sa stále spamätáva. Mám dosť jej velenia.

„Vážne to musíš preberať teraz? Rozprávali sme sa o tom včera, tú tému sme uzavreli, je to jediné riešenie, ktoré som dokázala nájsť. Chápem, prečo by si s tým nemusel súhlasiť, ale takto to je. Nie som v rozpoložení, ktoré by mi povoľovalo nachádzať sa vo vzťahu s druhou osobou a pre tvoje vlastné dobro som sa rozhodla zasiahnuť. Je mi to fakticky ľúto, Damián. Ale aspoň mi neskôr nebudeš musieť vyčítať, že som ťa len viedla za nos. Poznáš všetky moje dôvody, nič som ti nezatajila."

„Som pokrytec a seriem si do huby. Napriek tomu, že som včera striktne určil pravidlá a oznámil ti svoje stanovisko k navrhnutej situácii, aj tak sa ťa tu pokúšam presvedčiť k zmene názoru. Prepáč. Doprajem ti priestor a chcem, aby si vedela, že pred Tobym ťa nebudem očierňovať ani sa snažiť pritiahnuť ho na svoju stranu. Dohodneme sa na verzii, že sme k tejto pauze prišli po vzájomnej dohode."

„Ďakujem, je to k neuvereniu, ale chováme sa práve teraz ako dvaja civilizovaní ľudia? Pri našom štýle dosť nezvyčajná vec. U mňa platí to isté. A ešte čo sa týka Hany a Augusta, mohol by si im povedať, aby sa do toho nemiešali? Rite som už prikázala, aby nás neriešila, je to iba medzi nami dvomi, neželám si zaťahovať do toho aj ich."

„Máš to mať, veliteľka Karlová."

„Nevolaj ma tak!"

„Neprestal som ťa milovať ani počas šiestich rokoch odlúčenia a nestane sa to ani teraz. Si tá najotravnejšia osina v zadku, Karlová, ale si mojou osinou. Dosiahol som svoje a naučil som ťa milovať, teraz je na tebe rozhodnúť sa, či chceš byť mojou. Bojoval som o teba toľkokrát, že tentoraz je rad na tebe."

Stíchne a oprie sa hlavou o okno. Neprichádza od nej žiadna reakcia, nečudujem sa, nie je na zamilované romantické prehlásenia a deklarácie. Môj blonďavý diktátor zvádza vnútorný boj, ktorý si zaumienila vyriešiť svojpomocne. Pred pár týždňami sme čakali druhé dieťa a momentálne sme znovu na nule. Akokoľvek sa s ňou chcem niekam posúvať, vždy skončím na začiatočnej štartovej čiare. Za žiadnu som toľko úsilia nevynaložil. Prítomnosť Eleny Karlovej v mojom živote je prekliatím a výhrou zároveň. No súčasne ma pritom napadá, čo ak láska nestačí? My dvaja sme si podobní, azda aj kvôli tomu nám to nevychádza.

*****

„Nemali ste sa vracať až zajtra večer? Čo sa stalo, že ste doma tak skoro? Zunovali ste to nádherné miesto? Byť na vašom mieste, uvideli by ma až niekedy vo februári. Máte možnosť užívať si romantické alpské hory a vy si to necháte takto ujsť. Som nesmierne sklamaná, braček," karhá nás Hana vo vstupnej hale svojho domu, keby sa to dalo obísť, vyhol by som sa stretnutiu s týmito dvomi. Zastavili sme sa pre Tobyho, čiže im budeme musieť podať aj krátky opis dôvodu, pre ktorý sa naša dovolenka neplánovane skrátila.

„Ďakujeme za vrelé privítanie. To si takáto nevrlá počas celého trvania sviatkov? Mám Augusta ľutovať, s akou roztomilou naštvanou kosatkou som ho tu nechal?" zľahčujem situáciu vtipkovaním, pretože Elena len nečinne pristáva pri dverách a je podozrivo mĺkva.

„Kvôli Augustovým spermiám sa mením na veľrybu, ten sa má čo najmenej ozývať, milý braček. Nepostávajte tam a poďte dovnútra. Nič v zlom, ale nehorázne ma bolia nohy a pri státí mám nutkavý pocit na cikanie. No tak, švagriná, musíš mi vyrozprávať, ako sa ti na našej chate páčilo."

„Prišli sme len pre Tobyho, je dosť neskoro, nezdržíme sa dlho," neprijíma jej pozvanie a očami mi dáva signály, aby som sa čo najrýchlejšie Hany zbavil.

„Tak to si vyhoďte z hlavy, o hodinu je polnoc. Oslávime nový rok pekne všetci spoločne, keď už to vyšlo takto, že ste sa vrátili, hádam nebudete odchádzať a nenecháte nás tu dvoch samých. Strávili sme s Augustom sviatky osamote, uvítame spoločnosť, aby sme sa vyvarovali blížiacej sa ponorkovej choroby a verte mi, že ešte jeden ďalší deň a sama Augusta do tej ponorky zavriem!"

„Fajn, tak na chvíľu by sme vojsť dnu mohli," privolím a Elena ma okamžite prepichuje svojimi hnedými očami. Nepopierateľne to neskôr oľutujem, ale Hanin nápad mi prišiel pomerne vhod.

„A zavolajte aj Ritu s Reném, oslávime nový rok pekne všetci spolu ako partia! To je vzrušujúce!"

Hana sa ďalej ani nepýta, volá Rite a pozýva ich ku sebe. August leží vyvalený na gauči a sleduje nejaký trápny silvestrovský program pre seniorov. Keď nás zbadá vo dverách, postaví sa a pohostí ma s whisky. Po tej dlhej ceste sa mi tvrdý alkohol zíde. Nehľadiac na konverzáciu, ktorá ma za niekoľko hodín čaká.

„Tob pred niekoľkými minútami zaspal. Chcel vás dočkať, ale spadli mu viečka a odkväcol mi do náručia. Odniesol som ho do postele a teraz spí ako zarezaný."

„Vôbec sa nečudujem, že pri takej nudnej spoločnosti zaspal. Augustín Fajnor tráviaci posledný deň v roku na sedačke s popcornom a pozerajúci dôchodcovské šlágre? Hanbím sa aj za teba," podpichujem ho a šmarím sa na voľné miesto na sedačke vedľa neho. Naberiem si za hrsť popcornu a hodím ich do seba.

„Švagriná, prečo si tak ticho? Tob aj tak zaspal, nemali by ste ho budiť a keď tak nad tým premýšľam, v našom dome sme nemali zatiaľ žiadnu žúrku. Aj mi bolo ľúto, že od nás budete na Silvestra tak ďaleko, musím sa priznať, celkom ma potešilo, že ste už naspäť. Neodmietni ma," presviedča ju Hana a robí na ňu jej tradičné mačacie oči, ktoré v minulosti na mňa vždy zaberali. Vlastne to platí až do súčasnosti. Moja sestra má dar manipulovania ľudí.

„V poriadku, tak teda ostaneme," privolí jej a mňa zaráža, že sa Hane skutočne podarilo ju nakoniec presvedčiť. Porazenecky sa hodí do kresla a prekríži si nohy. Potmehúdsky sa zasmejem, že mi moja malá sestrička zabezpečila zrejme poslednú noc strávenú v Eleninej blízkosti. Na dlhý čas sa budem v posteli budiť bez nej.

Za neuveriteľne rekordnú dobu sa dovalí aj Rita s Reném, Elena ju automaticky berie nabok a niečo jej vykladá. Stavím sa, že jej prikazuje, aby pred nimi dvomi nevyťahovala našu pauzu. Hana sa činí, obsluhuje nás jedna radosť, popritom však nezabúda ani napomínať Augusta, ktorý je podľa jej slov nezdvorilý k návšteve.

„Nechápem, čo má toto divadielko znamenať. Aj tak sa dozvedia, že ste sa rozišli," hovorí mi Rita podgurážene a prepaľuje ma pohľadom.

„Po prvé, nerozišli. A po druhé, ja nechápem, prečo sa do toho moceš. Nie je to tvoja vec."

„Všetko, čo sa týka El, sa týka aj mňa a som sklamaná, ako ľahko si sa vzdal."

„Rešpektujem Elenine rozhodnutie. Sama si musí uvedomiť, čo pre ňu znamenám."

„El sa stále spamätáva z toho únosu. Nevie, čo robí, je tvojou úlohou, aby si pri nej stál a podporoval ju. Možno nakoniec urobila dobre. Ak si len tak ľahko prijal to, čo ona navrhla, nezaslúžil si si ju."

„Ty nemáš do toho, či si ju zaslúžim alebo nezaslúžim, čo hovoriť. Milujem ju a keď príde na to, že so mnou chce byť, potom ju prijmem bez okolkov."

Sleduje nás obďaleč so spýtavým pohľadom, istotne ju zaujíma, o čom diskutujem s touto jej krpatou najlepšou kamarátkou. Nie som zbabelec. V skutočnosti ma stálo obrovské množstvo sebazaprenia, aby som bol ochotný pristúpiť na jej podmienky, ale našiel som v sebe tú silu. Keď som nevedel, kde sa nachádza a čo s ňou je, či je stále nažive, záležalo mi iba na tom, aby bola v poriadku. A ak jej má tento odstup od nás dvoch dopomôcť k tomu, aby sa do toho poriadku naozaj dala, potom by to malo byť to, na čom záleží najviac.

S pohármi v rukách odpočítavame posledné minúty starého roku. Nevšímam si nikoho, len ju. Pôsobí tak strhane a unavene. Nepopieram, že mala pravdu. Pozerám sa na ňu so súcitom a vyčítam si, že som ju nezachránil skôr. Skôr, než prišla o naše dieťa. Divné, ako len niekoľko sekúnd či minút dokáže človeka doživotne poznačiť. Na nej to zanechalo rany. Aj na mne.

„Šťastný nový rok, lásky moje! Síce neviem, prečo ste sa vrátili, ale úplne na to kašlem, pretože je úžasné mať vás tu všetkých pokope. Zbožňujem každého jedného z vás a želám vám všetko len to najlepšie. O rok sa tu stretneme tiež, dúfajme, že nás bude o jedného viacej!" slávnostne skríkne po odbití polnoci a pohladí sa po svojom tehotenskom a rozmernom bruchu. Nemôžem si pri tom nevšimnúť Elenin pohľad, na tvári sa jej zjaví bolestivá grimasa, ktorú predstiera úsmevom počas štrngania pohármi.

„Alebo aj menej," ozýva sa Rita a vyleje do seba svoj pohár.

„Čože, čo tým myslíš?"

„Elena a Damián, nechceli by ste jej dať odpoveď?"

„Rita, povedala som ti, aby si sa do toho nemiešala!"

„Počkaj, o čo tu ide, švagriná? Je tu niečo, o čom nevieme?"

„S Damiánom sme si dali pauzu," odpovedá jej a ja by som tú krpaňu najradšej zaškrtil vlastnými rukami. Do všetkého jebe ten svoj pehavý nos.

„A je to iba medzi nami, takže vás troch žiadame, aby ste to neriešili. Ste naši kamaráti a rodina, no toto je vec, do ktorej vás nič nie je. S Elenou to vyriešime bez vašej pomoci, týka sa to len nás dvoch. Je to jasné?"

„Nerozumiem tomu. Neexistuje tu iné riešenie?"

„Hana, prosím, nerieš to."

„Idem pre Tobiaska, ďakujem, že ste ho strážili a dali mi na neho pozor," prehovorí a poberie sa hore po schodoch do izby, v ktorej spí náš syn a ja ju nasledujem. Tí štyria sa len nemo prizerajú. A je to vonku. Aspoň sme to nemuseli oznamovať každému osobitne. Na rad prichádza náš syn. Jemu sa to bude oznamovať najnáročnejšie.