D A M I Á N

"Vivien, vitaj! Rád ťa znovu vidím," vítam svoju exmanželku vo svojom hoteli a lusknutím prsta naznačujem poslíčkom, aby jej pomohli s batožinou.

"Nápodobne, Damián. Tuším sme sa naposledy videli pred dvomi rokmi na tej charitatívnej akcii pre detskú nemocnicu. Ďakujem za pozvánku na svadbu, som dojatá, keď som akosi stále súčasťou vášho klanu aj po našom rozvode."

"Si súčasťou rodiny, nebudeme sa hrať na zatrpknutých exmanželov, nie? Navyše Hana si tvoju prítomnosť doslovne vydupala. Aj keby som namietal, nemalo by moje slovo žiadnu váhu."

"Veril by si tomu, že August a Hana sa niekedy poženú do svadobného zväzku? Mám za nich obrovskú radosť, ale nenapadlo by ma, že po nej akurát August vyjde. Avšak sú pekný pár, prajem im to." Podíde ku mne bližšie a objíme ma okolo pliec. Je to ako stretnutie starej kamarátky. Neprechovávam k nej žiadne city. Samozrejme, že mi nie je úplne ľahostajná a istým spôsobom mi na nej stále záleží, pretože bola moja úplne prvá láska. Na istý čas sme pre seba boli dôležitými a plánovali si založiť budúcnosť. Nevyšlo to, pretože jej láska ma len mala pripraviť na objavenie tej ješitnej a otravnej ženskej.

"Vždy som mu hovoril, aby od nej dal ruky preč. Ten kretén porušil kamarátsky kódex, ale keďže je s ním Hana šťastná, doteraz nechápem, čo na ňom vlastne vidí, potom som ochotný sa cez to preniesť. Aj tak s tým už teraz veľa nenarobím."

"Ale je to milé, ako sa k sebe správali nepriateľsky a popritom si len dávali nepriamym spôsobom najavo vzájomnú príťažlivosť. Teraz by som ale chcela počuť novinky z tvojho života a že sa v ňom dejú veci! Predbehol si ma a máš syna, Oswald! Gratulujem, mala som v pláne objaviť sa tu aj skôr, ale v poslednom čase naozaj pobehujem od jedného tréningu k druhému a nestíham ani len žiť. No tak hovor, preháňaj!" entuziasticky ma nabáda a posadí sa do stoličky v reštaurácii, ktorú som jej pridŕžal. Posadím sa oproti nej a objednám nám šampanské na prípitok. Keď už jej mám rozpovedať celú tú šialenosť s Elenou a náhodne objaveným synom, nech mám vo svojom systéme aspoň trochu promile.

"Správy letia rýchlo, takže zrejme nepotrebuješ zreferovať celý ten ohromujúci príbeh."

"Počula som len, že si o ňom vedel od samého začiatku a neukazoval ho na verejnosti, ale popravde tomu príliš neverím, pretože by si mi o ňom už dávno povedal," odhaľuje ma a vyzlieka si tmavomodré sako cez ruky.

Tie roky sa na nej nepodpísali. Keď som ju spoznal, obaja sme boli len tínedžeri. Dnes je z nej zrelá žena, ktorá si zachovala svoj prirodzený mladistvý vzhľad a dokonalý upravený výzor dámy. Za každých podmienok vystupovala distingvovane a nebála sa prejaviť svoj názor. Stála si za svojím a obhájila si ho za každú cenu. Vám ostávalo jedine sa skloniť proti jej argumentom. Zo začiatku ma tá jej inteligencia a kultivovanosť odrádzali. Nebola typom ženy, ktorú som v tom čase vyhľadával. Preto som v nej videl len kamarátku. Ublížili sme si a preniesli sa cez to. Nemilujem ju, ale zastáva v mojom svete dôležitú úlohu.

"Ideš na to dobre, celých tých šesť rokov mi ho zamlčala a narazil som na Tobyho čistou náhodou v jednej kaviarni. Vieš, že som nikdy netúžil po deťoch, poznáš môj názor na nich, ale tento môj syn je výnimočný a nevymenil by som ho za nič na svete. Keď sa s ním rozprávam, ohromuje ma svojou múdrosťou a všímavosťou. Nepopieram, že to bol obrovský šok, na úlohu otca som nebol pripravený, ale ako sa to všade hovorí, ide to samo od seba. Vybudoval som si s ním vzťah a milujem ho."

"A čo Elena? Odpustil si jej? Hana mi spomínala, že ste sa súdili o starostlivosť."

"Zradila ma a pripravila o prvých päť rokov života môjho syna, nedokázal som jej to odpustiť a chcel jej ublížiť. Nechal som to zájsť až tak ďaleko, že som celú situáciu predniesol pred súd. Nakoniec som tú žiadosť stiahol a dohodli sme sa."

"Stále ju miluješ. Ako tvoja jediná právoplatná manželka ti nakazujem, aby si o ňu zabojoval a konečne to spolu skúsili. Miloval si ju už vtedy, keď odchádzala a z tvojho pohľadu usudzujem, že sa na tom za tie roky nič nezmenilo. Spomínam si na tú chémiu, ktorá z vás sršala. Poznám ťa, nie si padavka a bezhlavo si ideš za tým, čo chceš, kým sa ti to nepodarí dostať. Choď do toho!" rozkáže mi a zdvihne pohár so šumivým sektom do vzduchu.

"Nič iné som ani nemal v pláne. Mimochodom, gratulujem k zásnubám. Prečo si toho svojho doktorka nepriviezla? Máš strach, že by ho naša pomätenosť mohla vystrašiť? Hana ti pripísala na pozvánku aj plus jedna."

"Dnes má ešte operáciu, ale príde za mnou ráno. Budem ťa ale musieť opustiť, Hana sa mi chce pochváliť svojimi svadobnými šatami a zostáva nám prebrať ešte zopár dámskych vecí. Dobrú noc a vidíme sa zajtra na svadbe."

"Dobrú noc, nech to moja malá sestrička nepreženie s alkoholom, dávam ti ju na starosť."

"Dohliadnem na ňu, neboj sa. Zabudol si už, že som vám dvom s Augustom stále kryla chrbát?"

"Práve preto sa na teba spolieham, Vivien."

"Je v dobrých rukách. A keby náhodou spanikárila, dám jej podobný predslov, ktorý som od nej pred našou svadbou dostala ja."

"Čože? Ty si panikárila?" spýtam sa udivene, pretože táto informácia mi pri našom obrade ušla.

"Vidíš, ako dobre sme to zakamuflovali! Pre tvoju informáciu bola situácia kritická a chystala som sa ujsť spred oltára."

"To by ma potom ale zaujímalo, čo ti moja milá sestrička natárala, aby ťa od toho odhovorila."

"Prepáč, Damián, to je len medzi mnou a ňou. Tak zajtra," pozdraví sa a s vysmiatou tvárou ma necháva v hotelovej reštaurácii sedieť samého.

Nič si neobjednám, ale ostávam tu aj naďalej. Dopijem načatú fľašu a poberiem sa do postele. Pokúšam sa nájsť spôsob, akým by som docielil, aby sa mi zverila so svojimi pocitmi. V tomto bode som presvedčený o tom, že ku mne cíti to isté. V tú noc žiarlila. Zazrel som to v jej odcudzujúcom pohľade. Nepozerala by sa tak na mňa, keby som jej bol ľahostajný. Nechcem žiadnu inú. Získam si ju, aj keby to mala byť rovno posledná vec, ktorú za svoju existenciu urobím. Patrí ku mne. Neprestanem o ňu bojovať a nestiahnem sa tak, ako pred rokmi. Nechal som ju odísť. Dnes by som rovnakú debilinu neurobil. Milujem ju. Kurva! Po prvýkrát som to priznal. Teraz už len ostáva, aby som to povedal aj pred ňou. Ako ju poznám, nebude to chcieť počuť a zareaguje nejakou hlúpou urážkou. Som na ňu pripravený. Som pripravený na všetko, čo ma s tou bláznivou a hašterivou malomeštiackou amazonkou v budúcnosti čaká. Pretože ju skurvene milujem!

*****

"Damián, ideme na tvojej limuzíne? No paráda? Zaberám si miesto pri okienku!" rozbehne sa pojašená krpatá Rita ku mojej bielej odstavenej limuzíne a Toby sa rozbehne za ňou. Niekedy mám taký dojem, že náš päťročný syn má viac rozumu, ako táto jej najlepšia kamarátka. Na mňa je až extrémne entuziastická a šialená. Avšak nejakým spôsobom ma teší, že má Elena pri sebe aspoň niekoho. Nie je úplne sama. Nechcem, aby bola sama.

"Šampión, je z teba fešák. Oswaldove gény nezaprieš," pochválim svojho syna a zapozerám sa na neho. V bielom smokingu by ho neprehliadol nikto. U mňa nie je časté, že sa pri pohľade na niekoho druhého rozplývam, ale u Tobyho sa mi to stáva často. Keď ho vidím, je to ako pozerať sa na seba.

"Kde si nechal maniere, Damián? A čo ja? Mňa tu nikto nepochváli? Päť hodín strávených u kaderníčky a kozmetičky a všetka snaha padne navnivoč," ohlási svoju prítomnosť na vedomie Rita a fotí sa pri mojej odstavenej limuzíne.

"Iste, svedčí ti to," opravujem svoju negalantnosť. "A kde je tvoja mamina, šampión?"

"Dokončuje úpravy. Ten tvoj trápny šofér má trochu čakať, že vraj ho to nezabije," odpovie mi na otázku Toby a ako poznám Elenu, určite svoju odpoveď neprikrášlil a presne niečo také povedala. Aké to len bude prekvapenie, keď pri aute zazrie namiesto môjho šoféra mňa v celej svojej kráse.

"Fajn, som hotová, môžeme ísť," zahlási a zatvára za sebou dvere na kľúč. Je mi otočená chrbtom a keď sa otočí, na chvíľu sa zarazí a mlčky stojí.

"Ty proste miluješ meškanie, bejby." Podídem k nej bližšie a premeriam si ju. Navlečená v kráľovsky modrých šatách s rozparkom smerujúcim až po tú najkrajnejšiu časť stehna. Neviem, ako to vydržím. Môj dolný kamoš sa prebúdza a tvrdne. Oprel by som ju o najbližšiu stenu a zbavil ju tej prebytočnej látky.

"Čo tu, došľaka, ty hľadáš? Nemal nás náhodou vyzdvihnúť tvoj šofér?"

"Mal, ale nakoniec som si to premyslel a poctil vás svojou prítomnosťou osobne."

"No páni! Toľká to ochota! Ďakujeme ti veľmi pekne, pán Oswald."

"Keby tu nebol Toby a tá tvoja krpatá kamoška, tie šaty by leteli dole enormným tempom a vymiloval by som z teba tvoju prekliatu diabolskú dušu, bejby," zašepkám jej letmo do ucha a ponúknem jej svoje rameno. Zhrozene odo mňa odstúpi a do líc sa jej naberie sýta červená. Dostal som ju do pomykova! Páčila sa jej tá predstava. Kiežby by sme mali viac času, rozhodne by som sa neovládol. Túžim po nej. Žiada sa mi jej hebká pokožka.

Nakoniec sa ma chytí a spolu prechádzame cez chodník až ku autu. Zastanem si ku dverám a držím ich pootvorené, pokiaľ cez ne všetci neprejdú. Sadnem si vedľa nej a letmo sa o ňu obtieram rukou. Po každom dotyku sa na mňa prepaľujúco pozrie a odsunie sa. Provokujem ju, mal by som s tým prestať, ale jednoducho si nedokážem pomôcť. Ako mám ostávať nad vecou, keď vyzerá tak kurevsky príťažlivo? Som len chlap. Chlap, ktorý pre túto ženskú stráca posledné zvyšky rozumu. Ticho medzi nami vyrušujú len Tobyho otázky a Ritine bľabotanie. Neudržiava očný kontakt a radšej sa pozerá celú cestu von oknom.

Zastavujeme pred budovou kostola. Tí šmejdi novinári postávajú pri vstupe a dokumentujú príchod každej jednej osoby. Neopovážili by sa prejsť do areálu, ale nenechajú si ujsť takúto obrovskú príležitosť. Hana tu ešte nie je, ale Augusta objavujem postávajúceho pri dverách, kde nervózne dupe nohou. Toto nevyzerá dobre. Ten blázon navodzuje stav nepríčetnosti. Budem ho ísť musieť upokojiť. Nedovolím, aby nechal moju malú sestru stáť pri oltári. Tvrdí, že sa zmenil, ale za tie roky ho už mám prečítaného a veľmi dobre viem, že starý August by bol schopný vycúvať zo svadby krátko pred jej začatím.

"Hej, ty pako, všetko bude dobré. Nechystáš sa na vazektómiu, len odpovieš súhlasné áno sňatku s mojou malou sestričkou. Nie že ťa napadne odtiaľto utiecť, pretože uskutočním sľúbené a popravím ťa!" vyhrážam sa mu a potľapkám ho po pleci.

"Nechcel som utiecť, len ma tak napadlo, či je skutočne dobrý nápad, aby sme do tej svadby išli a..." začína sa vykrúcať a pobehuje z jednej strany do druhej.

"Tak toto nie. Preber sa! Pozri, koľko je tu ľudí! Vidíš? Prišli sem, pretože si bol taký odvážny, že si pokľakol pred moju sestru a chcel si ju silou mocou vziať, tak sa teraz nesprávaj ako posratá bábovka a kurva, vzchop sa! Hana tu bude zanedlho, miluješ ju, nie? Svadba nie je nič zastrašujúce, len papier dosvedčujúci, že si niekoho manžel. Na vašom vzťahu sa nič nezmení. Láskavo sa upokoj a nahoď sa do duševnej pohody. Čas na panikárenie si využil, teraz prejdi cez tie dvere a zastaň si ku oltáru, pri ktorom počkáš na moju sestru. Je ti to jasné?"

"Prepáč, Damián, doľahlo to na mňa. Isteže Hanu milujem a neušiel by som. Idem sa zosobášiť!" prehlási rázne a hoci stále nemám dojem, že je stopercentne v pohode, prinajmenšom som ho donútil postaviť sa k oltáru.

Kostol sa pomaly zapĺňa. Je tu vyše sto hostí. Ani neviem, odkiaľ sa ich tu toľko nabralo. Elena svojím zovňajškom zatienila každú jednu ženu v sále. Stojí z druhej strany a usmieva sa. Žeby si nakoniec želala niečo podobné? Uhýba mi pohľadom a pozerá sa len ku vstupným dverám, z ktorých po zaznení melódie vystupuje Hana v sprievode môjho otca. Moja malá sestra sa dnes vydáva. Vyzerá nádherne. Došľaka, som z toho celý namäkko! Napätie a trému dokážem rozpoznať aj z jej tváre. Presúvajú sa pomaly a ja si spomeniem na to, koľkokrát si toto prechádzanie uličkou nacvičovala ako dieťa. Nenapadlo by ma, že svoje pravé prechádzanie uličkou zažije zrovna s mojím najlepším kamarátom, ale keď zazriem uvoľnenie a úsmev hneď na to, ako sa ich oči stretávajú, mám za nich radosť. Je to ich veľký deň.

August si ju prevezme od otca a ceremónia sa začína. Nemal som svadbu v kostole, takže tento obrad prebieha razantne odlišne. Všelijaké tie veci, čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje... Sem tam mi zbehne pohľad k Eleninmu smeru, kde sa podela jej zatrpknutosť? Ako ju poznám, ohŕňala by nosom a preklínala Hanu za to, že ju dostala do tejto pozície svedkyne, kde musí počúvať takéto nezmysly. Na moje počudovanie jej nemizne z pier prirodzený úsmev. Hana a August spečaťujú svoje manželstvo prvým bozkom a vymenia si obrúčky, ktoré som mal ako svedok povinný priniesť. August tie moje stratil a s Vivien sme si premenili požičané obrúčky od otca a matky.

Vychádzajú z kostola, pred ktorým ich už všetci čakáme a gratulujeme. Trvalo to niečo cez hodinu a pol. Myslel som si, že tam rovno zapustím korene. Z istého uhla pohľadu to však bolo romantické a presne také, ako to mala Hana vysnívané. August neušiel, povedal áno a od dnešného dňa patrí do klubu ženáčov. Toľká to irónia, že sa tie karty pretočili.

"Krásna svadba, čo povieš?"

"Nič pre mňa, ale prajem im to."

"Klameš, videl som tvoj výraz. Užívala si si to."

"Ale nehovor. Odteraz mi čítaš myšlienky?"

"Bodaj by som to dokázal, dnes by sme zrejme boli na trochu inom mieste, bejby. Vieš ty čo? Jedného dňa ťa dostanem ja sám k tomu oltáru a ty nebudeš na obyčajnom mieste svedkyne. Ocitneš sa priamo v strede v bielych šatách. So mnou."