D A M I Á N

"Uťahuješ si zo mňa, však?" reagujem čo najpokojnejšie a najcivilizovanejšie, hoci by som s najväčšou radosťou použil všetky možné aj nemožné nadávky, ktorých ma v tomto momente napadá neúrekom.

"Vyzerám ako niekto, kto žartuje?"

"Nepôjdem s tebou k žiadnej podvodníčke, ktorá nás bude analyzovať ako nejaké laboratórne krysy a natlačí nám do hlavy hovadiny o bezpečnom mieste a čo ja viem čo ešte!"

"Vidíš, toto je náš najväčší problém! Vždy odmietaš môj názor a nakoniec sa to skončí tak, že sa ti musím podriaďovať! Nekomunikujeme a keď niečo navrhnem, alebo sa chcem pustiť do debaty, ktorá ti nie je príjemná, kľučkuješ a presunieš pozornosť úplne iným smerom, len aby som z toho mohla vyviaznuť ja ako tá najhoršia! Ja sa ti ospravedlním, alebo ti kvôli tejto dokonalej tváričke všetko odpustím a sme tam, kde sme aj boli. Nikam sa neposúvame a dva roky trčíme na rovnakom mieste!"

"Seriózne to chceš preberať práve teraz? Nemohla si si na to vybrať lepší čas, gratulujem."

"Na rozprávanie sa zdá sa, že nie je nikdy ten správny čas. Rýchlo ma umlčíš a ja ustúpim, pretože ťa milujem a som schopná sa kvôli tebe obetovať, ale už mi dochádza trpezlivosť. Máme jasne problém a ten nezmizne len tak z ničoho nič tým, že ho budeme zámerne prehliadať a kašľať na neho. A k tomu, aby sme sa dopracovali k nájdeniu riešenia, jednoducho potrebujeme tretiu nezainteresovanú osobu. Nie je hanba zájsť si za pomoc. Viem, že je to o tvojom mužskom egu a mužnosti, ale tá sa nenaruší. Žiadam len jedno sedenie."

"Môžeme to odložiť aspoň do doby, kým sa vrátime z tej poondiatej večere?"

"V poriadku, ale budem potrebovať tvoje slovo, ktorým sa mi zaručuješ, že sa k tomu vyjadríš a normálne sa o tom porozprávame."

"Okej, dávam ti svoje slovo, spokojná?"

"Samozrejme, o nič iné ťa nežiadam," odpovie pokojným hlasom a upraví si vlasy pri pohľade do spätného zrkadla. Som nahraný! Kurva!

Noemi je možno trochu naivnejšia, ale nie je hlúpa. Poznám ten vytrvalý pohľad. Tak ľahko od toho neupustí. Bude mi píliť nervy s návštevou tej posratej cvokárky, dokým jej nedám svoje povolenie na objednanie nám sedenia. Nemôžem sa dočkať! Som rozladený a aktuálne nemám žiadnu chuť sadnúť si ku rodinnému stolu a tváriť sa ako šťastný muž. Milujem svoju sestru a prajem jej to manželstvo z celého srdca, ale nebyť tej ich uponáhľanosti so stanovením dátumu, mal by som od Noeminej posadnutosti s oddávaním sa pokoj aspoň na chvíľu. Bude mi s tým píliť mozog až kým neustúpim. Došľaka! Že ja sa s týmito ženskými harpyami vôbec ešte zapodievam!

Stláčam ruky na volante a mám chuť ho úplne vytrhnúť. Tým by som však uškodil len sám sebe, keďže svoje autá milujem a nezaslúžia si trpieť za hlúpe výkyvy nálad mojej rozkošnej snúbenice. Teraz je spokojná. Vie, že po našom návrate naspäť na apartmán ma s tým môže znovu otravovať. Modlím sa, aby nastala nejaká núdzová situácia, ktorá by ma z tej diskusie odvolala. Sedí v tichosti. Upravuje si mejkap v spätnom zrkadle a narúžuje si pery na červeno. Svedčí jej. Nie tak ako tej arogantnej ženskej, ale môjho kamoša dokáže vyburcovať. Ďalšia brunetka v mojom živote. S Vivien však okrem poprsia a ženského pohlavia zapísaného v občianskom preukaze nemajú spoločné takmer nič. Respektíve vôbec nič.

Nie som dosratý z ďalšieho manželstva. Na rozdiel od niekoho nemám ani strach zo záväzkov, ale pre mňa manželstvo na vzťahu už fakticky nič nemení. Nepredstavuje žiadnu hodnotu, ktorá by pre mňa mala nejaký význam. Ide jej len o to, aby ma zatiahla do chomúta. Človeku sa nezavďačíš. Bol som sukničkár, slušne ženatý muž, zasnúbený, znovu sukničkár a opätovne zasnúbený. Ženy tvoria neodbytnú súčasť mojej osoby. Cielene z nich robím svoje partnerky kvôli čomu? Aby som na verejnosti vyzeral byť spôsobilejším, pretože neveria, že by aj trtko mohol byť úspešným vo vedení svojich podnikov? A že vraj len ženy sú obeťami sexistických útokov. Čo mám potom povedať ja? Moje meno je v správach ohlasované pri každom jednom ženskom obtretí, hoci som tú ženu videl po prvý raz. Preťahujem že vraj každú, s ktorou prídem do vztyku. Ľudia sú niekedy vážne totálne trubky. Mierumilovne povedané.

Ukľudnenie nachádzam v rýchlej jazde. Po diaľnici jazdím ďaleko nad limitom povolenej rýchlosti a problém mi nerobí ani fakt, že Noemi v sedadle vedľa mňa nahadzuje zhrozené pohľady a pevno sa pridŕža sedačiek. Fajn, tak spomalím. Nie som hajzel. Alebo nie až taký hajzel, ako si mnohí myslia. Viem, že by som na ňu nemal byť naštvaný. Dalo by sa povedať, že je tá jej túžba po manželstve pochopiteľná. Vzala by si mňa, kto by nebol? Všetky žarty bokom, skutočne si dokážem predstaviť, že sa v budúcnosti bude objavovať po mojom boku. Nemám v pláne ďalšiu zmenu partnerky. Jedna stála a krotká je presne to pravé, čo som hľadal. Noemi by jednou takou byť mohla. Je možné, že ona je tá správna pre mňa, ale ja nie som ten správny pre ňu? Vždy od nej vyžadujem viac, než do spoločného vzťahu vkladám ja sám. Nebol som ďaleko od pravdy, keď som Elene spomínal, že svoje polovičky len podkopávame a ničíme ich. Azdaže by aj bolo lepšie, keby som ostal pri tom výstrednom spôsobe života. Nikomu som ním neubližoval. Vyhľadával som len teplé teplo, ktoré by na krátku chvíľu zahrialo moju posteľ.

"Môžeš nespomínať našu svadbu pred mojimi rodičmi? Nepotrebujú vedieť všetko. Dovoľ Hane minútu slávy."

"Nemaj strach, nič neprezradím. Úprimne, zatiaľ ešte ani nie je veľmi čo, ale to sa o chvíľu zmení, všakže?" Odopne si pás a čaká, kým prejdem na druhú stranu, aby som jej mohol otvoriť dvere.

"Len som si to overoval," odpoviem krotko a pribuchujem za ňou dvere na aute. Počkám, kým sa dostane predo mňa, aby som si užil výhľadu na jej zadok. Potrebujem rozptýlenie od celej tej spustenej bomby s cvokárkou a jej pozadie v obtiahnutých červených šatách mi ho prináša. Za ten čas stihla spoznať, čo sa mi páči a zaberá na mňa.

"Dobrý večer, Damián a Noemi. Vitajte u nás. Noemi, zlatko, pristane ti to. Celá doslovne žiariš," privíta nás matka od stola presladenými lichôtkami. Žiari. Zaujímalo by ma, čo to jej rozžiarenie spôsobilo. Možno žeby môj súhlasný pokyn k návšteve nejakej samaritánky?

"Dobrý večer, Katarína, ďakujeme za pozvanie. Už je to doba, čo sme sa naposledy videli, tuším naposledy na tvojich narodeninách?"

"Áno, práve som sa ti chystala navrhnúť, aby sme zajtra zašli na obed a nákupy. Spravíme si dámsku jazdu."

"Veľmi rada, mám trochu pauzu od predvádzania a aj tak len celý deň trčím v našom apartmáne," hovorí vyčítavo a s falošným úsmevom upiera nenápadne zrak na mňa. Mám dosť. Noemi a moja matka v jednej miestnosti, je načase pratať sa odtiaľto kadeľahšie. Je prekvapujúce a zarážajúce, akým rýchlym tempom si moja matka Noemi obľúbila. Zarážajúce najmä z dôvodu, že moja matka nemá rada takmer nikoho. Aj u Vivien to trvalo dlhšie, i keď k tomu v konečnom dôsledku nakoniec došlo a potom mi od rozvodu neopakovala nič iné, len ako hlúpe bolo odo mňa nechať si ju ujsť. Vyzerá to tak, že si za ňu našla náhradu. A boh ma chráň, akých chrobákov jej natlčie do hlavy na tom zajtrajšom obede. Dopredu hovorím, že to pre mňa neveští nič dobré. Tieto dve nie sú najvhodnejšia kombinácia.

"Ušiel si od nich ešte skôr, ako by som očakávala. Tentoraz ani len celých desať minút," víta ma od stolu s nápojmi Hana a zavesí sa mi okolo krku.

"Všetko je tvoja vina. Keby si sa tak nenáhlila do svadby s týmto chumajom, Noemi by nežiarlila a nezavaľovala ma otázkami, kedy aj my dvaja stanovíme dátum."

"A kedy ho stanovíte?" nedá si pokoj ani ona a uškrnie sa.

"Nezačínaj s tým!"

"Len sa pýtam. Teda chceš si ju ty vôbec vziať?"

"Ja... nepremýšľal som o tom."

"Teda nechceš!" víťazoslávne zahlási a buchne ma do pleca.

"Mohli by ste mi dať s témou svadba všetci už pokoj? To ste ňou všetci posadnutí? Existujú tu aj dôležitejšie veci, došľaka!"

"Pokoj, len som sa pýtala. Žiadny nátlak. Vieš, že máš moju plnú podporu a keď mám byť kompletne úprimná, to dievča sa mi k tebe nehodí. Po tvojom boku by som si vedela predstaviť niekoho takého, ako bola E..."

"Neopováž sa vysloviť to meno, sestrička! Varujem ťa!"

"Okej, už ťa nebudem provokovať. Narobil by si scénu a dnešok je predsa len celý iba o mne. Ja som tu tá, ktorej patrí plná pozornosť."

"A nezabúdaj, že sa o tú pozornosť delíme," pridá sa k nám aj August a chytí ju okolo pásu. Stále divný pocit, z ktorého sa mi prevracia žalúdok. Moja sestra a môj najlepší kamarát. Veta ako z nejakej tínedžerskej knižky s klišé zápletkou, z ktorej bolia oči.

"Žiadne také! Nevesta je vždy za všetkých podmienok v centre pozornosti! Ženích robí len také metaforické krovie."

"Pekné vedieť, na čom v našom vzťahu stojím."

"No tak, neurážaj sa hneď. V posteli ti to dnes vynahradím," nakloní sa k nemu a schmatne ho za golier.

"Tak toto vážne nepotrebujem vidieť." Odbáčam od nich a razím si cestu k prestretému stolu, za ktorým za vrcholom sedí otec.

"Netýkavka!" kričia za mnou a hlasno sa rehocú. Páči sa im doháňať ma k nechutenstvu. Nie som debil, viem, že si po nociach nečítajú rozprávku o troch prasiatkach, ale naozaj nemusím byť svedkom prejavovania vzájomných náklonností. Je to moja malá sestra!

"Noemi, zlatko, naozaj vyzeráš rozžiarene. Nie si ty tak náhodou tehotná?" spúšťa mama ďalšiu zo svojich slovných bômb. Spoľahnite sa, že vás moja rodina privedie do stavu totálnej nemožnosti. Ešte šťastie, že mi otcova drahocenný whisky nevyliezla von nosom. Slušne mi z nej však zabehlo a lepšie by asi aj bolo, keby ma totálne odrovnalo, aby som sa ďalej k tejto téme nemusel vracať a preberať ju s nimi. Neplánujem si ju v najbližšej dobe ani len vziať, nie to ešte pomýšľať o zakladaní rodiny a spoločných deťoch. Matka si musela niečo šnupnúť. Respektíve som si mal šnupnúť pred vstupom do ich domu ja sám, aby som nemusel byť pri zmysloch.

"Nie, matka, Noemi pravidelne užíva antikoncepciu a tvoj syn je za každých podmienok chránený. Žiadne dieťa nečakáme, ale mali by sme prejsť k dôvodu, pre ktorý bola táto večera zvolaná. Hana, August?" oslovím ich a premiestňujem pozornosť k ich veľkému oznámeniu. Áno, radšej nech je centrom pozornosti moja malá sestra, akoby sme mali rozoberať spoločné potomstvo s Noemi.

"Ďakujeme za slovo, Damián, zvládli by sme to aj bez tvojej pomoci, ale keď už si to načal, tak by sme vám chceli slávnostne oznámiť a zároveň pozvať vás na našu svadbu, ktorá sa bude konať osemnásteho mája budúci rok!"

"Stihnete to dovtedy zorganizovať?"

"Máme celých deväť mesiacov, samozrejme, že zvládneme!" odpovie entuziasticky a August len poslušne prikyvuje.

"Fajn, ale najpodstatnejšie bude spísať zoznam pozvaných hostí a určenie zasadacieho poriadku. Bude to veľká udalosť, nemôžeme zabudnúť na nikoho z vplyvných ľudí pohybujúcich sa v našej sfére. A musíme sa popozerať po rôznych miestach..."

"To je druhá správa, ktorú sme vám chceli oznámiť. Miesto už máme vybrané, naša svadba sa bude konať v kaštieli. Na záhrade a stoly budú uložené pod veľkým altánkom."

"Altánkom? Hana Mária Oswaldová, chceš nás priviesť do hanby s nejakou záhradnou veselicou malomeštiakov?" zhrozene zhíkne a teatrálne lomcuje rukami. Dramatickosť matku neprechádza ani po toľkých rokoch. Mne bolo jedno, ako naša svadba s Vivien bude vyzerať, takže som jej dovolil učiniť všetky rozhodnutia svojvoľne. Automaticky predpokladala, že ju s Hanou bude čakať niečo podobné.

"Je to naša svadba a tak si to prajeme. Nemáš právo sa do toho miešať," odbije ju a hoci si matka niečo šomre popod nos, otec a servírovaný pohár margarity ju umlčujú. Určite od nej nepočula naposledy. Bude sa pokúšať zmeniť jej názor aj naďalej, ale ako poznám Hanu, nedá sa jej a nedocieli svoje.

"Damián, pochváľ sa nám radšej s progresom otvárania banky, ako to zatiaľ vyzerá?"

"Finišujeme, bol som v budove pred dvoma dňami, len sa donášali posledné kusy nábytku, personálne oddelenia dokončovali prijímacie pohovory a pracovníci sú po školeniach. Zajtra by sme mali dostať oficiálne povolenie na poskytovanie úverov a vkladanie vkladov. Veľké otvorenie je naplánované na budúci týždeň, všetky médiá sú upovedomené, ako aj širšia verejnosť."

"Skvelo odvedená práca, Damián. Je to tvoj prvý väčší prelom a ja som na teba právom hrdý. Len nezabúdaj, že nemôžeš zaspať na vavrínoch. Naše podniky musia rásť a vykazovať zisky, kvôli jednému väčšiemu úspechu si nedovoľ zísť z cesty."

"O tom ma nemusíš varovať, som si toho plne vedomý. Nezastavím sa. Mám s naším rodinným biznisom ešte veľké plány."

"A tie si nechajte do svojich kancelárií, páni. Pri rodinnej večeri sa nebude preberať ten váš biznis," odpovie Hana a otrávene napodobní prstami úvodzovky.

Po zbytok večere sa preberá téma svadba a Noemi s matkou večne o niečom klebetia. Keby som nebol na aute, azdaže by som sa aj ponúkol vábiacou fľašou. Poberáme sa na odchod a dávame sa do jazdy. Časť mňa dúfa, že Noemi už stihla zabudnúť na sľúbenú debatu, ale všetky nádeje sa vytrácajú, keď ju načína hneď zhurta v aute.

"Tak súhlasíš?"

"S čím?" položím nechápavo otázku, hoci veľmi dobre viem, okolo čoho sa jedná.

"Bude to len jedno sedenie, nič za to nedáš. Už ma nemiluješ?" Citové vydieranie. Je dobrá!

"Noemi, nezačínaj s týmito kravinami a ženským citovým vydieraním."

"Nie je to vydieranie! Ak neprejavíš ochotu postarať sa o zlepšenie komunikácie medzi nami dvomi, potom ti naozaj za veľa nestojím a nemiluješ ma."

"Fajn, dohodni to blbé stretnutie. Rob si čo chceš."