D A M I Á N

"Koho mi to len sem tí čerti nesú? Táto tvár je neodolateľná, chápem, že sa na ňu miluješ pozerať, ale že budeš takto cielene vyhľadávať moju spoločnosť, bejby," prehovorím na ňu uštipačne na chodbe, pretože z výrazu jej tváre usudzujem, že ju týmto vydráždim k ešte uštipačnejšej odpovedi.

"Nesmierne vtipné. Čo, došľaka, tu robíš?"

"Ja tu pracujem. Otázkou je skôr, čo si prišla nájsť ty, keď si chceš dohodnúť schôdzku, na to tu mám Moniku. Ak si o to tom ešte nepočula, som nesmierne vyťažený podnikateľ a nemám čas na zahadzovanie sa s nepodstatnými ľuďmi."

"Takže toto všetko je pre teba len vtip?"

"Vtrhla si neohlásene na moje dôležité stretnutie ako nejaká amazonská sedliačka, čo konkrétne by z toho malo byť pre mňa vtipné?"

"Žiadal si ma o to, aby si mohol stráviť čas so svojím synom, namiesto toho si sa zašil do svojej kancelárie a nechal môjho syna napospas tej svojej znudenej zlatopke! Ty máš teda drzosť! Zabudni na to, že ho ešte niekedy zverím znovu do tvojej opatery."

"Vyskytol sa tu problém so systémom banky, ktorý som neodkladne musel riešiť..."

"Prepáč? Zdá sa ti, že ma trápi nejaký posratý systém v tvojej banke? Mal si na neho dohliadnuť jeden deň a nezvládol si ani len to. Po celú tú dobu som mala raz a znovu pravdu. Nezaslúžiš si ho vo svojom živote. A ani do neho nepatríš. Prežili sme päť rokov bez teba a viedlo sa nám bravúrne, nepotrebujeme tvoju skazenosť," odvetí chladne a podarí sa jej zasiahnuť ma svojimi slovami presne na miesto, kde ma to ranilo. Prekliata ženská! Vždy sa jej darilo dostať sa mi pod kožu. Jej slová mali efekt. Zarezonovali a hoci som chcel byť nad vecou, a z vonkajšieho pohľadu aj nad tou vecou bol, zvnútra ma to zožieralo. Vie, ako mi má ublížiť.

"Priznávaš, že ti nie je vôbec ľúto, že si mi o ňom celé tie roky nepovedala?"

"Nemá mi to byť prečo ľúto. Nedávaš mi žiadne dôvody na to, aby som to oľutovala. Máš svojho syna na jeden celý deň len pre seba a ty ho radšej stráviš vo svojej kancelárii."

"Čo nerozumieš na tom, že to bola urgentná situácia? A okrem toho, Noemi je moja snúbenica, keď ho dostanem do výlučnej starostlivosti, bude s ním tráviť kopu času. Musia si na seba zvyknúť."

"Len cez moju mŕtvolu sa ti podarí nado mnou v tej súdnej sieni zvíťaziť. Nahral si mi do karát. Nebude náročné získať nahrávku nášho rozhovoru s Tobiaskom, v ktorom sa mi zveruje, že si ho opustil a nechal doma samého s cudzou osobou, ktorú vôbec nepozná. Čo myslíš, ako zareaguje súd?"

"A ako zareaguje ten tvoj súd na tvoje vyhrážanie sa mi? Jasne a zreteľne si priznala, že ti nie je ľúto, že si nás pripravila svojou sebeckosťou o spoločné roky zbližovania sa a pohrozila si mi, že ho do mojej opatery nikdy nezveríš, čiže mi znovu brániš v stýkaní sa so synom, na ktorého mám ako jeho biologický otec právo. Si v mojej budove, je tu veľké množstvo svedkov, nebude náročné prehovoriť niekoho, aby mi túto moju výpoveď pred súdom dosvedčil. Steny sú tenké, nie je náročné započuť cudziu konverzáciu."

"Zhor v pekle, Oswald!"

"Jedine, ak v ňom budeme horieť spolu, Karlová," reagujem s úškľabkom na perách a pritisnem ju o múr protiľahlej steny. Vyvalí prekvapené oči, ale zaraz vystrie hlavu hrdo dohora a ani nemrkne. Dýcha však plytšie. Svaly má napäté a stuhnuté. Priblížim sa ešte bližšie, moje pery sú len milimeter od tých jej, a hoci pôsobí unavene a zdá sa mi, že ani nie je upravená, vyzerá kurevsky sexi. Zreje ako víno. Perfektná porcelánová pokožka, ako nejaká posratá ručne maľovaná bábika. Červený rúž bol vyrobený presne pre ňu. Ako rád by som ho len teraz na nej videl. Nemôžem si pomôcť, vždy, keď ju mám pri sebe takto blízko, neovládnem sa a pritiahnem ju ešte bližšie. Je ako skurvená závislosť, ktorej sa nedokážete zbaviť a zakaždým vás vtiahne do tých sračiek ešte hlbšie.

"Došli ti slová, mucinko? Uvítala by som, keby si sa aj s tou svojou afektovanou a predovšetkým hranou mužnosťou odo mňa vzdialil."

"Opäť strach z toho, že by si sa nedokázala ovládať, bejby? Nemal by som ti to za zlé, jedná sa predsa len o mňa. Ale buď si istá, že ti tú láskavosť neurobím."

"Nevyspala by som sa s tebou ani keby si bol rovno posledný chlap na zemi."

"To som už tuším počul. Och, áno, už si spomínam, hovorila si to ty a i napriek tomu si sa v jednej zastaralej chatke na konci mesta dožadovala služieb od môjho menšieho kamaráta. A sme tu. Spolurodičia päťročného syna. Z predošlých skúseností vieme, že nie si schopná dodržať svoje slovo, nehraj sa na drsňačku."

"Zakopla som, to sa niekedy stáva. Ale ty si bol len chyba. A obzvlášť ja dvakrát tú istú chybu zo zásady nerobím. Maj príjemný deň v spoločnosti svojich dôležitých partnerov a odkáž svojej drahocennej Noemi, aby ťa zbavila tej neustálej nadržanosti. Zbohom. Alebo skôr Zdiablom?"

"Mimochodom, kde je Toby?"

"Čaká ma v hale na stoličke," odpovie s nezáujmom a prekĺzne cezo mňa.

"Idem sa s ním rozlúčiť. Tak sme sa dohodli? Žiadne ďalšie podpásovky, inak nebudem jediný, kto na ne môže doplatiť."

"Nevyjednávaj so mnou. Keď sa prejavíš spoľahlivo, možno o tom popremýšľam, ale za žiadnych okolností ho u teba nenechám v najbližšej dobe prespať."

Nechcel som odísť a nechať ho tam s Noemi samého, ale situácia ma k tomu donútila. Krach systému tak krátko po otvorení je prúser. Itčkári sa nám na to už pozerajú a snáď sa im to do večera podarí znovu nakopnúť. Som si vedomý toho, že som svojho syna sklamal. Táto protivná ženská mi to nemusí vyhadzovať na oči, ale nemohol som to prenechať na starosť niekomu druhému. Sám nie som nadšený z toho, že som sem bol povolaný ráno cez víkend, ale patrí to k mojej práci. K môjmu životu. S obchodovaním vo veľkom prichádza logicky aj viac povinností a malérov, ktoré je nutné riešiť. Zatiaľ som s pracovaním cez víkendy problém nemal, to sa však s príchodom môjho syna zrejme zmení. Zaručil som sa mu tým, že spolu strávime deň a teraz ho tento diabol v lodičkách odnesie. Nepopierateľne čakala na moje prvé zakopnutie. Je ako taký sup. A práve teraz sa jej podarilo skórovať. Nie však na dlho.

"Šampión, prepáč, že to dnes nevyšlo. Vynahradíme si to." Skloním sa ku nemu v hale, kde sedí poslušne na stoličke a hompáľa nohami.

"Neurobíme si pánsky deň?" spýta sa smutne a sklápa zrak. A dofrasa! Ublížil som mu. Viem, že sa na to už začínal tešiť. Možno by som sa na celú banku mal vysrať a uprednostniť práve jeho.

"Nie, Sladká tvárička, tvoj otec má kopu nesmierne dôležitej práce. Zabavíme sa aj bez neho, môžeme ísť do mesta alebo do hračkárstva. Je to na tebe," okamžite sa do toho zamieša aj ona a za ruku ho ťahá preč odo mňa. Vyzeráme ako dve decká, ktoré sa bijú o jednu hračku. Potrebuje si ho získať na vlastnú stranu. Všetko, len aby nemusel čas tráviť so mnou.

"Okej, tak poďme. Ahoj, tatino."

"Ahoj, šampión. Zavolám ti. A sľubujem, že nabudúce si už ten pánsky deň bez prítomnosti žien urobíme."

"Ešte uvidíme," zašepká mi do ucha tak, aby sme to mohli počuť len my dvaja, a s víťazoslávnym úsmevom odtiaľto odchádza. Znovu sa jej podarilo docieliť svoje.

Zanedlho sa ocitne v mojej situácii. Bude na druhej strane a dožadovať sa môjho súhlasu, aby sa s ním mohla stýkať. Budem rovnako nekompromisný ako ona. Vlastne budem horší. Vychutnám si jej beznádejnosť a bude ma prosiť, aby som sa jej čo i len dovolil priblížiť sa k nemu. Ja si nepýtam nikdy povolenie. Hrám podľa svojich pravidiel. Jej príchodom sa mi znovu všetko vymyká spod kontroly. Stratil som svoj prehľad a nič nie je v mojich rukách. Ovláda ma! Od samotného prvého stretnutia bola neposlušná. Šplechla mi drink do tváre pre nič za nič. Žiadna si to predtým nedovolila. Odvážnosť jej nechýbala. Stále ju má. Nebojí sa ísť proti mne. Nemá strach z následkov, ktoré by ju mohli postihnúť. Nikdy som sa s nikým podobným nestretol. Je mojou nočnou morou, ktorú nezažívam len cez noc. Jedovatá a papuľnatá, ktorá ma neustále privádzala do krajného stavu zúfalstva. Ubehlo toľko rokov a darí sa jej to stále.

Pripojím sa naspäť k jednaniu a všetci sa na mňa pozerajú s výsmešným pohľadom. Uťahujú si zo mňa. Došľaka, veď som odtiaľto naozaj vyšiel so sklopenými ušami ako nejaký pridrbaný manžel pod papučou. Neodpustila si dramatický príchod. Len nech sa smejú. Neviem, ako by to s takou osinou v zadku vydržali oni, keby boli na mojom mieste. Chuť zadrhnúť ju je extrémne lákavá. Alebo jej aspoň prelepiť ústa páskou a zabrániť vstupu tých primitívnych nezmyslov, ktoré z nich ustavične vychádzajú rad radom. Uplietol som si na seba živý bič, keď som si s ňou začal. Vtedy som si ho naozaj radšej mohol vyhoniť do ponožky, ako sa zapliesť s takou ješitnou a hysterickou diablicou. Avšak spoločne sme sa postarali o zrodenie tohto inteligentného a úžasného chlapca, ktorého som si takmer okamžite zamiloval. Vzišlo z toho aj niečo pozitívne.

"Systém by mal byť do hodiny nakopnutý, údaje boli zálohované, takže by sme nemali prísť o žiadne informácie, ale pre istotu to ešte necháme skontrolovať. Niekto sa nám do toho snažil nabúrať a zabezpečenie nebolo dostatočne silné, ale malo by to byť v poriadku. Týmto stretnutie ukončujem, dovidenia."

"Na to, že si zasnúbený s Noemi, si dosť podradne stiahol chvost pred tou tvojou blonďavou fúriou. Čo tu chcela? Priniesla ti obed, aby si nám tu náhodou nezahynul od hladu?" podpichuje ma August po tom, ako sa ostatní akcionári rozídu, a prenasleduje ma po chodbe von zo zasadačky.

"Toby jej volal, že sa nudí a ona nemeškala ani sekundu, a odtiahla ho z nášho apartmánu. Toľko k plánom o pánskom dni."

"Damián mieni, Elena mení!" zahlási posmešne a rehoce sa na plné hrdlo.

"Kretén. Ďakujem, že si užívaš moje utrpenie."

"Náhodou máš môj plný súcit. Ešte šťastie, že tvoja sestra je doslovný anjelik."

"Kvôli tomu ťa minulý mesiac vyhodila na týždeň von zo spálne?"

"Povedal si, že to proti mne nepoužiješ!"

"Som tvoj najlepší kamarát, už keď si mi to hovoril, mohol si tušiť, že ťa s tým neprestanem provokovať. Od čoho sú potom najlepší kamaráti, keď sa ani nemôžu zabávať na svoj vlastný účet?"

"Mám ti pripomenúť, že si bol ani nie pred desiatimi minútami sám nahraný jednou nebezpečne ostrou blondínou?"

"Mám ti pripomenúť, že som ti neodrezal gule po tom, ako si sa zaplietol s mojou sestrou a požiadal ju o ruku?"

"Fajn, nič som nepovedal. Pokoj, naozaj s tebou súcitím, kamarát," zdvíha ruky značiace mier a poslušne sa predo mnou skláňa.

Nežartujem. Naozaj to s ním mohlo zle dopadnúť. Keď som sa dopočul, že mal toľkú drzosť, aby ju pozval na rande, takmer som mu rozbil hubu. Ovládal som sa len z úcty k nášmu dlhoročnému priateľstvu. Hana bola pre neho vždy zakázaným územím. My chlapi sme svine. Ide nám zväčša len o sex. Poznám Augusta od detstva, nikdy nepraktizoval dlhodobé vzťahy a ženy si pohadzoval rovnakým spôsobom, ako ja svoje luxusné športiaky. Prechádzal z jednej na druhú a nestaral sa o ich pocity. Bolo mu jedno, že ich svojím správaním môže zničiť. Bol som rovnaký. Už len z tohto hľadiska som nesmel dovoliť, aby si niečo s Hanou začal. Je moja malá sestra. Tu išlo priateľstvo bokom. Bez ohľadu na to, ako by sa to skončilo, musel by som si zvoliť stranu. Obaja sú mi blízki. Oboch mám rád a patria do mojej rodiny. V prípade ich rozchodu by som sa ja ocitol v strede medzi nimi.

Ich prvé rande dopadlo katastrofálne. August sa opil a koketoval s čašníčkami. Hana sa rozbesnila a vyfackala ho rovno pred všetkými prítomnými hosťami. Ani jeden na druhého nemohli na seba nájsť pekného slova. Myslel som si, že som za vodou a ich románik nebudem musieť trpieť a pozorovať, ako sa moja malá sestra vláči s mojím najlepším kamarátom. Dali tomu ďalšiu šancu. Tentoraz už poza môj chrbát, pretože mi nechceli nič oznamovať, pokiaľ si na sto percent nebudú istí tým, že by im to mohlo vyjsť. Nenapadlo by ma, že týchto dvoch niekedy uvidím zasnúbených a pripravujúcich sa na svadbu, ale už niekoľkokrát som bol svedkom toho, že tie najmenej pravdepodobné veci vás nakoniec dorazia a kompletne odrovnajú. Život je niekedy skurvená sviňa a i keď si myslíte, že ho máte pod kontrolou, v tej najneočakávanejšej chvíli vás presvedčí o opaku. Elena a jej návrat mi veľmi nemiestnym spôsobom odjebali dekel, a priviedli do krutej reality, v ktorej o to víťazstvo musím bojovať tvrdšie.