E L E N A

Žiť šťastný a pokojný život - idylická predstava planúca z ilúzie milovania druhej osoby. Som vyhasnutá a moje vnútro napĺňa číra zloba. Necítim v sebe nič pozitívne, odumrela aj tá posledná čiastočka, ktorú vo mne Damián svojím milovaním prebudil k životu. Musím ho nechať ísť, nie je nám to súdené. Nevládzem sa na neho každý deň pozerať s predstavou, že som ho sklamala. Potrebujem, aby sa život pohol ďalej, nechcem sa viac vracať k tomu dňu.

Nikdy som neverila na zamilované rozprávky a šťastné konce. Boli príliš nereálne a umelé, premietané na plátnach, v žiadnom slova zmysle zakladajúce sa na odžitých situáciách. Láska prináša obete. Dvaja hlavní hrdinovia, ktorí sú od prvých minút nasilu vtláčaní do deja a na ich osudy sa upriamuje čo najviac do očí bijúca pozornosť, skončia vždy spolu. Aj keď si prejdú tisíckami úskalí, milionkrát sa rozídu, zaručene sa dočkajú toho pravého klišé záveru. Na malý moment som snáď aj dúfala, že mňa s Damiánom čaká presne niečo podobné. Veľká to chyba. Ja som žena, ktorá si ani náznakovo nezaslúži byť milovaná.

Zložila som sa pred ním. Neuniesla som to bremeno. Jeho nátlaky, večná starosť, vypytovanie, ako sa mám a cítim, jeho pohľady... Od môjho príchodu sa na mňa pozerá inak. S ľútosťou. Obavami. Nevidí vo mne rovnakú Elenu. Pravdou je, že ja sama už ani neviem, či som rovnaká. Vonkajšie rany sa zahojili enormnou rýchlosťou, nie sú badateľné, ale moje vnútro je natrvalo poznačené a najhoršie na tom je, že až do toho intímneho momentu som si to k telu nepripúšťala.

Túžim po jeho dotykoch a bozkoch. Na malú a nepatrnú chvíľu bolo úžasné cítiť ho na svojej pokožke, byť pri ňom blízko a nechať sa pohltiť vášňou. No vzápätí mi to došlo. Bál sa ku mne priblížiť, keby som za ním neprišla ja sama, on by to neurobil. Tak krehko pre neho vyzniem. Stala sa zo mňa zlomená ženská, ktorá bezmocne vyplakáva v náručí svojho snúbenca. Nespoznávam sa. Nespoznávam tento smútok, ktorý ovláda každučký článok na mojom tele. Bez ohľadu na to, čo robím, kde som a s kým, nedokážem prestať myslieť na to, čo sa mi stalo.

Silno ma objíma a hladí po chrbte. Utišuje ma, no nič nehovorí. Mám strach pozrieť sa mu do očí. Bojím sa, čo v nich nájdem. Aj keď už sama veľmi dobre viem, že v nich zazriem len oficiálne potvrdenie o svojom padnutí. Padla som na dno. Po prvýkrát vo svojom živote som sa ocitla v bode, z ktorého nepoznám východisko. Respektíve klamem. Stala som sa úžasnou klamárkou. Na to východisko som prišla už pred pár dňami, ale neodhodlala som sa k nemu. Odkladala som to a dúfala, že prídem na niečo iné. No na žiadne riešenie som neprišla.

„Pokojne to povedz. Som neuveriteľne škaredá, keď smoklím a tečie mi z nosa. Oči mám opuchnuté a červené ako narkomanka. Nemusíš ma šetriť, Damián," prehovorím ako prvá ja a odtiahnem sa z jeho objímania. Predstieram silený smiech a vysmrkám sa do papierových vreckoviek v papierovom boxe.

„Čo sa deje, Elena? Nehovoríš so mnou. Ako mám vedieť, či ti môžem pomôcť, keď ma ku sebe nepustíš? Je to náročné a bolestivé, tomu rozumiem, ale ja ťa milujem. Niekoľkokrát som ti zopakoval, že si tým nemusíš prechádzať sama."

„Nevidíš to, Damián? Deje sa proste len to, že som si to zaslúžila. Spomeň si, ako som sa ku svojmu tehotenstvu sprvu postavila. Bola som proti, tvrdohlavo som si stála za predstavou, že sa toho plodu zbavím, pretože z môjho hľadiska bolo nechcené a predstavovalo pre mňa len hrozbu mojej kariéry. O potrebách toho dieťaťa som začínala premýšľať až v tých posledných dňoch, kedy som trčala ďaleko od vás všetkých. Keby nebolo teba, išla by som na potrat a nezamýšľala by som sa nad tým, či konám správne. Vieš, ako sa hovorí, že každému sa raz všetko vráti? Dostávam svoju odplatu. Moja karma mi to všetko vracia pekne aj s úrokmi."

„Svet nie je len čierny a biely. Rozhodne nie sme žiadni svätuškári, ale o naše dieťa si si nezaslúžila prísť, Elena. Ty skurvení hajzli ťa o neho pripravili a na to nemali žiadne právo. My to prekonáme spolu, aj ty môžeš byť občas krehká, podržím ťa. O tom to je, nie? Ako pár by sme mali byť schopní komunikovať a riešiť veci spoločne."

„O to ide. Presne o to ide. Nezvládam to. Odkedy som sa vrátila, pozeráš sa na mňa inak. Ako na nejakú posratú krehotinku, ktorá neunesie nátlak. Ustavičné otázky a kontrolovanie o mojom stave. Žila som v lži. Naozaj som chcela, aby to fungovalo. Ak mám byť niekoho druhou polovičkou, mohol si to byť jedine ty. No práve teraz nemôžem byť s nikým. Mám problémy vydržať to sama so sebou, nebudem zaťahovať do svojich sračiek aj teba."

„Nerozumieš tomu? O nič iné mi nejde. Chcem byť zapojený do všetkých tvojich sračiek, Elena. Vieš, že to s tebou nevzdám," presviedča ma a uprene ku mne dvíha svoj tyrkysový prenikavý pohľad. Pôsobí odhodlane. Verím tomu, čo hovorí. Naozaj je chlap, ktorý by to pri mojom prelietavom a uhundranom zadku vydržal a dobíjal ma. Lenže to ja teraz nepotrebujem.

„Nestrpím cudziu prítomnosť. Ani tú tvoju. Zakaždým, keď som s tebou, je tu neopísateľný nápor, ktorého sa nedokážem zbaviť. Prekonávam sa, pretože ťa nechcem sklamať a nakoniec to dopadne iba tak, že ťa sklamem ešte viac, než som predpokladala. Odkladáme nevyhnutné. Naše problémy sa nevyriešia tým, že pôjdeme na romantický výlet ďaleko od  miesta, kde som o naše dieťa prišla. Oceňujem tvoju snahu, avšak pokračovať v tejto fraške je márne. Dáme si pauzu a uvidíme, ako sa to ďalej vyvinie. Hneď, ako sa vrátime, presťahujem si svoje veci k Rite, nebudem ti zakazovať stretávať sa s Tobiaskom, budeš ho môcť mať kedykoľvek si zažiadaš. Nejde mi o to, aby som ti ublížila. Tú fázu máme už dávno za sebou. Práve naopak, zbavujem ťa toho bremena."

„Takže to beriem tak, že sa naše problémy vyriešia tým, že od nich budeš utekať a rozídeš sa so mnou? Je to spoločná bolesť. Možno si to neuvedomuješ a týmto nechcem tvoju bolesť bagatelizovať, ale v ten deň som tiež prišiel o dieťa. Nepopieram, tešil som sa, že ju uvidím, bol som nadšený, že odčiním svoju neprítomnosť pri Tobyho starostlivosti, a tiež sa z toho spamätávam. A môj pohľad? Kurva, ako sa mám na teba pozerať, keď neviem, čo by som ti mohol povedať? Kontrolujem sa pri každom slove, aby som náhodou netrafil tvoje citlivé miesto a ty by si sa predo mnou neuzavrela ešte viac."

„Teraz si to zhrnul do bodky presne. Ty nevieš, ako sa máš so mnou rozprávať a ja nenávidím to, čo ustavične vidím v tvojom pohľade. Nehovorila som ti to často, najmä kvôli tomu, aby ti ešte väčšmi nenarástlo tvoje gigantické ego, ale milujem ťa a si jediný chlap, ktorého budem kedy milovať. Musíš ma chápať, navrhujem pauzu, no rovnako tak ťa ani nebudem nútiť na mňa čakať. Potrebujem odstup od všetkého, byť v tvojej spoločnosti pre mňa aktuálne znamená len potvrdenie toho, že som zlyhala na plnej čiare."

„Počkám na teba, ale tentoraz to nebudem ja, kto sa za tebou doplazí ako prvý. Trón v pekle po mojom boku bude obsadený len za podmienok, že prídeš ty. Elena, nie je tu nič, čo by som pre teba nebol ochotný urobiť. Robí to zo mňa gýčového romantika, na ktorých neletíš, to mám v piči, nehanbím sa za svoju lásku k tebe, ale musíš si aj sama uvedomiť, že nie som iba samozrejmosť. Nechceš sa deliť o svoj smútok, rozumiem. Keď budeš pripravená, vieš, kde ma nájdeš. Nedovolím ti sťahovať sa. Kúpil som ten dom pre nás oboch, mne bude na hovno, bývajte tam vy dvaja s Tobym, ja sa vrátim do svojho apartmánu v hoteli. Žiadne námietky, prosím ťa. Ja som pristúpil na tvoje podmienky, prijmi aj ty tie moje. A keď sa rozhodneš, že si pripravená odstopnúť našu pauzu, ozvi sa."

„Nie si povinný čakať na mňa. Pochopím, keď si niekoho nájdeš."

„Nedám ti dôvod, aby si to mohla ukončiť. Povedal som ti to už a pre istotu to zopakujem znovu, som maniak, ktorý sadisticky lipne na tvojej osobnosti. Aj keby som spoznal milión žien, žiadna by sa ti ani náznakovo nevyrovnala. Si komplexný človek, ktorý je náročný na pochopenie, ani ja sa v tom tvojom chaose úplne nevyznám, ale ovládam aspoň tie základy. Zahrám sa na rozumného partnera a budem rešpektovať tvoje požiadavky. Som síce pekelný hajzel, ale záleží mi na tebe, sakramentsky mi na tebe záleží. Neukončím to a budem trpieť tvoje rozmachy a vrtochy, až kým sama neprídeš k mojim dverám a oznámiš mi, že si pripravená obliecť sa do svadobných šiat. Ja už ťa viac naháňať nebudem, Elena," dopovedá odhodlane a odhrnie mi rozpustené vlasy zo zátylku. Jemne ma naň pošteklí nosom a letmo mi venuje jeden bozk.

Neodpovedám mu. Je koniec. Polozáver. Nechala som pre nás dvoch vrátka otvorené, no momentálne nemám šajnu o tom, či sa v nasledujúcich dňoch skôr neuzatvoria na doraz. Je to tak. Nie som stvorená na vzťahy. Vec, ktorú som o sebe zistila už tak dávno a predsa som sa do jedného nechala vtiahnuť. Som človek, ktorý radšej trpí osamote. Neznášam vylievanie svojich pocitov. Emočné náreky a slzy. Horúca slaná voda kotúľajúca sa po mojom líci. Moje slzné kanáliky po rokoch obnovili svoju funkciu. Všetko na mňa doľahlo. Nielen ten únos. Boli to viaceré udalosti vrcholiace do jednej najbolestivejšej.

Posledný raz ležíme v spoločnej posteli. Delíme sa o ňu ako pár, ktorým sme sa stali prednedávnom. V predposledný deň tohto roku som stopla vzťah so svojím snúbencom a otcom môjho syna. Nebolo to ľahké rozhodnutie, avšak bezodkladné. Teraz už prinajmenšom viem, že som zbabelec a pred svojimi pocitmi úmyselne utekám. Ten intímny okamih mi priviedol realizačný skrat, že ak nie som schopná ani len milovať sa so svojím snúbencom, potom vážne nemá cenu umelo naťahovať životnosť a tváriť sa, že je všetko v poriadku.

Ležím na svojej strane postele, mám poslednú šancu cítiť jeho blízkosť a prenikavú vôňu. Otočím sa k nemu a votriem sa mu na hruď. Zdvihne prekvapene hlavu, letmo sa uškrnie a pobozká ma na temeno hlavy. Silnejšie ma uchopí okolo pásu a predovšetkým nemá žiadne zbytočné komentáre. Obaja sme si vedomí toho, čo toto mlčanie predznamenáva. Naša posledná strávená noc v spoločnosti jeden druhého. Musím sa dať dokopy. Uviesť svoj život naspäť do plne fungujúceho chodu a postaviť sa naspäť na nohy.

Z ničoho nič sa po mojom líci začínajú kopiť tí mokrí malí zradcovia. Je to ten tichý typ plaču. Ten, ktorý prichádza, keď ste svoj žiaľ prejavili vo všetkých fázach a rozumiete tomu, že vaše vzlyky situácii už nijako nepomôžu a nepredídu vykonanému. Čo sa stalo, už sa neodstane. Zaplatila som sa za svoje hriechy. A že ich nebolo málo. Azda mi nie je súdené byť milovaná. Možno som učinila najlepšie rozhodnutie. I keď sa to v danú chvíľu absolútne tak nejaví.

*****

„Môžeš mi vysvetliť, prečo odchádzame už dnes? Mal to byť predĺžený víkend a strávili sme tu sotva dve noci! A nože sa na mňa pozri, čo to máš s očami? Vyzeráš ako veverička na dvoch plechovkách energeťáku, mrška moja. Čo sa stalo?" spovedá ma Rita počas balenia oblečenia do tašiek. Odchádzame skoro ráno, aby sme stihli prísť domov pred polnocou.

„Poviem ti doma," odbijem ju krátko a radšej sa od nej otočím, aby mi dala s jej výsluchom pokoj. Márna snaha, minimálne som to skúsila.

„Tak to si vyhoď z hlavy! Chcem detaily a chcem ich hneď teraz!" nenechá sa odbiť a keďže ju už poznám, neprestane sa v tom rýpať, pokým jej nepodám vysvetlenie.

„Dali sme si s Damiánom pauzu, odsťahuje sa a ja som objavila, že nie som totálny robot a dokážem plakať. Stačí ti to?"

„Pauzu? Prečo by ste si dávali pauzu? Nie, Elena, aj slepý vidí, že k nemu patríš. Nebudem vás zase dávať dokopy a hrať sa na amora s tým jeho trápnym šípom!"

„Ty, Hana a August sa do toho už nemiešajte, prosím ťa. Tentoraz je to iba medzi nami dvomi a neznamená to, že sme sa rozišli..."

„Ale no tak, Elena! Si dosť inteligentná na to, aby si vedela, že pauza znamená v každom vzťahu jediné. Finito, koniec, the end, skončili sme! Naozaj sa to nedá vyriešiť inak?"

„Inak som to skúšala až doteraz a nikomu to neprospievalo. Konkrétne sa k tomu nevyjadrím a nedám ti žiadne stanovisko, netuším, či sa k sebe vrátime. Byť s ním mi v tomto momente k ničomu nepomáha."

Nie je to rozhodnutie proti nemu. Vlastne beriem ohľady na jeho potreby. Zachraňujem ho od seba. Náš vzťah nabral zbesilé tempo, za ktorým som nestíhala. Aj v tom je problém. Znášala som všetky tie obety a prispôsobovala sa rozhodnutiam, ktoré učinil bezo mňa. Podriaďovanie druhým mi nikdy nešlo. Jeden z dôvodov, pre ktorý je vysoko pravdepodobné, že ostanem navždy sama. Svojho snúbenca som sa dobrovoľne vzdala.