D A M I Á N

Sedím na posteli a čakám, kým vylezie Noemi zo svojej rannej sprchy. Musím to urobiť dnes. Odkladal som to dosť dlho a aj tak to medzi nami k ničomu nevedie. Nemám záujem, aby ďalej obývala druhú stranu mojej postele. Rád sa rozťahujem a došlo mi, že v tej posteli mi viac už len zavadzia, než by mi skutočne bola na nejaký osoh. Milostný život je o ničom. Prestala ma priťahovať a vlastne ma v poslednom čase skôr odpudzuje. Túto frašku musím raz a navždy ukončiť a urobiť za ňou hrubú čiaru. Noemi bola krátkodobé rozptýlenie. Nepovažoval som ju ani na malý moment za seberovnú a zostával som s ňou len zo sebeckých dôvodov. Vonkoncom to nebolo o láske. Tá ani neviem, čo znamená. Potreboval som dlhotrvácny vzťah, aby som vyznel pred všetkými serióznejšie. So ženou po svojom boku som vzbudzoval väčší rešpekt a zbavil sa svojej povesti mužského playboya. Išlo mi len o napravenie reputácie. Zazrel som príležitosť a chopil sa jej. Ju ani len nenapadlo, že by som ju mohol využívať. V tom čase bola hladná po presadení a s mojimi konexiami mohla vo svojej brandži uspieť.

Pomohol som Vivien na vzostup. Vo svojej baletnej kariére sa dostala na výslnie po zásnubách so mnou. Nemal som s tým problém. Miloval som ju. Ona naučila milovať mňa. Bez nej by som tie ľúbostné pocity nespoznal. Stála pri mne aj napriek tomu, že som sa správal ako prvotriedny kokot a nevšímal si ju. Časom však čoraz častejšie vyplavovalo na povrch, že láska nie je nič pre mňa a že by som od nej mal dať ruky preč. Je možné, že by som na ňu nebol stvorený? Miloval som len dve ženy. Tá druhá si moju lásku nikdy nezaslúžila. Odkopla ma a zlomila mi srdce. Ale bola to len moja chyba. Ja som sa rozhodol byť voči Elene zraniteľný. Do ničoho ma nenútila. Posral som si to sám. Je načase zbaviť sa otravných ženských lezúcich mi na posledné zvyšky zdravých nervov.

"Láska, na zajtra som nám rezervovala miesto v tej..." vyjde z kúpeľne zabalená v uteráku a je absolútne netušiaca voči tomu, čo ju o malú chvíľu čaká. Som k nej odmeraný a jej to ani napriek tomu nedošlo.

"Noemi, musíme sa porozprávať."

"Fajn, veď sa rozprávame."

"Mali by sme zrušiť zásnuby," vyvalím na ňu svoje novinky a zrejme som mohol byť aj jemnejší, ale nestojím o citové vylievanie a radšej idem hneď na vec, ako by som mal ďalšiu hodinu chodiť okolo horúcej kaše. Vystrašene vypúli oči a klesne na posteľ vedľa mňa.

"O čom to hovoríš? Žartuješ? Nie, ja nechcem rušiť zásnuby, milujem ťa!" Ako som očakával preafektovane sa zloží a neprijíma moje slová.

"Sme kompletne odlišní a ja ťa nemilujem. Podľa mňa si zaslúžiš muža, ktorý si ťa bude vážiť."

"Ty si ten muž, Damián, nikoho iného nechcem!" vrieska po mne a hodí sa mi do náručia. Drží sa ma silno ako taký kliešť a pôsobí ešte zúfalejšie, ako obvykle.

"Podviedol som ťa. Naozaj stoj čo stoj chceš žiť s mužom, ktorý ťa nerešpektuje? Nechcem vyznieť prihrubo, ani sa ťa dotknúť, ale nás dvoch nemohla nikdy čakať budúcnosť, Noemi. Nie som muž pre teba. Požiadal som ťa o ruku len preto, že som mal po krk tvojho neustále narážania na svadbu a chcel ti na chvíľu zavrieť ústa. Neplánoval som si ťa vziať."

"Podviedol si ma s tou prekliatou matkou toho tvojho parchanta?!"

"Neťahaj do toho Elenu a môjho syna, hovoríme o nás dvoch a o tom, že to nikam nevedie. Nemá zmysel ďalej to umelo naťahovať. Môžeš zostať v hoteli, kým si niečo nenájdeš, chcem ale aby si presťahovala všetky svoje veci do konca tohto týždňa."

"Nie, to mi nemôžeš urobiť! Čo si bez teba počnem, Damián? Prenesieme sa cez to, urobím všetko, čo len budeš chcieť. Odpusť mi moje správanie, odteraz budem poslušná, nebudem ťa dráždiť ani ti protirečiť, prisahám, že sa zmením. Daj mi jednu šancu, prosím!" Vrhne sa po mne a drží ma pevno. Ako som sa s ňou mohol zapliesť? Táto ženská je prepnutá. Zúfalka, ktorá nepozná slovo nie. Nenávidím vnucovanie.

"Noemi, nezhadzuj sa. Maj k sebe úctu a pokús sa odísť so vztýčenou hlavou. Ja svoj názor nezmením, som pevne rozhodnutý. Bez ohľadu na to, ako veľmi ma budeš prosiť, nevrátim sa k tebe." Odsuniem ju nabok a postavím sa. Zasmoklila mi celé moje drahé sako.

"Boli sme šťastní, kým sa tu neobjavila tá fľandra! To ona za všetko môže. Pobláznila ti hlavu a teraz nie si schopný vidieť to, čo je pre teba správne. Ale my to zvládneme. Som ochotná prehliadnuť tvoju neveru. Všetko bude tak, ako predtým. Vrátime sa do starých koľají, dobre?" Stále sa nachádza v stave totálneho zapierania a začína ma neuveriteľne vytáčať.

"Myslím, že bude najlepšie, ak odídem a nechám ťa vychladnúť. Všetko, čo som povedal, ale platí. Na recepcii oznámim, aby ti pomohli so sťahovaním tvojich vecí, nechám ti pripraviť izbu na vrchnom poschodí. Ostaň tu, dokedy sa nepostavíš na vlastné nohy. Nevyhadzujem ťa, len s tebou odmietam bývať v jednom apartmáne. My dvaja sme skončili. Zajtra vydám oficiálnu správu do médií, nejde mi o to, aby som ťa zosmiešnil. Zatiaľ sa maj," rozlúčim sa s ňou a upaľujem z tejto miestnosti čo najrýchlejšie. Jej hystéria na mňa nezaberá.

Konečne som sa jej zbavil. Fú. Ani to nebolelo. Nie som nemilosrdný hajzel, ale nejako ma ten rozchod nezasiahol. Necítim nič. Vlastne len radosť a úľavu. Otváram si cestu pre nové príležitosti. Nikto nevie, aké budú, ale oslobodiť sa od Noemi považujem za správne riešenie. A dal som na Elenine slová, zdôveril som sa aj so svojou neverou. Mám chrbtovú kosť, hoci ona rovnaký názor nezastáva. Možno trochu pokrivenú, ale hlavne záleží na tom princípe, nie? Som zvedavý, ako zareaguje, keď jej svoje zrušenie zásnub oznámim. Typicky elenovsky. Odmerane a odfajčí ma spôsobom, s ktorým mi len zdvihne tlak. Ani sa len nebude snažiť predstierať záujem.

August má dneska tú svoju slávnu rozlúčku so slobodou. Naplánovali si ju s Hanou na rovnaký deň. Podľa všetkého posledná príležitosť pre oboch na zhrešenie. Aj on plánoval tú moju. Vari by som sa jej aj potešil, keby ju neorganizoval poza môj chrbát a neuniesol ma s vrecom natiahnutým cez hlavu. Sedel som v aute, z ničoho nič nás odstavili a prepadli. Spočiatku som nemal šajnu o tom, či sa jedná skutočne o prepad, ale po chvíľke mi došlo, že žiadny únosca by nemohol byť taký debil, aby mi do toho vreca urobil diery na to, aby som mohol vidieť, kam ma to berie. Ožrali sme sa, užili si ženské odhaľovanie a pred polnocou som sa poslušne vrátil domov ku Vivien.

Naša prvá zastávka je v Ilúzii. Okrem nás dvoch je tu niekoľko našich obchodných partnerov a bývalých spolužiakov, ktorí neodmietnu alkohol zdarma. Nedal som si s tým veľa práce. August nie je náročný. Ku šťastiu potrebuje len strieskanie sa do nemoty a pár obnažených žien krútiacich sa pri tyči. Na dnes mu v tom ešte vyhoviem. Predpokladám, že Elena pre Hanu nepripravila vyšívanie farebných dečiek a pletenie prútených košíkov. Keď už sa tomu hovorí rozlúčka so slobodou, má právo si pred padnutím do chomúta ešte užiť nejakú akciu. Objednávam nám rundu a na úvod si na tohto kreténa pripijeme. Komu by len bolo napadlo, že aj August si jedného dňa niekoho vezme? Na strednej by tomu neveril snáď nikto.

"Tak čo, misia rozchod splnená?"

"Horko ťažko, ale dal som to. Zvládala to už horšie, ale veď ju to prejde. Dnes však nebudeme myslieť na moje drámy so ženskými a poriadne celú noc preflámujeme. Na Augusta! Mužskú štetku, ako by povedala moja podarená sestrička, ktorý do toho spadol a podľahol čaru láska!" zahlásim ironicky a chytím sa teatrálne za srdce pri vyslovení toho slova na päť.

"Menil si ich častejšie, ako ponožky. Keď tak nad tým premýšľam, ponožky si nemenil takmer vôbec. Sánka dole pred Hanou, že sa jej podarilo ťa skrotiť," pokračuje v mojom predslove náš bývalý spolužiak Marek, s ktorým sme sa na strednej delili o prenajatý apartmán.

"Len som sa zabával, ale aby vám bolo jasné, na Damiánovu malú sestričku som mal zálusk už od prvého stretnutia."

"Čo to trepeš, veď mala vtedy len tri a ty desať!" namietam proti jeho prerátaniu sa.

"Myslím také prvé oficiálne, keď sme boli na výške a ona sa premávala po vašej záhrade len v pásikovaných dvojdielnych plavkách!"

"Tým pádom ale stále vyznieš ako pedofil. Mala len pätnásť, ty pako!"

"Môžem ja za to, že už aj v tej dobe bola na svoj vek obdarená a vyvinutá? A ani som sa jej nedotkol, kým sme obaja neboli viac pod zákonom."

"Počkaj, počkaj, to mi chceš nahovoriť, že ste mali spolu niečo aj predtým?"

"Raz mi volala, aby som ju prišiel vyzdvihnúť z jednej párty, mala zaracha a tvoja matka ju tam nechcela pustiť, tak sa prešmykla von oknom a keďže sa ten debil ožral, nemala sa ako dostaviť domov. Zavolala mi, prišiel som po ňu, slovo dalo slovo a už sme sa bozkávali na prednom sedadle môjho Seatu. Rýchlo sa uvedomila, napravila si šaty a zakázala mi o tom niekomu povedať, pretože inak bude nútená odseknúť mi gule. Držal som to v sebe celých tých dvanásť rokov!"

"Ty zvrhlík! Máš šťastie, že si s ňou dnes zasnúbený, inak by som ťa tých gulí zbavil osobne."

"Nechajme minulosť minulosťou a radšej to tu rozprúďme! Dnes potečie alkohol potokom!" Nadvihne svoj pohár a vyleje ho do seba. Nikto sa nekrotíme. Na mojej pozícii vlastníka baru si zgustnú všetci.

Promile sa začína usádzať. Nie som opitý, na to mám vybudovanú za tie roky silnejšiu toleranciu, ale som jemne podgurážený a začínam si všímať tie flirtujúce pohľady žien od stolov a z tanečného parketu. Dal by som si povedať. Teraz je už zo mňa predsa slobodný muž, nič mi nestojí v ceste, aby som si to s nimi rozdal. Nikto a nič. Ignorujem ich. Lievam do seba pohár za pohárom a zanedlho sa premiestňujeme k hlavnému programu večera. Do striptízového klubu, v ktorom pracuje moja nová krupiérka. Zas som zabudol jej meno! Chlapi sú vo vytržení už len z provokatívneho obrázku pred vstupom. Žena usadená v pohári od martini, s hravou animáciou vytŕčajúcich dlhých nôh. Sme správne!

Nadšene sa presúvame cez dvoch ochrankárov, ktorým postačí moja vizitka na legitimovanie sa. Už dlhšie som nebol na kvalitnom striptíze. Možno nejaký rok. Nestal sa zo mňa suchár, párkrát som sem vošiel aj počas vzťahu s Noemi. Z istého uhla pohľadu sa to dá považovať za umenie a do galérie má povolený vstup každý. Prečo by sa mal striptízový bar považovať za výnimku? Posadíme sa do kožených kresiel umiestnených bezprostredne pri pódiu s tyčami a objednáme si niečo na pitie. Nepôsobí to treťotriednym dojmom. Bol som už aj vo väčších pajzloch. Dve ženské odeté len v tangáčoch a podprsenke nás prídu zdvorilo privítať a nasadia Augustovi na hlavu korunu. Patrične si to užíva a usmieva sa ako taký feťák na marihuane. Oznámil som náš príchod dopredu, vedia, že sa tu tento kretén bude dnes lúčiť so svojou staromládeneckou slobodou.

Na sekundu sa vypnú svetlá a všetko sa zahaľuje do tmy. Zrejme kvôli navodeniu dramatickej atmosféry. Laserové svetlá sa za krátku chvíľu rozsvietia a upriamia pozornosť na blondínu zavesenú na tyči. Stela! Tak sa volá moja zamestnankyňa s veľkými ceckami, ktoré jej vytŕčajú z úzkej metalickej podprsenky. Skĺzne dole a ladne sa okolo nej obkrúti. Zbystrím pozornosť a posuniem sa zaujato vo svojom kresle. Môj rozkrok je napnutý a to, čo robí, evidentne funguje aj na mňa. Prevráti sa dolu hlavu a nohou sa točí okolo svojej osi. Drží sa pri tom len jednou rukou a nohou. Na bruchu si všímam tetovanie, ktoré bolo pri našom stretnutí zahalené pod látkou. Neviem ho presne identifikovať, ale jednoznačne sa jedná o nejaký nápis. Pružná a ohybná. S tou by sa dali robiť veci. Hŕba vecí. Reflektory sa zapaľujú a kladú do povšimnutia ďalšie ženy zvŕtajúce sa okolo svojich týč, ja ale nejakým spôsobom nedokážem odtrhnúť zrak od tej bloncky. Akoby ten tanec venovala práve mne.

"Vidíte, varovala som vás, že som v tom najlepšia," pristaví sa pri mne s táckou plných panákov a usadí sa na opierku vedľa môjho stehna. Predkloním sa a ukorigujem svojho prebudeného dolného kamoša, ktorý vzrástol na rozmere.

"Nechválim často, ale bude vás škoda. Ste taká ohybná len pri tyči?"

"To by ste chceli vedieť, pán Oswald. Neviem, slová veľa nedokazujú, ja sa riadim radšej činmi."

"A viete, že aj ja? Na dnes máte odslúžené, mohli by sme sa prejsť..."

"Dávate mi návrhy?"

"Len vás pozývam na prechádzku, na tom nie je nič zlé."

"O desať minút pred zadným vchodom. Nepohrdnem trochou čerstvého vzduchu." Mrkne a vytratí sa za závesmi oddeľujúcimi priestor klientov od ich osobného. August má dosť. Ledva stojí na nohách, zavolám svojho šoféra a nechám ho odviesť domov.

Opriem sa nohou o múr a zapálim si cigaretu, ktorá ma inak neláka. Dnes ma lákajú všetky tie moje zaužívané chodníčky. Byť za frajera a sukničkára bol na istý čas pekný pocit. Prečo si ho nezopakovať? Stela ma drgne do ramena a vyberie mi z úst cigaretu, aby si z nej mohla sama potiahnuť. Uškrniem sa a za pás ju vediem cez mesto. V hoteli sa ukázať nemôžeme, nebudem riskovať narazenie do Noemi.

"Odveď ma ku sebe."

"Myslela som si, že si bohatý a vlastníš milión podnikov."

"To som, ale nie sme tak ďaleko, aby som ťa do jedného z nich zaviedol."

Z druhého konca započujem hlasný ženský smiech. Idú sa pretrhnúť v tom, ktorá z nich vyznie najpiskľavejšie a najpremotivovanejšie. Nevenujem im pozornosť a stláčam Stelu za zadok. Neprekáža jej to. Možno by som aj bol galantnejší, ale som pod parou a vtedy sa všetko gavalierstvo vytráca. Hlasy sa mi zdajú povedomé, avšak zvaľujem to na prepitosť a vysokú hladinu promile. Netrvá dlho, kým pochopím, že moje uši neklamú a hlasy patria ľuďom, ktorých poznám až pridobre.

"Damián, kde je Augustus, môj Augustus?" Zatacká sa Hana a spýta sa štikútajúc.

"Dal som ho odviezť domov, ty by si mala ísť tiež."

"My sa ešte bavíme! Nestaraj sa!" zahrá sa na pubertiačku a chytí Elenu pod pazuchy, tá zo mňa po celú dobu nestrháva oči. Odsudzujúco ma prepicháva pohľadom a úprimne, tento pohľad strpím od každého, len nie od nej.

"Fajn, tak sa bavte," odvetím a nechávam ich tam postávať osamote.

"Kto to bol?"

"Moja sestra."

"Okej, tak sa ide do mojej garsónky!" zavelí a ťahá ma za rameno za sebou.

"Prešla ma chuť. Nemiešam obchod s potešením. Prajem ti dobrú noc, Stela." Otáčam sa na iný smer a tackavým krokom sa doteperím do hotela. Jebem na život sukničkára, chcem Elenu! Nikoho iného, len tú prekliatu a protivnú ženskú, ktorá mi počarovala. Bude mojou. Urobím ju svojou.