E L E N A

"Petra, dnes sa už do kancelárie nevrátim. Keby ma niekto hľadal, oznám im, že to bude musieť vydržať do pondelku a volaj mi skutočne len v krajných prípadoch."

"Samozrejme, nebudem vás otravovať. V kostole by aj tak telefóny byť zapnuté nemali."

"Nie, to teda nemali. Vlastne by som do nich nemala vkročiť ani len ja samotná," zašomrem si popod nos a šmátram v kabelke kľúče od auta. O niekoľko dní sa koná Hanina a Augustova svadba a dnes si obrad odskúšame nanečisto. Patrí mi čestná rola svedkyne, nemôžem tam chýbať. Na moju smolu tam nebude chýbať ani ten prekliaty neverný hajzel.

Rozlúčka so slobodou sa konala už pred niekoľkými týždňami a ja sa nejakým spôsobom stále nedokážem striasť tej trpkej príchuti, keď som ho zazrela pri tej štetke. Bola som ľahko omámená silou alkoholických nápojov, ale v tej chvíli akoby som na povel vytriezvela. Bola by som schopná na neho vyskočiť a vymlátiť z neho dušu. Udierala by som tak dlho, že by tú jeho dokonalú fasádu zdobili len modriny a škriabance. V tom mi však došlo, že nemám žiadne právo cítiť také pocity. Nemá voči mne žiadne záväzky a môže sa naťahovať s kýmkoľvek sa mu len zachce. Dozvedela som sa od Tobiaska, že zrušil zásnuby, azda to chcel len osláviť pretiahnutím a zasunutím vtáka do ďalšej priblblej blondíny.

Nemohla som sa na neho ani pozrieť. Mala som chuť po ňom vrieskať a hodiť prvý predmet, ktorý by sa mi dostal pod ruky. V počiatočnom pláne som zmýšľala, že po ňom hodím svoje čierne sandáliky. Ale nestál za toľkú námahu. Nepatrí mi. Prežili sme spolu dve noci plné vášne, na ktoré nezabudnem do svojej smrti, ale musím sa cez neho preniesť. Kompletne zabudnúť a vytesniť tieto myšlienky žiarlivosti, ktoré ovládajú moju myseľ. V tú noc si ju odniesol do svojho apartmánu. Do toho istého, v ktorom som sa s ním milovala aj ja. No nie si ty totálna krava, Elena? Nechala som sa ním poblázniť, ale sama si za to môžem. Keby som chcela, ohrdla by som ho a nedovolila mu, aby ma pobozkal. Nedokázala som povedať nie, pretože v tú noc každá časť a bunka môjho tela kričala áno.

Je slobodný. Tá novinka ma postavila zo stoličky. Sladkej malej Noemi zakýval a dal zbohom. Čo sa vôbec čudujem. Ani on nie je na dlhotrvácne vzťahy a zamilovanú romantiku. Nie sme ľudia určení na sobášenie sa. Z tohto dôvodu mám aj obavy z prekročenia kostolného prahu. Je dosť možné, že ma odtiaľ vyženú s krompáčom a pokúsia sa o vyhnanie diabla. Obrad v katolíckom kostole. Tá Hana má teda nápady! Tá ich svadba je udalosťou roka. Píše sa o nej v každom časopise pre znudené klebetnice. Pokúšajú sa zistiť dátum a miesto konania ich svadobnej ceremónie, ale zatiaľ neunikla žiadna dôležitá informácia. A keby aj, vstup bude chránený obrami s vyholenými hlavami a prísnym výrazom. Bez pozvánky sa dovnútra nedostane nikto. Toľká to česť objaviť sa na svadbe niekoho z rodu Oswaldovcov!

Krútim volantom a ledva dobrzďujem na červené svetlo signalizujúce na semafore. Bolo to len-len, ale môj nárazník ostáva neporušený. Naozaj nerobím svojej farbe vlasov dobrú reklamu. Akoby sa o nás už aj tak nenapísala kopa trápnych a vôbec nie pravdu vypovedajúcich vtipov. Toto nesústredenie sa však absolútne nesúvisí s odtieňom mojich vlasov. Hlavnou príčinou je Damián a tieto otravné myšlienky, ktorých sa nedokážem zbaviť. Dopekla, stala som sa ním abnormálne posadnutá? Tak to si rýchlo vyhoď z hlavy, Elena! Nie si typ ženskej, ktorá by sa chlapovi vnucovala a dožadovala sa jeho záujmu. Získavala som ju bez námahy. Nebola som v pozícii, v ktorej by som na seba musela pútať pozornosť, aby si ma niekto všimol.

Oswalda musím nechať na pokoji. Preč s týmito myšlienkami! Dohodli sme sa na tom, že budeme iba Tobiaskovými rodičmi. Nič viac, nič menej. Nie kamaráti, nie milenci, nie pár. Nepotrebujem vo svojom svete muža. Vonkoncom nie muža, ktorý nesie meno Damián Oswald. Najradšej by som bola, keby sme sa nestretli a nespoznali. Môj život by bol omnoho jednoduchším. Je však zbytočné zamýšľať sa nad tým, čo by bolo, keby sa určité veci stali inak. Nechápem, prečo sa uchyľujem k takýmto nepodstatným myšlienkam. Musím priznať, že som rozrušená. Ocitnem sa v jeho blízkosti a k tomu všetkému sa budem musieť správať normálne a predstierať, že so mnou ten jeho prekliate zvodný úsmev nič nerobí. Ako som len do toho mohla spadnúť? Kde sa podel môj rozum?

Zaparkujem svoj džíp pred vysokou železnou bránou, v areáli nachádzam odstavené aj Augustove auto a predpokladám, že tento strieborný Cabriolet patrí jemu. Je v ňom umiestnený aj podsedák, takže môj typ je správny. Čaká sa už len na mňa. Jéj! Pred mohutnými drevenými dvermi sa zhlboka nadýchnem a metaforicky prežehnám. Popravde, nemám šajnu, ako sa to robí, je to už doba, čo som sa naposledy modlila. Potiahnem kľučkou a vstúpim. Priestor predeľujú ďalšie dvere a nachádzam tu aj nádobu so svätenou vodou. Nejdem pokúšať diabla, mohla by som prísť o oči alebo by mi nebodaj spôsobila popáleniny. Nenamočím si do nej ruky a len okolo nej prechádzam. Otváram druhé dvere a spredu sa už na mňa razom upierajú všetky oči. Nemala som v pláne meškať. To ten posratý semafor! Som v kostole a ani to mi nezabraňuje v tom, aby som prestala s nadávkami. Čo už. Som nepoučiteľná.

"Mamina!" rozkričí sa Tobiasko a uteká dlhou uličkou smerom ku mne.

"Tobias Karlo Oswald, sme v kostole, správaj sa slušne ako vychovaný mládenec!" okríkne ho tá stará ježibaba a chytí ho silno za zápästie. Mne netreba viac vidieť, bleskovo prejdem dlhou uličkou s červeným kobercom a odtiahnem jej ruku zo silného zovretia.

"To bolo poslednýkrát, čo ste okríkli môjho syna, Katarína!"

"Keď si ho nedokázala vychovať ty, musí ho naučiť k slušným manierom aspoň naša rodina. Neviním z toho jeho, keďže si jeho matkou ty, ani to inak dopadnúť nemohlo. Nevychovaná drzaňa, ktorá sa silou mocou snaží votrieť do našej rodiny, pretože si robí zálusk na naše majetky a bohatstvo!" ozve sa provokatívne a ja už-už dvíham dlaň a pripravujem si ju, aby mohla pristáť na tom jej vybotoxovanom a umelom ksichte. Damián sa pri mne znenazdajky objavuje a pripravenú ruku mi pridrží pri tele.

"Matka, nevyvolávaj tú scény a správaj sa k matke môjho dieťaťa s rešpektom. Súhlasím s Elenou, nezvyšuj na nášho syna hlas a nebráň mu v prejavovaní jeho bezstarostného detstva. My dvaja s Hanou sme to povolené nemali, nedovolím, aby som ako rodič šiel vo vašich šľapajách."

"Damián, len som ho napomenula, aby nerobil krik," bráni sa a moja chuť poriadne ňou vymetať túto svätú podlahu sa rapídne navyšuje. Damián si je vedomý mojej rozčúlenosti a stále ma drží za ruku.

"Keď chce, nech pokojne kričí aj na celý kostol. Je ešte len dieťa, matka," zahlási prísne a odvedie ma nabok. Nezdráham sa a svoju ruku nevyťahujem z jeho príjemného zovretia. Imponuje mi, ako sa zachoval. Nebudem klamať, v mojich očiach znovu stúpol.

"Tú ruku mi už môžeš pustiť. Nateraz tvojej príšernej matke z mojej strany nič nehrozí," oslovím ho a vyťahujem sa z jeho úchopu. Musím navodiť dojem, že mi to je extrémne nepríjemné a hnusí sa mi jeho dotyk.

"Ospravedlňujem sa ti za ňu, ale rodičov si nikto nevyberá. Obzvlášť nie matky," odpovie posmešne a oprie sa chrbtom o múr dreveného stĺpu.

"Tým si chcel povedať čo? Že ani Tobiasko si nevybral za matku mňa?"

"Pokoj, bejby, nikde by sa mu nepodarilo nájsť lepšiu maminu, ako je tvoja maličkosť."

"Och, odpusť si tie falošné komplimenty."

"Nie sú falošné. Ja hovorím len pravdu."

"Jasné, to nech ti veria tie tvoje hlúpe pipky, ktoré si vláčiš do apartmánu," precedím namosúrene pomedzi zuby a odvraciam sa od neho. Zatarasí mi cestu a nahodí na tvár ten úškľabok, s ktorým mi neustále zvyšuje adrenalín.

"Odstúp, ak nechceš, aby som vytvorila scénu ešte aj v kostole."

"Žiadne pipky si domov nevediem. Stojím len o jednu ženu."

"To ako fakt? Ako keby som ťa na vlastné oči nevidela vláčiť sa s tou blonďavou štetkou."

"Bejby, si v kostole, nemala by si používať také nepekné vulgárne slová."

"Daj sa vypchať."

"Len ťa opravím, bola to striptérka a nespal som s ňou."

"Vynikajúce! Mám nakázať, aby ti organista zahral oslavnú ódu na organe?"

"Stačí, keď mi povieš, že si žiarlila," triafa do čierneho a uškrnie sa. Je si tým tak prekliate istý! To som naozaj taká transparentná? Dokelu aj s ním a citmi! Žilo sa mi lepšie bez nich.

"Nenamýšľaj si toľko. Pre mňa za mňa pretiahni aj celé naše mesto, keď máš na to chuť. Si predsa šťastne slobodný muž. Len pozor, aby si v našom meste nerozšíril epidémiu pohlavných chorôb. Verím, že by ti za to ani jedna z tých sliepok nepoďakovala. Teraz, ak ma ospravedlníš, pôjdem sa zvítať s Hanou. Je jediná, pre ktorú vašu bizarnú rodinku úžasných strpím."

Ustúpim od neho a tentoraz ma nezastavuje. Odstúpi sa a zasunie si ruky do vreciek. Potmehúdsky sa usmieva a mimovoľne trasie hlavou. Svedčí mu to. Kedy mu to ale nesvedčalo? Nedá sa zaprieť, že má sexepíl, ktorý ma nenecháva chladnou. Perfektne zastrihnutá brada a tie jeho prenikavé oči, ktorými ma pri každom pohľade prepicháva. Pripadám si ako buchnutá nástka vzrušujúca sa nad svojím tajným idolom. Myslela som si, že na mňa jeho šarm a príťažlivosť nezaberá. Ako som sa len mýlila. Priťahoval ma od prvého momentu. Dávka vzrušenia sa ocitala v mojom ženskom lone zakaždým sa už ku mne priblížil. Nechala som to zájsť priďaleko. Tá spoločne strávená noc bola, akoby povedali naši priatelia Česi, posledný hřebík do rakve.

"Švagriná, vitaj medzi nami! Ďakujem, že si prišla a vyskúšaš si to s nami. Je to len generálka, ale už teraz som napätá! Dúfam, že sa nepotknem a nevyrobím si trapas."

"Dcérka, ja ťa budem viesť uličkou, dohliadnem na teba. Vitajte, Elena, odpustite mojej manželke jej správanie. Ospravedlňujem sa vám v jej mene. Nedáva si pozor na to, čo povie. Nemôžete ju brať vážne," pridruží sa do diskusie aj jej otec a chytí Hanu okolo pliec. Ako je možné, že si zo slobodnej vôle vzal tú starú ježibabu s napnutou tvárou?

"Nemusíte sa mi za ňu ospravedlňovať, pán Oswald. Z prechádzajúcich skúseností som s jej mimoriadne prívetivou náladou oboznámená."

"Otec, Elena sa dokáže proti preafektovanosti našej matky ochrániť. V tomto pre ňu nie je súperom. Ale dosť už bolo tárania, dajme sa do skúšania!" Tleskne rukami a farár vychádzajúci zo zadnej miestnosti znepokojene zvraští čelo. Teraz neviem, či to bolo kvôli Haninmu zvýšenému tónu hlasu alebo z dôvodu, že vo svojom božom chráme zazrel takú bezmožnicu, ako som ja.

"Pochválený buď Ježiš Kristus!" pozdraví sa nám a zastane si do stredu miestnosti, pravdepodobne odtiaľ bude režírovať obrad.

Hana bez zbytočných pokynov chytá svojho otca pod pazuchy a vedie ho na začiatok uličky. August sa nervózne postaví ku farárovi a neustále niečo robí s rukami, raz ich má za chrbtom, potom si ich prekríži pri tele, nedokáže sa spratať do kože. Má trému a to ešte ani nejdeme na ostro. Spamätávam sa a postavím sa vedľa prázdneho miesta z druhej strany, ktoré bude patriť onedlho Hane. Damián ma kopíruje a frajersky mňa mrkne. Prekrútim očami a radšej upriem zrak ku kráčajúcej neveste. Je oblečená neformálne, ale stihla som vidieť jej svadobné šaty. S čipkou a vlečkou s romantickým nádychom. Sadnú jej ako uliate. Bude prenádherná nevesta. Nie som ten správny typ človeka na posudzovanie takýchto sentimentálnosti, ale prajem im dvom šťastie. Azda je toto môj najbližší kontakt so svadobným obradom. Rita si rozhodne neplánuje nikoho vziať a ja som na tom podobne.

Pán Oswald vyzerá hrdo. Vzťah otca a dcéry som na moju smolu nemala nikdy príležitosť zažiť na vlastnej koži. Istú dobu pre mňa napĺňal otcovskú figúru môj starý otec, ale so starou mamou som si bola bližšia. Kto by už len viedol uličkou mňa? Ha! A hlavne, ku akému mužovi by ma ňou viedol? Som len svedkyňa. Netúžim po roly nevesty. Ako už raz povedal Damián, nemám v sebe potrebné vlohy na milovanie. Svoje polovičky len ničíme a deštruktívne podkopávame ich sebavedomie. Preto mi to neklapalo s Adriánom a z rovnakého dôvodu sa nemôžem zapliesť ani s Damiánom. Musím robiť jediné. Odolať pokušeniu a zabudnúť na neho. Lenže to je sakramentsky ťažké, keď po celú dobu obradu cítim na sebe jeho pohľad, ktorým ma doslovne núti k robeniu sprostostí. Zabudni. Damián Oswald nie je chlap pre teba, Elena!