D A M I Á N

"Meškáš desať minút," prehlási hneď, ako Toby zájde dovnútra so sarkastickým výrazom, a ťuká schválne na svoje zlaté náramkové hodinky. Tie sú nové? Nevidel som ich na nej.

"Bejby, odporúčam ti nájsť si nejakú aktivitu, ktorá ťa odbúra od toho konštantného napätia a stresu. Zatiaľ čo je tvoja oddanosť k úlohe matky pozoruhodná, tiež z teba robí človeka, ktorý je až žalostne naviazaný na svojho syna, pretože bez neho sa doma nudí a nemá okrem pozerania preplácaných reality šou čo robiť. Ale páči sa mi, že si sa mi chcela pochváliť svojimi novými hodinkami. Žeby boli od nejakého tajného ctiteľa?"

"A čo keby áno? Máš s tým problém?"

"V tom prípade ale musí byť slepý a totálne sprostý. Inak si to neviem vysvetliť."

"Úbožiak," precekne namosúrene a je pripravená privrieť mi dvere pred nosom.

"Počkaj, žartujem. Pozývam vás na náš silvestrovský večierok, môžeš so sebou vziať aj svoju kamarátku nižšieho vzrastu. Chápem, že ste nerozlučné ako nejaké siamské dvojčatá."

"Prepáč, čo ťa dovádza k presvedčeniu, že mám akýkoľvek náznak chuti ísť na nejaký večierok, ktorý organizuje tvoja rodina, kde bude okrem toho tvoja snúbenica a ešte aj matka bosorka, ktorá ma z celej duše nemôže vystáť? Strč si to svoje pozvanie vieš kam."

"Mala si ho na Vianoce, chcem s ním stráviť posledný deň v tomto roku. Nechcem ťa od neho odlúčiť, takýmto spôsobom s ním budeme obaja a mimo toho, bude tam milión ľudí. Na moju matku ani nenatrafíš. S Noemi si nerob starosti, tá je na rozdiel od niekoho krotká ako baránok."

"Na také typy je tvoja okázalá osobnosť vysadená... Ale moja odpoveď znie stále nie," neopúšťa zo svojej neoblomnosti a znovu sa na povrch vyplavuje jej hašterivá povaha. Na druhú stranu, poznám ju a vedel som, že to s ňou nepôjde ľahko.

"Bejby, ak tak veľmi žiarliš na Noemi a to je hlavná príčina, prečo tam nechceš ísť, potom mi to pokojne povedz a ja ťa o to viac nebudem žiadať. Chápem, že pre teba nemusí byť dvakrát príjemné nachádzať sa v blízkosti ženy, ktorá získala to, čo si ty stratila," skúšam na ňu vyjednávaciu metódu a dúfam, že to vyjde.

"Zlato, ako som mohla stratiť niečo, čoho som sa vzdala dobrovoľne? Ja som opustila teba, nie naopak. Už si zabudol? Alebo si si to snáď len chcel pretvoriť k scenáru, ktorý ti viac vyhovuje?"

"Tak potom nevidím problém v tom, prečo by si tam nemohla prísť. Cezo mňa si sa preniesla a odkedy ťa poznám, serieš na názor všetkých ľudí okolo seba. Nič už ku mne predsa necítiš, môže ti byť jedno, že ma bude sprevádzať moja snúbenica."

"Nemohlo by mi to byť viacej jedno. Si mi ukradnutý. Ukradnutý s veľkým U." Správa sa ľahostajne a prekríži si ruky pri prsiach. Prezriem si ju nenápadne od hlavy po päty. Neodpustím si v jej blízkosti premeriavanie tej jej kurevsky príťažlivej postavy. Je navlečená v obtiahnutých čiernych šatách, ktoré formujú jej boky, a dávajú vyniknúť tým dokonale vyformovaným prsiam, na ktorých sa stále neodzrkadlil vplyv gravitácie. Stavím sa, že pod nimi nemá ani len prekliatu podprsenku. Myšlienka, že ma od opätovného stretnutia s tými dvomi delí iba kus látky, preliala všetku krv do mojich dolných partií. Niečo znovu tára a papuľuje, ale ja som sa aktuálne dostal do príjemného stavu popierania, kedy Elena Karlová existuje len od krku až po pás.

"Rozprávam sa s tebou, idiot!" Tleskne mi rukami pri očiach a navádza do reality, kedy jej neokresané ústa fungujú na plné obrátky.

"Fajn, to teda znamená, že vás čakám o dva dni vo svojom hoteli. Nemusím ťa navigovať, veľmi dobre poznáš každý jeden kút."

"Nesúhlasila som!" ohradí sa a pritiahne ma za golier kabátu bližšie ku sebe. Nečakal som to, ale nevzpieram sa. Pozorne ju sledujem a obliznem si pery. Odvážnosť sa jej nikdy nedala poprieť, ale z výrazu jej tváre usudzujem, že sa len znovu nechala ovládnuť krátkym impulzom a skočila po mne bez uvažovania. V sekunde sa spamätáva a odťahuje odo mňa ruku, ako keby som mal lepru a ona sa ňou mohla nakaziť.

"Nemusela si sa odtiahnuť, Ježiško už síce darčeky rozdával, ale ak si bola poslušné dievčatko, mohla by si dostať jednu menšiu pusu po uplynutí časovej lehoty."

"Typický Damián Oswald a jeho oplzlosť. Čo nechápeš na tom, že ty a tvoja rodina predstavujete všetko, čím pohŕdam najviac na svete? Asi si dokážeš predstaviť, že svoj posledný deň v roku radšej strávim s hocikým iným, ako s tebou a s nimi."

"Prídeme." Vykukne jej nízka, blonďatá kamarátka spoza dverí a sťahuje ju dovnútra.

"V poriadku, Toby má pozvánku vo svojom vaku. Viem, že si amazonská malomeštiačka, ale zachovaj dress code. Zatiaľ, dámy," pozdravím sa s víťazoslávnym úsmevom a cez hromadu snehu nastúpim do svojho zlatého Mercedesu. Išlo ju roztrhnúť od jedov! Kvitujem tej krpane, že nám do toho skočila. Zrejme by neustúpil ani jeden z nás a mne by v tej zime zamrzli gule. Ani ma len nepozvala dovnútra!

Nevracali sme sa viac k tomu večeru z nemocnice. Cítil som niečo. Kurva, zas som si dovolil byť zraniteľný. Tá ženská ma jedného dňa privedie do hrobu. Nikto iný, jedine ona. Bol som dostatočne benevolentný, keď som nechal Tobyho na štedrý deň u nej. Prial som si stráviť ich s ním a vidieť jeho výraz pri tej halde nahromadených darčekov pod vianočným stromčekom, ale požiadal ma o to, či môže byť na Vianoce s ňou. Ísť proti nej je ľahšie. Vlastne ani to nie je taká úplná pravda, pretože hoci je otravná a arogantná, pomsta k nej ma viac nenapĺňa. Nie som si istý tým, či som jej kompletne odpustil. Zradila ma. Ale nebudem žiť minulosťou. Som nasratý, ale určitá moja časť chce zabudnúť a pohnúť sa ďalej... Ukončím tento rok ako otec. Na začiatku tohto roku to bola pomerne nemysliteľná vec. Teraz je to však reálne. Nutné podotknúť, že je to pomenovanie, s ktorým som vnútorne stotožnený a zapáčilo sa mi.

Neviem, či som pripravený na ďalšie deti. Toby prišiel nečakane. Narazil som na neho čírou náhodou. A pravdupovediac si nedokážem predstaviť, že Noemi by sa stala ženou, ktorá by sa postarala o rozrastenie nášho potomstva. Neplánujem si s ňou založiť rodinu. Rozhodne sa nehrniem do stanovenia svadobného dátumu. Niečo ma od toho odrádza. S Vivien to takéto nebolo. Bol som presvedčený o tom, že si ju chcem vziať za svoju manželku. S Noemi sa u mňa nič podobné neobjavuje. Mám dojem, že sa tých svadobných zvonov nedočká nikdy. Nemám dôvod si ju brať. Žiadosť o výlučnú starostlivosť som stiahol. To bol môj jediný motív.

"Mám to, človeče!" zvýskne nadšene August a prepadne ma zozadu od vchodových dverí.

"A nakazil si tým moju sestru? Vlastnoručne ťa zabijem, August! Povedal som ti, že ak nie si čistý, nemáš sa jej ani dotknúť."

"Tebe dobre zajebáva, kamoško. Ale s ohľadom na to, že práve ideš od Eleny, ti to odpúšťam. Akurát idem od otca, po novom roku mi oficiálne predá žezlo od našej firmy! To musíme ísť osláviť!"

"Vravel som ti, že sa len musíš odhodlať a porozprávať sa s ním ako chlap. Gratulujem! Môžeme to zapiť u našich dnes večer, potrebujú vedieť celý zoznam pozvaných hostí na ten novoročný večierok."

"Pred tvojou matkou sa nebudem môcť strieskať do nemoty. Vieš, že po mne stále zazerá a stavím sa, že by ma s najväčšou radosťou pripravila o moju mužskú pýchu."

"Moja matka nemá rada nikoho okrem seba. Pre ňu nie je nikto príliš dobrý. Radšej mi povedz, ako prebiehal ten rozhovor s tvojím otcom?"

"Sadol som si, predložil pred neho všetky moje doterajšie výsledky s číslami a obratmi, prehovoril mu do duše a presvedčil ho o tom, ako som si všetko krvopotne vymakal, a že už dávno nie som ten gamblér a nespoľahlivý trubiroh, ktorý spreneveril jeho peniaze. Samozrejme som predložil aj výsledky z mojej práce v tvojej firme a o svojom úsilí na založení Oswald banky. Sťažka si vzdychol, dal mi ten typický otcovský rozhovor o tom, ako chcel pre mňa vždy len to najlepšie a potreboval vidieť, že mi môže dôverovať a že tak či tak plánoval zveriť do mojich rúk náš biznis po tomto roku. Zdá sa, že naše vyhliadky do toho nového sú sakramentsky priaznivé, bratku."

"Takže to znamená, že ťa mám konečne z krku a zbavil som sa ťa?" doberám si ho a postavím sa ku pristavenej krištáľovej karafe s whisky.

"Ešte budeš plakať, že si o mňa prišiel. Som neobrúsený klenot, kamoško."

"Hovorí sa diamant, ty pako. Vcelku to však sedí. Ty si taký menší nepodarok, ktorý si nikdy neprejde finálnou fázou. Ale nie, mám za teba radosť. Samozrejme, že tvoja pomoc sa mi zišla, bol si ako moja pravá ruka, avšak máš právo stáť vo vedení vlastnej firmy. Takže na teba, bratku!" Pohnem sa k nemu s dvomi pohármi s naliatou whisky a kockami ľadu, a zdvihnem ten svoj do vzduchu na znak prípitku.

"Pozrime sa na teba! Elena nie je v meste dokopy ani pol roka a aký je sentimentálny!" uťahuje si zo mňa a drgne ma do pleca.

"Elenin návrat s tým absolútne nesúvisí. Ale máš pravdu, dosť bolo tých babských citov."

"Ako to je vlastne s tebou a Tobym? Vezmeš ho na ten večierok?"

"Samozrejme."

"Elena ti to dovolí?"

"Príde tam s ním."

"Mal som tuším pravdu, tebe skutočne zajebáva, bratku. Budeš tam mať Noemi a Elenu súčasne? Pracuješ na zoskupení harému? Máš môj obdiv, mnohoženstvo som praktizoval takmer celý svoj život, len neviem, či si si na to vybral práve vhodné exempláre."

"Buď by som pozval aj ju, alebo ju nepozval a prišiel aj o Silvester strávený so svojím synom. Nebolo náročné vybrať si z týchto dvoch možností."

"Daj vedieť ochranke, nech na seba navlečú najhrubšie ochranné vesty, aké nájdu a tebe radím to isté. Pred Eleninými pazúrmi sa obávam toho, že by ťa nemusela zachrániť ani tá. Pamätáš na ten painball? Poviem ti, kamarát, tá ženská má ale ranu. Vystrieľala do mňa celý svoj zásobník a modriny sa mi hojili ešte celé dva týždne po tom, ako sme sa objavili na tom hracom poli."

"Nebojím sa jej."

"To hovoríš teraz. Keď sa do teba zapichne, potom bude na strach neskoro. Ja som tvoj najlepší kamarát a musel som ťa varovať."

"Nepreháňaj toľko a nekonšpiruj ako nejaká ženská. Dopadne to v najlepšom poriadku. Elena bude na jednej strane, Noemi na druhej..."

"A ty pekne v strede ako nejaký fajný kus šťavnatého mäsa v hamburgeri, nie?"

"Začínaš ma srať, prepúšťam ťa zo služby. Uvidíme sa u našich."

"Si nejaký rozladený. Žeby som predsa len zašiel po tú tvoju blonďavú fúriu a zavrel vás do nejakej miniatúrnej izbietky?"

"Prisahám, August, ak odtiaľto do desiatich sekúnd nevypadneš, zakvačím ťa za gule do dverí v tej vašej pivnici a budeš tam visieť do ďalšieho nového roku! Nepokúšaj ma!"

"Fajn, už idem. Človeče, ty vážne nepoznáš srandu." Krúti hlavou a zabuchuje za sebou dvere na mojej kancelárii.

Usadím sa do kresla a zapozerám sa von oknom. Tento priestor predstavoval väčšinu času v tomto rok hlavný zdroj mojej motivácie pre vstávanie z postele. Úspech za úspechom a hoci som si myslel, že mám všetko, po čom som kedy túžil, duchovne som sa stále necítil byť celým. Môj celok nebol doplnený. Uvažoval som nad tým, čo by mi mohlo chýbať a dospel k záveru, že celok je len skurvená propaganda motivačných prednesov, ktorá nemajú nič spoločné s realitou. To prázdno v sebe som sa nepokúšal vyplniť. Šiel som s prúdom a nepozastavoval sa nad tým. Dnes môžem úprimne povedať, že sa mi nepáčil ten muž, ktorý sa zo mňa za uplynulých šesť rokov stal. Bol som zatrpknutý a príliš upriamený na pomstu, ktorá v konečnom dôsledku aj tak nebola to, čo som hľadal.

"Po novom roku odchádzam predstavovať šaty do Milána, mohli by sme si medzičasom niekam vyjsť, budeš mi chýbať, láska. Nechcel by si ma sprevádzať?"

"Máš pocit, že som posratá zlatá panička, Noemi? Mám svoju prácu, ktorú nemôžem len tak prenechať do rúk niekomu inému."

"To chápem, viem, že nemôžeš svoje podniky len tak opustiť, ale nerada odchádzam, keď viem, že sa Elena vrátila naspäť."

"Nehovorila si náhodou, že sa jej neobávaš?"

"Nemyslela som to vážne, hovorila som to, čo si si prial počuť, aby som tej redaktorke povedala. Samozrejme, že na ňu žiarlim."

"Nemáš na to dôvod. Opakoval som ti to snáď už milionkrát."

"Takže si ma vezmeš?"

"Nebudem si ťa brať len kvôli tomu, aby som ti niečo dokazoval, došľaka. Počúvaš sa niekedy, Noemi? Alebo trepneš prvú vec, ktorá ťa napadne? Choď na tú prehliadku, snáď sa vyventiluješ."

"Nepodvedieš ma s ňou, všakže?"

"Zbláznila si sa? Tú prestávku od seba potrebujeme. Niekedy ma privádzaš do zúfalstva, zahoď tú neistotu a pokús sa mi veriť. Inak nevidím zmysel v tom, o čo sa tu snažíme."

"Nechcela som ťa naštvať, láska. Už sa o tom nemusíme baviť, dobre? Sme pred domom tvojich rodičov, nemusia vedieť, že sa hádame. Katarína by z toho bola tiež nešťastná."

"To, či sa my dvaja hádame, to záleží čisto len na tebe, drahá. Čím viac ma provokuješ, tým zlostnejší som." Postavím sa ku jej dverám a ako galantný snúbenec jej ich pridržím, kým z nich vychádzam. Je taká neschopná, že si ani len neotvorí posraté dvere na aute. Z času na čas premýšľam o tom, kde som mal svoj rozum, keď som sa s ňou zaplietol. Na jednu noc je vynikajúci materiál, problém je, že po tej jednej noci sa z nej stal odstrašujúci element pre všetkých mužov vyhľadajúcich seriózny vzťah.

"Vitajte, Noemi a Damián! Akurát si prechádzame zoznam pozvaných, dokopy nás bude sedemdesiat."

"Sedemdesiattri," ozvem sa a usalaším sa pohodlne na rohovej a koženej sedačke.

"Čože? Pozval si ďalších hostí?"

"Elenu, môjho syna a jej kamarátku."

"Len cez moju mŕtvolu vkročí na ten večierok noha tej nevychovanej drzane!"

"Zakazujem ti to, Damián. Ja som tvoja snúbenica, na tom večierku nemá čo hľadať!" teatrálne sa pridáva k mojej matke aj Noemi a obe lapajú po dychu, ako keby im ho niekto rovno vyrazil silným buchnátom do chrbtice.

"Je matkou môjho dieťaťa a vždy sa bude objavovať v mojom živote. Okrem toho, je to môj hotel a pozvem si do neho kohokoľvek budem chcieť. Elena príde a to je moje posledné slovo."