D A M I Á N

Takže je na tom podobne a nič si nepamätá. Koho nápad bol zhotoviť tie videá? Správy sa šíria rýchlo. Najmä keď sa týkajú mňa. Nie je ani deväť hodín a po mne už stihli v reproduktore mobilu vrieskať dve panovačné ženské. Mám vynikajúcu toleranciu, ale všetky moje spomienky sú rozmazané a neurčité. Poriadne sme sa odviazali. Som rád, že som si s ňou mohol vypiť. Bola to úspešne zavŕšená noc. Čo na tom, že sa práve teraz cítim rozbito. Podložím si hlavu rukou a stlačím tlačidlo play. Vyzerá tak uvoľnene a šťastne. Kurva! Veď som ju držal okolo pásu! Obaja sme v tú noc upustili zo svojej vypätosti. Neviem, aký podiel na tom malo samotné promile. Možno to len hraničilo z mojej potreby držať si ju blízko pri tele. V poslednej dobe je tá túžba neprekonateľne silná. Ako nejaký nepodmienený pud. Bez dlhšieho zapierania musím priznať, že som žiarlil, keď som zbadal jej koketovanie. Nechcem, aby svoju pozornosť venovala druhým chlapom. Patrí mne... Po správnosti by mi mala patriť.

Aspoň sme tých suchárov dostali do nálady. Boli sme stredobodom pozornosti. Obaja to zbožňujeme. Je z toho škandál. Znovu ma považujú za neverníka. Ožrali sme sa, ale to bolo všetko. Nebol by som schopný zabudnúť na noc strávenú s ňou. Mal by som to živo v pamäti. Bohužiaľ to včera tak ďaleko nezašlo. Noemi mi vytvorila žiarlivostnú scénu. Znovu nič, na čo by som nebol zvyknutý. Asi preto som taký pokojný. Postarám sa však aby sa o tom písať prestalo. Len kvôli nej. Aby mi to nemohla vyhadzovať na oči. Som pokrytec, ale nedokážem sa zmieriť s myšlienkou, že by patrila druhému mužovi. Keď nie je moja, potom nikoho...

Sám si nie som istý svojimi citmi k nej. Šesť rokov som žil v mylnej predstave, že ju nenávidím a chcem ju zničiť. Vôbec tomu tak nie je. Bez ohľadu na to, ako veľmi som jej chcel ublížiť, neodhodlal som sa k tomu. Radšej som ustúpil. Staré city neumreli so starým Damiánom. Pravdepodobne z dôvodu, že neumrel ani samotný starý Damián. Nie som žiadny svätec, ale tiež ani človek, na ktorého som sa po jej odchode hral. Predstieral som, azda z dôvodu, že som si nemusel nič pripúšťať k telu. Tváril som sa byť nad vecou. Moje dochrámané ego potrebovalo dávku bezcitnosti a nekompromisnosti. Len tak som sa mohol pohnúť ďalej a zabudnúť na ňu a všetky jej šialenosti. Neviem, kto z nás dvoch je väčší šialenec. Či ja, pretože jej pomätenosť ma vzrušuje alebo ona, keďže svoju iracionálnosť nemá pod kontrolou a holduje jej. Raz som spomínal, že som sadomasochista a pretrváva to aj naďalej.

"Juraj, postaraj sa o to, aby boli všetky videá zo včerajšej noci natrvalo odstránené zo všetkých bulvárnych webových stránok. Nech ich tam do polhodiny nevidím. A vydaj nejaké PR stanovisko obsahujúce moje a Elenine rozhorčenie, keďže nás neprávom obvinili z nevery. Som šťastne zasnúbený a bla, bla, bla... Veď vieš, čo máš povedať, aby to zabralo."

"Samozrejme, Damián. Obvolám všetkých hostí, aby som zistil, či sa u niektorého z nich nenachádzajú inkriminujúce zábery, ktoré by boli ochotné za slušný úplatok zlikvidovať."

"Okej, priebežne ma informuj. Hlavne to vybav čo najrýchlejšie a nech s tým ďalej neotravujú mňa a ani Elenu. Vyrazili sme si ako kamaráti, máme spolu syna. Nič iné v tom nebolo."

Konečne sa postavím z postele a rozopnem si košeľu. Na strane posteli, ktorá patrí Noemi, objavujem pohodené čierne lodičky. A tie sa tu nabrali odkiaľ? Priniesol som ich sem ja? No nič, nemám páru o ich majiteľke. Nateraz ich odignorujem. Musím sa hodiť pod sprchu, zapácham sám sebe. Prečo naše spoločné večery zakončujeme vždy v zdemolovanom stave? Tradícia, ktorá k nám dvom už patrí. Ako som sa dostavil domov? Ako keby mi niekto úmyselne vymazal pamäť za posledných dvanásť hodín. Sťahujem zo seba nohavice a odkopnem ich do rohu. Horúca voda uvoľňuje svaly a istým spôsobom funguje aj na vreštiacu a pulzujúcu bolesť hlavy. Som na alkohol zvyknutý. To ona ma vyčerpala. Mimovoľne a maniacky sa zasmejem. Dosť nahlas na to, aby som navodzoval dojem mentálne nestabilného človeka. Nie je to alkoholová opica. Karlovej opica. Prehodím si uterák cez pás a poberiem sa do svojho šatníka s oblekmi. Je menší. O viac ako polovicu. Musel som ho zmenšiť kvôli zariadeniu Tobyho izby, ale neľutujem to.

V zrkadle sa pozriem na odraz svojho chrbtu s tetovaním. Ja viem, že je infantilné a znie presne ako niečo, čo by povedal rozmaznaný fracek z bohatej rodiny, ale vtedy som skutočne šťastie považoval len za zvrátenú ilúziu, ktorá nie je reálna. Pre autorov slúži ako uzavretie deja, s ktorým si chcú získať čitateľov na svoju stranu. Radšej im dožičia presladený šťastný záver, akoby ich mali navodiť do posratej reality, v ktorej sa nikdy nič nekončí uzavreto a ku spokojnosti všetkých postáv. Kŕmia ich nonsensmi, pretože všetci dajú prednosť presladenej romantike pred krutým osudom skutočného života. Môj syn mi priniesol doposiaľ nepoznané. Možno je to najbližšie k svetovému mieru, ktorý je rovnako len iluzionistická predstava fantazijného sveta.

Oblečiem sa a premiestnim sa výťahom do prízemnej haly. Hotelu sa darí dobre. Je najnavštevovanejším v štáte. Počuť len samé dobré recenzie z úst návštevníkov, ktorí si sem prídu na niekoľko dní oddýchnuť. Má špičkové zariadenie a ten najkvalitnejší personál. V tomto som pedant a neplatím ľudí, ktorí nie sú profesionálmi. Noemi na mňa tlačí s presťahovaním sa do vlastného domu. Ja sa nikam nechystám. V tomto bode nie som presvedčený o tom, že je ženou, s ktorou by som sa mal usadiť. Uvítal som toto mesačné odlúčenie. Nehovorím, že som dvakrát nadšený z tohto celibátu, do ktorého ma svojím odchodom navliekla, ale je to oslobodzujúce. Jej posteľné služby mi chýbajú, to nezapieram, ale na druhú stranu... stále tu existuje moja pravačka.

"Boli ste s Elenou oslavovať a nás ste nepozvali? Tak toto ti len tak ľahko neprejde, braček," prekvapí ma pri recepčnom pulte Hana a vyčítavo na mňa zazerá.

"Bola to neplánovaná oslava."

"To mi je jedno. Chcela som si vyjsť so svojou švagrinou a kvalitne sa s ňou opiť."

"Hana, Elena nie je tvoja švagriná. Takže to beriem tak, že ste tie videá videli aj vy dvaja?"

"To si píš. Vy dvaja ste požili nejaké halucinogénne muchotrávky alebo prečo ste to všetko postovali na sociálne siete? Takmer som spadla zo stoličky, keď som zazrela tvoj príspevok. Ty a Noemi teda patríte do dávnej minulosti?"

"Elena bola na rande, ktoré som jej prekazil, bola nasratá, ponúkol som jej alkohol zadarmo a na viac si nepamätám. Nemysli si, že sme tie videá natáčali pri zmysloch. Nespomína si na to ani jeden z nás. Došľaka, ani neviem, ako som sa dopravil domov."

"Zavolal som tvojmu šoférovi, vystopovali sme vás podľa priestoru vo videách a oboch vás zaviezol domov."

"Keď ste videli, ako sa zosmiešňujeme, prečo ste nás v tom nezastavili?!"

"Pretože to bola zábava a tak dobre som sa už dlho nezasmiala, žeby? Vidieť svojho vždy strojeného bračeka pod parou bol zážitok na celý život."

"Ďakujem vám za zhovadenie, August, máš to u mňa nahnuté."

"Náhodou to bolo zlaté. Bavili ste sa a tie lietajúce iskry medzi vami sa nedali prehliadnuť."

"Čo ti na to povedala Noemi?" ozýva sa August posmešne a opiera sa o pult.

"Dvakrát hádaj."

"Na jej mieste by som tiež žiarlila. Ale čo už narobí, keď vy dvaja máte s Elenou proste prirodzenú..."

"Prosím ťa, len nepovedz iskru!"

"No a čo, je to tak! Ste chodiaca príťažlivosť a mohli by ste si to obaja konečne uvedomiť, kým nebude neskoro. Sám veľmi dobre vieš, že si Noemi nikdy nevezmeš, pretože sa k tebe nehodí a nemiluješ ju."

"Vy dvaja ste aj niečo chceli alebo ste sa len prišli podeliť o nesmierne užitočné rady, ktoré nikdy nezužitkujem?"

"Si nevďačný, kamarát. Prišli sme ťa skontrolovať a zistiť, či ešte žiješ."

"Zájdem pre Tobyho a odnesiem ich do domu rodičov. Otec ho chce niekam vziať, že vraj s ním netrávi takmer žiadny čas."

"Fajn, tak sa uvidíme tam. Aj my k ním ideme, matka chce poslednýkrát prejsť zoznam pozvaných hostí. A musím sa jej zdôveriť s výberom Eleny za svoju svedkyňu."

"Predstav pred ňu pred samotným oznámením plný džbán margarity, aby to mohla teatrálne zapiť."

"Okej, nezabudni odo mňa pozdraviť Elenu."

Alkoholové toxíny sa pravdepodobne stále kompletne nevyparili z môjho tela, ale aj napriek tomu si sadám za volant. To nemôžem urobiť. Toby v ňom bude sedieť spolu so mnou. Páni, odkedy som takýto starostlivý? Predtým ma nezaujímalo, s akou hladinou promile sa vydám na cesty. Nemyslel som na to, že by som mohol niekoho ohroziť. Privolám svojho šoféra a neochotne si sadám dozadu. Preferujem úlohu vodiča nad vyvážajúcim sa pasažierom.

"Včera si nás odviezol domov?"

"Áno, volala mi slečna Hana, aby som po vás dvoch zašiel."

"Stalo sa niečo? Ako sme sa s Elenou správali?"

"Opierala sa o vás, tuším vás párkrát aj pobozkala a celú cestu ste spievali detské pesničky. Najprv sme zastali pred jej dom, ponúkli ste sa, že ju odprevadíte až ku dverám, tak som vám nebránil, ale ledva ste sa udržali na nohách. Slečna Elena sa zvláštne smiala..."

"Krochkala?" opýtam sa a hoci si na tento priebeh stále nespomínam, ovláda ma entuziazmus.

"Viem len, že to nepripadlo príliš elegantne. Vyzula si topánky a nechala vám ich v aute..."

"Behala po tom snehu bosá?"

"Áno, pokúšali ste sa jej ich nazuť naspäť, ale zdráhala sa a utekala pred vami. Chvíľu ste sa naháňali pred jej domom, potom vás to omrzelo a ona zašla dovnútra. Vy ste si vzali jej topánky do ruky a odniesli ich do svojho apartmánu," hovorí ďalej a tým sa záhada vyriešila. Vedel som, že sú to jej topánky, len mi nedochádzalo, čo by mohli robiť u mňa v izbe.

"Nič iné sa nestalo? Ona u mňa nebola?"

"Nie, ako hovorím, slečna Elena zašla do svojho domu a vás som odviezol do hotela. Zaspali ste hneď, ako ste sa hodili do postele a ja som odišiel."

No to ma podržte! Prinajmenšom už viem, odkiaľ sa u mňa vzali tie vysoké ihličky a ako som sa prepravil domov. Jedna noc a toľko záhad. Bol to nabitý večer. Na tie strávené v jej blízkosti mám vždy adrenalínom nabité spomienky. Respektíve v tomto prípade len nejaké útržky. Bozkávala ma. Došľaka aj s celou poondiatou opicou. Mal som jej pery. Ako som si mohol nechať uniknúť takú príležitosť? Prepásol som to. Možno je to takto najlepšie. Keby som bol pri zmysloch, nedokázal by som sa kontrolovať a urobil niečo impulzívne. Podviedol by som Noemi. A v tom prípade by tie správy v bulvári neklamali.

"Dobré ráno, slniečko," pozdravím sa jej, keď mi príde otvoriť po zaklopaní. Je navlečená vo včerajších šatách, ešte sa ani len nestihla prezliecť. Pod očami nepatrné kruhy a vlasy stiahnuté v cope.

"Naser si, Damián! Dnes sa s tebou zahadzovať nebudem."

"Prichádzam v mieri, bejby. Všetky videá zmizli."

"Skvelé."

"Nie som zvyknutý na to, že mi dávaš takéto krátke odpovede."

"To je tvoj problém."

"Nechceš vedieť, ako si sa dostavila domov?"

"Prečo si myslíš, že to neviem?"

"Pretože keby áno, trúfam si povedať, že by si ma nebozkávala."

"O čom to melieš?"

"Odviezol nás môj šofér. Naháňali sme sa pred tvojím domom a mali k sebe blízko."

"To ti tak verím."

"Mne nemusíš veriť, len som ti prerozprával slová svojho šoféra."

"Aj tak na tom nezáleží. Včerajšia noc sa nikdy nestala. Videá neexistujú, spomienky sa tiež vyparili, predstierajme, že si sa tam neobjavil."

"Nebudem predstierať, že sa nestala. Na to sa mi to tam s tebou páčilo až príliš," pošepkám jej do ucha a pohladím po vlasoch.

"Tatino, ahoj!" Vyskočí mi do náručia Toby a prerušuje náš intímny moment.

"Ahoj, šampión. Tak my ideme, necháme maminu nech odpočíva. Starý otec sa ťa už nemôže dočkať. Tak zatiaľ, Elena." Zasalutujem a odkráčam po chodníku ku príjazdovej ceste, kde parkujem.