D A M I Á N

"Hej, vy babráci, opatrne s tými škatuľami. Je v nich uložený môj majetok, škodu si preplatíte v plnej sume!" diriguje sťahovákov už posledných tridsať minút a tí neboráci sa nepopierateľne nemôžu dočkať, kedy sa vytratia čo najskôr z jej hlasového rozsahu. Sťahujú sa ku mne.

"No tak, dopraj im trochu pokoja. Sú takí vystresovaní, že sa im v noci bude s tvojimi škatuľami ešte aj snívať."

"Nemôžem za to, že sú neschopní. Vypadli im už tri, neručím za seba, ak niečo nenájdem v bezchybnom stave. Čo za mamľasov si to objednal?"

"Len tú najlepšiu sťahovaciu službu v okolí, pre moju diablicu len to najkvalitnejšie."

"Kde sa budem môcť zložiť?" Porozhliadne sa po upravenej miestnosti so založenými rukami a ohŕňa nosom.

"Pôjdeme na nákupy a zariadime náš apartmán spoločne. Posteľ som dal vyhodiť, máš pri zariaďovaní voľnú ruku."

"Naozaj sa snažíš, aby nám to klapalo." Podíde bližšie a obkrúti si ruky okolo môjho krku. Uchyľujeme sa k tomuto kroku po mesiaci randenia. Niekto by to mohol nazvať unáhlenosť a zbrklosť, lenže ja som si ju sem nasťahoval po jednom dni poznania sa a urobil z nej svoju snúbenicu. Mesiac je našimi očami celá večnosť. Nie som chlap, ktorý stagnuje a čaká. Neodkladám veci a zbytočne nevyčkávam.

"Pochybovala si o tom niekedy? Som ten najromantickejší a najkúzelnejší chlap na zemi, bejby. Máš ty to len šťastie."

"Kde sa v tebe berie toľká skromnosť? Aby bolo jasné, rozdelíme si výdavky, nebudem nejaká nafúkaná a vydržiavaná panička, ktorú môžeš ohúriť svojím tučným kontom a nelimitovaným finančným stropom, pri ktorom by som si nemusela dávať pozor na to, čo hádžem do nákupného košíka."

"S ničím iným som ani nepočítal. Chápem tvoju nezávislosť a neoberiem ťa o ňu." Nakloním sa k nej a v intímnom momente nás vyrušuje chlap v monterkách, ktorý sa potkýna o naložené krabice a prevracia ich obsah. Elena sa bleskovo ocitá pri ňom a pred jej chrliacim hnevom by ho v tomto momente azdaže dokázal zachrániť len útek. Leží vyvalený s vyplašenými očami, s ktorými sa u nej snaží vzbudiť ľútosť.

"Neupozorňovala som vás, aby ste dávali pozor, kam chodíte? Načo máte oči, keď sa ani nepozeráte pod nohy? Neležte tu vyvalený a okamžite sa dajte do práce, ste predsa tvrdí mužní chlapi a poondiate škatule vynášate už pol dňa!" rozkrikuje sa a chlap sa na ňu od strachu neopováži ani len pozrieť. Vyžaruje prirodzený strach. Milujem to na nej. Oči mi zbehnú k vypadnutým predmetom, medzi ktorými sa povaľuje aj ružový predmet pripomínajúci mužský úd.

"Ale ale, tak takto si zachraňovala svoj milostný život bez mojich dolných partií?" Odtiahnem ju nabok ku oknu a očami dávam neverbálne povolenie tomu vystrašenému chudákovi, aby jej zmizol z dohľadu a nechal predmety povaľované na zemi. Len by ju tým viac podráždil a vyprovokoval.

"Je to môj osožný priateľ na baterky a len aby si vedel, vôbec sa za neho nehanbím. Poslúžil efektne a bez zbytočných poznámok."

"Efektne, ale nie k stopercentnej spokojnosti, mám pravdu? Nikto ťa neuspokojí takým spôsobom, akým sa to darí mne. Viac ho potrebovať nebudeš. Na to tu máš mňa, pripraveného zabezpečiť ti toľko vášnivých orgazmov, koľko si len budeš priať."

"To je milé, ale nezbavím sa ho. Sentimentálne spomienky," zatiahne ironicky a schováva ho do kúpeľne.

Nerátal som s tým, že by mi dala odpoveď až tak skoro. Prišla po tej noci, kedy sa na mňa vykašľala a šla zachrániť svoju krpatú Ritu. Vrátila sa od nej na druhý deň a len tak z ničoho nič mi oznámila, že súhlasí a nasťahujú sa ku mne. Ani neviem, čo je viac k neuvereniu. Že sa po šiestich rokoch vrátila a máme spolu syna, či to, že pokračujeme v scenári, ktorý na tom moste dobrovoľne ukončila. Zaprisahal som sa, že jej viac nepodľahnem. Ukrivdili sme si, previnili sa voči sebe a zaplietli sa do mnohých zbytočných sporov, pretože ani jeden z nás nenabral odvahu vyjsť s pravdou na povrch. Odmietal som možnosť, že by som ju mohol stále milovať. Nepodarilo sa mi na ňu zabudnúť. Objavovala sa v mojich posratých myšlienkach deň čo deň. Nikdy som ju neprestal milovať. Nechápem, ako som si mohol myslieť, že by sa po mojom boku mohla objavovať nejaká iná. Táto otravná ženská je presne stvorená pre mňa. Je môj skurvený spasiteľ a vyhubiteľ v jednom.

"Zájdeme po Tobiaska k tvojim rodičom?"

"Samozrejme, po ceste sa stavíme v nábytkárstve kvôli zaobstaraniu našej novej manželskej postele."

"Naozaj si sa jej zbavil len kvôli mne? Predpokladala som, že sa ti tvojich Päťdesiat odtieňov sivej pozdávalo," zahlási zákerne a vychádza ku výťahu. Zdrbaný chlap z nedávna od nej bočí kadeľahšie a poslednú škatuľu vykladá do poloprázdneho priestoru. Vyprázdnil som svoju izbu takmer na kompletku. Nechal som si v nej len šatník a jednu komodu. Nebudem klamať, bol som s tým zariadením nadmieru spokojný, žiadne gýčoviny, prehnané doplnky alebo farby. Noemi ma niekoľkokrát nútila, aby som to tu dal premaľovať. Elena je iná, vzdala sa svojho samostatného a pohodlného komfortu, len aby sme mohli bývať spolu. Bol by som veľký hajzel, keby som ju prinútil ležať v posteli, v ktorej sa stihli vymeniť okrem nej ešte ďalšie dve ženy.

"Nemaj strach, postarám sa o Päťdesiat odtieňov sivej aj bez farieb a nábytku."

"Perverzák," precedí pomedzi zuby a pritiahne ma za golier bližšie ku sebe. Chytí moju tvár do svojich rúk a vášnivo ma začne bozkávať. Na jednu rýchlovku vo výťahu by to mohlo stačiť, nie?

"Tu nie, som dáma," komentuje vzhľadom na moje ruky zachádzajúce pod obtiahnutú látku oranžových šiat a sťahuje si spodničku naspäť nad kolená. Tak nič. Takto ma navnadiť a potom drzo vycúvnuť.

"Hráš nesmierne špinavo, Karlová. Toto si ešte odskáčeš. Mimochodom, Toby vyzerá byť naozaj šťastný z nášho návratu ku sebe. Svojím nemiestnym správaním sme ho zaťažovali a ubližovali mu."

"Vždy som pre neho chcela len to najlepšie. Keď som ho priniesla do tvojho života, začínalo mi chýbať, že ďalej nie som jeho jediným vzorom. Nerada som sa o neho delila. Bude to znieť sebecky, ale vybudovala som si k nemu to povestné materské puto, ktoré nemohlo zniesť predstavu, že si s niekým bude podobne blízky."

"V prvotnom pláne som netúžil po ničom inom, iba ťa o neho pripraviť. Nemohol som uveriť tomu, čo si sa opovážila urobiť. Chcel som ťa vidieť trpieť rovnako, ako som vnútorne trpel ja, keď si mi šplechla do tváre, že môj syn nepotreboval takého otca, ako som ja. Ty si odlúčila mňa od neho, dávalo zmysel, že ja ti urobím to isté. Správali sme sa ako nejaké deti bijúce sa o jednu posratú hračku a nemysleli pri tom na dobro vlastného dieťaťa. Asi z tohto hľadiska sa netúžil ani jeden z nás stať rodičom, nie? Obaja sme na to pomenovanie boli príliš sebeckí a manipulatívni."

"Epicky sme zlyhali. Niekto mi povedal, že aj to patrí k rodičovstvu. Ocitli sme sa v novej pozícii a situácii, patrí to do minulosti. Oddnes sme príkladnými rodičmi a ideme v tom spoločne. Keď niečo poviem, podporíš ma a nebudeš sa ho snažiť udobriť nejakými úplatkovými taktikami. Musíme zastávať rovnaký názor a zhodnúť sa na jednom. Žiadne predražené darčeky, kupovanie hračiek, ktoré o niekoľko dní aj tak zunuje, zmrzlina alebo sladkosti pred spaním..."

"Páči sa mi, keď sa hráš na tvrdú a neodbytnú matku."

"Hovorím vážne, ty narcis!"

"Bude ako povieš. Podporím ťa vo všetkom a budem vzorový spolurodič."

"No veď za to. Všetky problémy sa nedajú vyriešiť peniazmi."

"Peniaze nemôžu kúpiť šťastie, ale môžu ti kúpiť Ferrari," zahlásim posmešne a sledujem, ako nado mnou prevráti ako na povel očami. Očakával som, že to urobí. Tak nejako ju už mám prečítanú.

"Pozná tvoja infantilnosť hraníc, Oswald?"

"Dobre vieš, že ťa len provokujem. Nášmu synovi nebude nič chýbať, ale nebude mať všetko, čo si zaželá, môže byť?"

Odstavujem auto pred domom mojich rodičov a vystúpim z auta sám, pretože Elena je s mojou matkou aj naďalej na nože. Keď sa moja drahocenná matka dozvedela, že Elena už viac nie je iba matkou môjho dieťaťa, ale aj ženou obývajúcou druhú stranu mojej postele, vytvorila scénu hodnú amerického Oscara. Radšej to neriskujem a tieto dve do jedného priestoru nezavriem. Mala viackrát na mále, aby moju matku nezlynčovala. Mal by som ju na svedomí.

"Tatino!" rozbehne sa pojašene a vyskočí mi do náručia. "Mamina neprišla?"

"Prišla, čaká na nás v aute."

"Aha, aby sa nepohádali so starou mamou," hovorí všímavo a chápavo pokrúti hlavou.

"Asi tak nejako. Je bezpečnejšie, keď sa nevidia."

"Starý otec ma vzal na ryby, chytali sme ich celý deň, podarilo sa mu uloviť takéhoto obrovského kapra. Pomáhal som mu," chváli sa a gestikuluje rukami, aby napodobnil veľkosť toho ich úlovku. Otec ma na ryby nevzal nikdy. Zrejme si chce pri vnúčatách napraviť renomé a keďže má mimoriadne veľa voľného času, púšťa sa do tých dedkovských aktivít. Firma a naše podniky sú len pod mojím velením. Viac sa mi do chodu neopováži montovať.

"To je skvelé, nepochybne ste sa zabavili. Boli ste len vy dvaja?"

"Nie, bol s nami aj otec uja Augusta."

"Kde bol s vami Augustov otec?" zamieša sa do diskusie aj ona, keď dorazíme k môjmu autu. Usmieva sa na neho a pohladí ho po vlasoch. Keby nás teraz niekto odfotil, vyzerali by sme ako taká perfektná ukážková rodina. Damián Oswald a Elena Karlová sú rodičmi a sťahujú sa k sebe.

"Na rybách. Starý otec ulovil obrovského kapra."

"Nevedela som, že je tvoj otec na takéto veci."

"Ja tiež nie. Starý otec František sa očividne nudí a skúša vyplniť čas rôznymi druhmi aktivít."

"Mamina? Naozaj budeme oddnes bývať s tatinom?"

"Vyzerá to tak, naše veci sú už presťahované."

"A teta Rita ostane sama?"

"Tvoja zábavná teta Rita aktuálne hľadá spolubývajúceho, ale neboj sa, budeme ju chodiť navštevovať."

"Teraz sme naozajstná rodina. Mám vás veľmi rád."

"Aj my teba, Sladká tvárička," odvetí mu a pridáva sa do skupinového objatia.

Nasadneme do auta a vydávame sa po nákupoch do nábytkárstva, ktoré vybrala ona. Prechádza sa pomedzi uličky a obzerá si so záujmom naskladané postele jedna pri druhej. Pred šiestimi rokmi by niečo podobné nebolo možné. Obaja sme potrebovali dospieť. Do tej pozície nás priniesol len predstieraný pakt. Malo sa stať niečo reálne, čo by nás ku sebe doviedlo. Spojil nás Toby. Bez neho by sme tu podľa môjho názoru nestáli. Deti sa postarajú o rôzne zázraky. Veril som na lásku a teraz na ňu verím znovu.

"A čo budeme robiť potom?" opýta sa Toby počas vyberania postele do našej spálne a oboch nás chytí za ruku.

"Potom? Neviem, vrátime sa domov, zbalíme kufre a letíme na Sardíniu."

"Čože? Na akú Sardíniu?" prekvapene zastane a prezerá si ma.

"Zaslúžime si trochu oddychu a menšia dovolenka nám neuškodí, bejby."

"Nemyslel si, že by si to so mnou mal najprv prekonzultovať?"

"Konzultujem to teraz. Čo hovoríš ty, šampión? Chcel by si ísť na takú rodinnú dovolenku s tetou Ritou, Augustom a Hanou?"

"Ritu si pozval tiež?"

"Bol to náročný rok, všetci ten pobyt na opustenom ostrove potrebujeme."

"Ja hovorím áno!" skríkne nadšene.

"No tak to vidíš. Dvaja proti jednej. Nemôžeš odmietnuť."

"Fajn, ideme na Sardíniu!" súhlasí a mrkne na mňa. Áno, myslím, že nás čakajú priaznivé vyhliadky do budúcnosti. Ten život je skurvene dobrý.