D A M I Á N

Uvažujem nad tým, či mám ísť za ňou, alebo akceptovať požiadavku, aby som ju nechal osamote. Dodržiavam jej podmienky a dovoľujem jej, aby si ku mne aj naďalej budovala odstup. Cieľom celého tohto debilného výletu malo byť naše zblíženie a ona nedokáže vystáť moju prítomnosť ani na posratých pár hodín. Celkom z toho začínam mať prepínaky, nedotkol som sa jej odo dňa, ako som ju našiel. Nespávame spolu. Mám zakázané siahnuť na ňu a keďže ju rešpektujem, nenútim ju do toho nasilu. No stále je zo mňa chlap s potrebami, ktoré mu jeho snúbenica zapiera. Nemali sme jednu poriadnu konverzáciu. Vedome ma odstriháva od všetkého, čo sa s ňou deje.

Jasná ja však jedna vec, niečo s ňou nie je v poriadku. Otázne je skôr to, ako dlho sa budem ja tváriť, že som si to nevšimol. Obaja zapierame a predstierame. Ja som bezmocný, netuším, ako by som jej mohol pomôcť a uľaviť. Slová a hovorenie zjavne nepomáha. Milujem ju a záleží mi len na tom, aby sme náš vzťah zachránili, ale pri takomto tempe sa bezodkladne rútime do sračiek.

„Kde je moja mrška, pred malou chvíľou som ju tu ešte videla. Je síce pravda, že na lyžiach jej to nikdy príliš nešlo, ale nezdá sa mi, že by to tu tak rýchlo zabalila?" osloví ma Rita a zaparkuje blízko pri mojich nohách svoj skúter.

„Odišla na chatu."

„Stalo sa niečo?" vyzvedá a ponáhľa sa za mnou.

„To by som tiež veľmi rád vedel," ledabolo jej odpovedám a kráčam pred ňou. Tými svojimi centimetrovými krokmi za mnou nestíha a pojašene sa ma snaží dobehnúť.

„Hej, mohol by si počkať a neutekať predo mnou? Normálne som sa zadýchala ešte viac, ako na svahu. O čom to hovoríš? Rada by som si vypočula vysvetlenie. S El sa niečo deje?"

„Si jej najlepšia kamarátka, to ty by si mala povedať mne, čo sa s ňou deje."

„No tak to pozor, ja som jej najlepšia kamarátka na celom svete a ty ju obrábaš so svojím náčiním! Pokiaľ viem, mali by ste aj konverzovať, nielen šukať!"

„Nemôžem s ňou konverzovať, keď konverzovať nechce a mimochodom, ani šukať. Myslel som si, že tebe povedala o tom, čo prežíva. Nefunguje to náhodou medzi vami tak, že sa zdôverujete s každou jednou malou pičovinou? Vieš o všetkom ešte skôr, ako ja, dúfal som, že na tomto výlete budeš pre mňa nápomocná."

„Som hlboko dotknutá. Pozval si nás dvoch sem len kvôli tomu, aby som ti donášala na El? To je od teba pekne sebecké a niečo také som si vonkoncom nezaslúžila, milý Damián. Ja sa tu rozplývam nad tvojou veľkodušnosťou a ty ma popritom iba bohapusto využívaš. No dopadla som ja!" teatrálne predstiera urazenie a počas toho, ako lomcuje rukami a melie tými svojimi ústami, sa takmer pošmykne na kuse ľadu spadnutom zo strechy chaty. Ledva ju stihnem zachytiť za predlaktie, aby sa predo mnou nedolámala.

„Dávaj pozor, kam chodíš! Len sa netvár, že by si sem neprišla aj keby si o mojom pláne vedela dopredu. Užívaš si luxusu, hádam si nečakala, že to bude zadarmo. Navyše toho od teba nechcem až tak veľa, predovšetkým sa starám o Elenu a chcem, aby sa jej polepšilo. A to nedocielim bez toho, že sa mi v prvom rade rozhodne zdôveriť so svojimi pravými pocitmi."

„Nie si sám, ktorý si všimol, že sa El trápi, no ani mne nechce nič povedať. Je zadumaná a svoju bolesť ukrýva pod povrchom. Kým sa sama nerozhodne, že ju zo seba vydá von, ani ja a ani ty s tým nič neurobíme. Na to, aby sme boli schopní jej pomôcť, musí si  nás pripustiť k telu a ona radšej bude pôsobiť nedotknuto, akoby prejavila svoj skutočný citový stav."

„Takže mi tým nahováraš, aby som nič nerobil a predstieral, že som si nič nevšimol?"

„Nie, rovnako tak na ňu môžeš aj tlačiť a zabezpečiť si hádku, ktorej sa nevyhneš, keď budeš pri El vyvíjať nátlaky."

„To ťa vôbec nezaujíma, že tvoja takzvaná najlepšia kamarátka trpí?"

„Damián, očividne, že ma to štve a túžim jej pomôcť, ale teraz len môžeme byť pri nej. Tým jej poskytneme oporu, silene ju nenúťme do toho, aby sa s nami o svoj žiaľ podelila. Čím viac ju budeme otravovať otázkami, ako sa má a cíti, tým nedostupnejšou sa stane. Odporúčam ti, aby si to radšej neriskoval a čakal. A teraz už vážne idem dovnútra, pretože tu vonku mrzne a môj drahý mladý zajačik mi už máva s termoskou v ruke. Maj sa zatiaľ."

Mám radšej čakať. To sa jej ľahko povie. Čakanie je tá posledná vec, na ktorú mám v tomto momente trpezlivosť. Elena má komplikovanú osobnosť, nikdy pri nej neviem, na čom si stojím. A to som si myslel, že nasťahovať si ju k sebe do domu bude pre mňa tá najnáročnejšia výzva. Za tento rok sme toho stihli mnoho. Niekomu sa niečo také nepodarí ani za celý život. Ešte na začiatku roka sme boli na nože, podviedol som s ňou svoju snúbenicu, vzápätí sa rozišiel s Noemi a zasnúbil sa po tretíkrát. Kúpil som nám dom, čakali sme druhé dieťa, uniesli ju, postrelili a od toho momentu sa začala čierna šnúra, ktorá pokračuje až doteraz.

Mal by som sa vrátiť hore a skontrolovať ju, lenže čo z toho, keď ona si nežiada moje kontrolovanie. Hrá sa na silnú a tvrdú, za žiadnych podmienok pomocnú ruku odo mňa nepotrebuje. Je príliš hrdá na to, aby ju prijala. Je pre ňu jednoduchšie trápiť sa osamote. O čom je potom takýto vzťah? Keď svoje problémy máme zvládať každý osobitne, tak čo tu my dvaja robíme? Vivien som prehliadal, z toho dôvodu sa naše manželstvo skončilo rozvodom, pri Elene napravujem svoje chyby a snažím sa byť tu pre ňu, no ona ma pri sebe nestrpí.

Ako jej partner by som mal byť ohľaduplný, je to mojou povinnosťou, ale mám taký dojem, že aj moja ohľaduplnosť má obmedzené hranice a ona ich svojím mlčaním oslabuje. Nevyčítam jej to. Len ma štve, že som sa pre ňu za tie roky nestal niekým, s ktorým by nemala problém hovoriť o všetkom. Ja som pri nej našiel svoju sentimentálnosť.

Bolo by to iné, keby som zabránil jej únosu. Neprestanem si to dávať za vinu do konca svojho života, asi to nestačí. Nestačí len ľutovať, nie je to dostatočné ospravedlnenie. Prišla o naše dieťa pred mojimi očami. Stála v diaľke a padala k zemi po výstrele od ženy, ktorú som do jej života priniesol ja. Pravdepodobne som tú guľku mal schytať ja. Bola namierená proti mojim hriechom, ju som do toho zatiahol sebecky. Nemal som si s ňou nič začínať, keď som nebol slobodný. Monštrum si len opätovne bralo to, čo chcelo a nehľadelo na potreby druhých.

Prechádzam okolo zamrznutého jazera, vzdialil som sa dosť ďaleko od našej chaty, blúdim vo svojich myšlienkach a nevnímam okolie, ktoré by u druhých vyvolalo s veľkou pravdepodobnosťou sakramentsky pôžitkársky zážitok. Nepopieram, že je to tu čarovné, ak teda vôbec poznám význam toho slova. Nikdy som sa nad pôvabom horských Álp nezamýšľal, chodievali sme sem každý rok, považoval som toto prostredie za samozrejmosť. Respektíve celý môj život zbohatlíckeho chlapčeka nebol aspekt, ktorý by som bral na vedomie. Šiel som s vlnou. Nechcem sa vyhovárať, ale je dosť možné, že ma to poznačilo.

Zrejme preto sa nám dejú tieto veci. Nepatríme k ľuďom, ktorí by boli vystavovaní pre ich ukážkové dobrosrdečné činy. Ale tento svet je komplexný a síce moja drahá snúbenica slovo komplikované neznáša, pre túto tému sedí. Ja som zmierený s pozíciou v pekle, mám tam dopredu zarezervovanú miestenku. A som si na sto percent istý tým, že tam stretnem aj takých, ktorí boli tu dole za bezhriešnych svätcov. Totižto ja som si svojich zlých skutkov vedomý. Dokážem sa premeniť na niekoho, kto premýšľa o tom, aký dopad by jeho konanie malo na druhých. Tiež som jeden z tých, ktorý dokáže odhodiť svoje zábrany a stať sa niekým, komu sa tento uvažujúci Damián prechádzajúci sa po alpských zamrznutých lesoch nepodobá.

Začína sa stmievať, pridám na kroku a vraciam sa naspäť k rozsvietenej chate. Orientujem sa tu aj poslepiačky, poznám toto miesto veľmi dobre, ja a ani Hana by sme tu nezablúdili. Moja malá sestrička mala zaplateného inštruktora na týždeň, ktorý jej dával iné lekcie, než bolo v prvotnom pláne dohodnuté s našimi rodičmi. Aby som ju kryl, niečo som ju na tom svahu naučil ja, keďže jej ten trkvas ani neukázal, ako má správne stáť na lyžiach. Dal som mu okamžitého padáka a pred rodičmi sme si vymysleli, že ju obťažoval. Predpokladám, že sa na pozícii lektora dlho neohrial.

Vstupná obývačka je prázdna, všetci sú zašití vo svojich izbách, vyzlečiem si bundu a poberiem sa za Elenou. Sedí vo výklenku v okne, na očiach má nasadené svoje okuliare na čítanie a drží v rukách knihu. Úplne môj príchod odignoruje, ani na mňa nepozrie, tvári sa byť pohltená svojím čítaním, ale dobre rozumiem tomu, čo stvára. Prejdem do vedľajšej kúpeľne, pretože mám taký dojem, že by som sa ďalej nedržal na uzde a vytmavil jej toto detinské správanie. Plesnem dverami, aby som jej tým urobil aspoň trochu na nervy. Na hru sú vždy potrební dvaja.

Vyzliekam zo seba hrubé oblečenie a vstupujem do sprchového kútu. Púšťam na seba studenú vodu, pretože potrebujem urýchlene schladiť a pretože môj sexuálny pôst trvá už pridlho pre moje vlastné dobro. Mám snúbenicu a žijem spôsobom pruderného katolíckeho kňaza, ktorý drží zo všetkej tej lásky k bohu celibát.

Napätie zo mňa neopadáva, svaly mám snáď ešte napnutejšie, no moja diablica ma prekvapí opäť raz v momente, keď si už myslím, že ma ničím zaskočiť viac nemôže. Pricupitá za mnou, zavrie za sebou dvere a pomalými krokmi sa presúva ku mne. Rozpustí si vlasy a začína sa vyzliekať. Najprv ten pletený svet, džínsy, odopína si podprsenku a v neposlednom rade si sťahuje cez nohy nohavičky. Uškrniem sa a jej neplánovaný striptíz ma dostal do väčšieho vytrženia. Preštelujem vodu, viac sa chladiť nemusím, nie som jediný, kto má po krk tohto sexuálneho pôstu.

Prsiami sa mi pritisne o hrudník, cítim každý najmenší záchvev jej tela. Horúca voda jej tečie do tváre, pritiahnem ju na milimeter ku svojmu telu, lapá po dychu, vodu naberá aj do úst a vzdychá. Rukami jej prejdem po mokrých vlasoch a od krku kopírujem prstami líniu jej kurevsky príťažlivého tela. Objímam jej boky, stláčam ju za zadok a prisajem sa jej na krk. Jazykom ju ochutnávam, vonia presne ako pred tými siedmimi rokmi. Aspoň niečo ostáva rovnaké. Prišla za mnou sama, pretože mi chce patriť a ja jej musím dokázať, že v našom vzťahu ešte je za čo bojovať. Presne pre túto chémiu. Oboch nás spaľuje vášeň, jej telo reaguje na každý môj dotyk. Zakláňa hlavu, nadvihnem jej nohu a pritisnem ju o sklenenú výplň.

Načínam si ju, stačilo by zasunúť ho do nej a konečne vystriekať niekoľkomesačnú frustráciu do jej stredového otvoru, ale bolo to už tak dávno, čo som mal povolené dotýkať sa jej a milovať ju. Nechcem to urýchliť. Vnútorná strana jej stehien je mokrá, trúfam si povedať, že nielen z horúceho vodopádu vychádzajúceho zo sprchovej hlavici. Kľuknem si dole k nej, zásobujem ju letmými bozkami na ploché brucho s ranou, no dávam si záležať, aby som neprerušil očný kontakt. Pôsobí nervózne, hryzie si do pery, blížim sa stále bližšie a keď sa pripravujem na vyvrcholenie, odskočí odo mňa.

„Nie, prestaň!" zastaví ma rázne a nehybne stojí. Trasie sa, akoby zo mňa mala z ničoho nič strach a bála sa, že by som jej ublížil.

„Nič sa nedeje, prestanem. Nemusíme robiť nič, pri čom sa nebudeš cítiť komfortne," upokojujem ju a chystám sa ju vziať do náručia. Odstúpi odo mňa o dva kroky, skloní sa ku svojmu oblečeniu pohodenému na zemi a trieli von dverami.

„To nebol dobrý nápad. Nemala som to robiť," precedí pomedzi zuby a zavrie za sebou dvere.

Čo, dopiče, sa to práve stalo? Nestačím sa diviť, naozaj sa ma bála? Prehnal som to? Prišla za mnou, šiel som na to prirýchlo? Som z toho pako. Teraz sa v nej už nevyznám absolútne vôbec.

„Urobil som niečo? Elena, kurva, takto to viac nefunguje. Hovor so mnou!" zvýšim hlas.

„Nezvládam to. Nevládzem byť s tebou, Damián. Nenávidím to, ako sa cítim. Nenávidím, že to tak bolí a neviem si pomôcť!" kričí na mňa a po prvýkrát zazriem vec, ktorú som u nej nikdy predtým nevidel. Ani na pohrebe jej starej mamy. Ani po tom, ako som jej oznámil, že sme prišli o naše dieťa. Z očí sa jej valia slzy. Pôsobí tak krehko a zraniteľne. Je bezmocná. A nie som presvedčený o tom, či je v mojich silách, aby som ju z toho dostal.