E L E N A

"Ako nezainteresovanej tretej osobe je pre mňa najdôležitejšie rozhodnúť nestranne a nezaujato. Zavolal som vás sem oboch, aby som sa poslednýkrát ubezpečil, či si to nerozmyslíte a nedospejete k vzájomnej dohode, ktorá by vyhovovala obom stranám a prípad by sme nemuseli preniesť do súdneho procesu. Prosím právne strany zúčastnených, aby sa vyjadrili k žiadosti navrhovateľa Damiána Oswalda o výlučnú starostlivosť maloletého Tobiasa Karla."

"Dobrý deň, budem hovoriť v mene svojej klientky Eleny Karlovej, ktorá nemá problém dohodnúť sa s odporcom na víkendových návštevách, ale nesúhlasí so zverením svojho syna do výlučnej starostlivosti. Maloletý Tobias je na svoju matku naviazaný a v podstate celý svoj život prežil v jej blízkosti, súd mi dá určite za pravdu, keď poviem, že nedáva žiaden význam, aby bol od mojej klientky odlúčený a umiestnený do prostredia, ktoré je pre neho novým a nepoznaným, navyše keď navrhovateľa pozná len tak krátko a nemá k nemu vybudované dostatočné puto."

"A čia je to asi tak vina? Vaša podlá klientka mi ho zamlčala a nemala ani v pláne mi ho predstaviť!" skríkne od stola a buchne päsťou po stole. Len tak ďalej. Ukáž im, aké výbušné hovädo si. Čím viac sa tu dnes znemožníš, tým moje šance vzrastú na hodnote.

"Pán Oswald, poprosil by som vás o krotenie svojich emócií. Každý bude mať právo sa vyjadriť, sme v pojednávacej miestnosti. Neskáčme si do reči a zachovajme rešpekt ako civilizovaní ľudia," osloví ho sudca so sivými riedkymi vlasmi a jeho tón znie ako ten môj, keď sa snažím Tobiaskovi dohovoriť.

"To by v prvom rade musel byť on sám civilizovaný," neodpustím si poznámku a drzo sa na neho usmejem. Zatína päste a prepicháva ma svojimi tyrkysovými očami. S najväčšou radosťou by mi šplechol do tváre nadávky od výmyslu sveta, ale už mu určite došlo, že tým by poškodil momentálne len sám sebe.

"Slečna Karlová, pokúsme sa nekomentovať a nenarúšať priebeh tohto jednania zbytočnými poznámkami. Prosím, pokračujte, pani obhajkyňa," upozorní aj mňa a ihneď si všímam úškrnu na tvári toho podliaka. Sedí vyvalený vo svojom kresle a prekrýva si ústa infantilne rukou, ako keby bol sopľavé decko.

"Ďakujem, pán sudca. Z tohto hľadiska sa teda zdá byť nerozumné, že by sme zmenili prirodzené prostredie matky a odlúčili ho od nej. Moja klientka má k svojmu synovi vybudovaný vzťah založený na otvorenosti a nič mu v jej domácnosti nechýba. Je o neho postarané, navštevuje materskú škôlku, moja mandantka si na neho dokáže nájsť čas aj vo svojom nabitom kalendári. Nevidím dôvod, pre ktorý by sme mali pripraviť maloletého o jeho komfort a spôsobovať mu stresy tým, že by sa presťahoval k navrhovateľovi."

"Ďakujem, pani právna zástupkyňa. Teraz vyzývam k slovu právneho obhajcu navrhovateľa, prosím, vyjadrite sa."

"Dobrý deň, zastupujem práva navrhovateľa, ktorý pred mesiacom ani len netušil, že sa pred piatimi rokmi stal otcom. Odporkyňa odišla z tohto mesta a ďalej sa s navrhovateľom nekontaktovala, avšak jej povinnosťou bolo oznámiť môjmu mandantovi narodenie jeho syna. Zameškal dôležité roky v jeho živote, chýbal na všetkých narodeninových oslavách a odporkyňa ho pripravila o prvé miľníky v živote maloletého Tobiasa Karla. Dokonca máme za to, že keby na neho navrhovateľ pred niekoľkými týždňami nenarazil v kaviarni a neoslovil ho, odporkyňa by mu o jeho existencii aj naďalej klamala. Preto sa skutočne pýtame, ako je možné, že matka, ktorá svojho syna miluje a záleží jej na jeho šťastí, zámerne zamlčala túto skutočnosť a päť rokov pred ním zatajila meno biologického otca, ktorý mal právo byť zapojený do výchovy od samotného narodenia. Odporkyňa zamlčala otcovstvo môjho mandanta v akomkoľvek zmysle a neuviedla jeho meno ani len v rodnom liste maloletého. Trváme na tom, že takéto správanie nie je prípustné a odmietame súhlasiť s víkendovými návštevami. Navrhovateľ si želá zblížiť sa so svojím synom a nadviazať s ním vzťah, ktorý mu bol zo strany odporkyne zamietnutý. Neuspokojíme sa teda s dohodou a stojíme si za žiadosťou, ktorú sme predložili pred súd."

"Ďakujem obom stranám za predloženie svojich návrhov. Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne dospeli k jednostrannej dohode, keďže však ani jedna zo zúčastnených strán neustúpi, vyhlasujem toto pojednávanie za neúspešné a celú kauzu prenesieme do súdneho procesu. Uvidíme sa v súdnej sieni. Dovidenia, pán Oswald," postaví sa od vrchu stola a podá sa si s ním ruku.

"Dovidenia, slečna Karlová," napodobní podobný pozdrav aj so mnou a vychádza z útulnej pojednávacej miestnosti, ktorá spočívala z jedného dlhého stola, za ktorým sme boli s tým úbožiakom posadení oproti sebe, a štátnej vlajky.

"Nič iné som od toho prašivca ani neočakávala," poznamenám svojej príliš tehotnej obhajkyni, ktorá sa ledva vlečie za mnou po širokých kamenných schodoch von z budovy.

"Keby si želal dohodu, vôbec by túto vec nepredniesol pred súd. Rátali sme s tým, ale nemajte obavy, slečna Karlová. Mám pripravených niekoľko tromfov, v očiach súdu ho opíšeme ako fatálne nespoľahlivého človeka, ktorý za celý svoj život vyrobil tých škandálov neúrekom, zatiaľ čo vy ste sa držala v úzadí, starala sa o svoju chorú starú mamu, dospela práve kvôli jej chorobe omnoho skôr, než by bolo prípustné, a postavila sa na vlastné nohy ešte pred dovŕšením dospelosti. Pán Oswald je verejne známy podnikateľ, jeho naťahovanie sa so ženami ľahších mravov a opíjanie po baroch mu v tomto určite nebude prínosom. Zaviazala som sa tým, že vám tento prípad vyhrám. Možno mnou lomcujú tehotenské hormóny, ale dieťa by malo zostať v opatere matky. Vy dvaja ste dobrý tím. Chápem vaše dôvody. Aj to, prečo ste sa nevracali. Tiež som musela kvôli toxickému vzťahu z tohto štátu odísť a dala prednosť svojmu duševnému zdraviu pred mužom, ktorý mi zlomil srdce," zdôverí sa mi a chytí sa za zaoblené brucho, ktoré je nebezpečne nízko. Takto som vyzerala ja krátko pred pôrodom. Táto žena má môj obdiv. Právnička Friedmanová je moja krvná skupina.

"Takže ste si našli niekoho lepšieho, ktorý si vás váži a poslušne pomáha s nasadaním do auta."

"Nie, je to stále ten istý chumaj. On prišiel za mnou a venoval mi romantické vyznanie pred všetkými susedmi. Problém bol ten, že sme sa milovali vždy práve v ten najhorší možný čas. Nezvládala som ho vidieť s inou ženou, preto som uznala za vhodné, že je odchod jediným riešením, potrebovala som zachrániť svoju samostatnosť. Z toho dôvodu úplne rozumiem tomu, prečo ste odtiaľto odišli vy. Chránili ste svoje srdce."

"Niečo také. Len vaša situácia je mierne odlišná. Milovali ste ho, vzali ste si ho a dnes s ním čakáte dieťa. Ja som Damiána nemilovala nikdy, tehotenstvo prišlo neplánovane a ja som si založila nový život ďaleko od neho."

"Ja som sa dlho svojim pocitom k Samovi vyhýbala a stránila sa ich. Nakoniec som ale šťastná, že sme si prešli tým všetkým, pretože nás to doviedlo sem. V ceste ku šťastiu si musíte prejsť jednotlivými úskaliami. Ja by som tie svoje nevymenila, pretože ma naučili žiť. Všetci sme odlišní a ja verím, že pre vás budem osožnou a dovediem vás k víťazstvu."

"Mám vo vás plnú dôveru. Pôsobíte ako presne ten druh nekompromisnej ženy, ktorá je pre môj prípad a postavenie v porovnaní s Damiánom nevyhnutná. Tento prípad vyhráme spolu. Vyjdeme z tej súdnej sieni ako víťazi. Oswald proti nám nemá šancu."

"Zdravím vás, dámy. Molnárová, dnes si stála príliš dlho na nohách. Nemôžeš sa toľko vyčerpávať, termín pôrodu sa blíži," pristaví sa pri nás chlap s blond vlasmi a ich výškový deficit ma okamžite núti myslieť na Ritu. Moja právna zástupkyňa je od nej tuším ešte nižšia.

"To je v poriadku, môžete ísť, pani Friedmanová. Na dnes vás prepúšťam zo služby."

"Dovidenia, doktorka Karlová. Keby niečo, máte moje číslo."

"Samozrejme."

Podopiera ju zozadu za chrbát a správa sa k nej s nehou. Takéto prejavy náklonnosti som na vlastnej koži snáď ešte ani nezažila. Pripomína mi to Adriána. Úplne by som si ho vedela predstaviť v roly ustráchaného a prehnane pozorného manžela starajúceho sa o svoju tehotnú manželku. Zareagoval úplne inak, keď som mu to oznámila. Bol pripravený postarať sa o môjho syna a aj keby bol jeho, rozhodne by sa so mnou nesúdil o jeho starostlivosť. Odpustil by mi to. Neustále mi niečo odpúšťal. Nedokázal sa hnevať dlho. Preniesol sa aj cez moju neveru. Jasný dôkaz toho, ako diametrálne odlišní boli. Je pomerne vtipné, ako som mohla byť zmätená a nechať sa zatiahnuť do milostného trojuholníku s chlapmi, ktorých jediný spoločný znak tvoril penis medzi nohami. Sex bol však vynikajúci s obomi. Ach, áno, možno má tá moja malá potvora naozaj pravdu a potrebujem trochu akcie.

"Si si istá, že tá tvoja obhajkyňa ťa nebude obhajovať z pôrodnej sály? Budeme mať živý prenos z privádzania na svet nového človeka, keď už som nemohol byť pri rodení toho nášho..." odchytí ma pred mojím autom a s úškľabkom sa nalepí do mojej bezprostrednej blízkosti. Zaváňa z neho ten jeho vyberaný parfém a hoci nerada, tá vôňa ma k sebe vťahuje a moje čuchové bunky si to s ním zbesilo rozdávajú.

"Misogynistické prasa, ktoré si neváži ženskú silu? Aké príznačné."

"Och, bejby, nič proti tvojej obhajkyni nemám. Naopak ju obdivujem, že svoje nenarodené dieťa vystavila podvodníčke ako si ty."

"A čo tvoj právnik? Koľko úplatkov si musel vysoliť, aby si si zabezpečil dohodu, mucinko?"

"Pôjdeš k zemi, bejby."

"Potom sa ubezpečím, že tam pôjdeš spolu so mnou, zlato."

"Okrem tej vyperoxidovanej blonďavej hrivy si sa absolútne nezmenila. Stále potrebuješ mať posledné slovo."

"Toto je prirodzené, zlato, a ocenila by som, keby si odstúpil. Vieš, existujú tu princípy dodržiavania odstupu."

"Bojíš sa toho, že by si sa nemohla ovládnuť? Vábim ťa?"

"Pché, má to tvoje gigantické ego nejaký spínač, alebo sa spúšťa automaticky?"

"To by si mala vedieť zo všetkého najlepšie, doktorka Karlová."

"Budem musieť túto nepodstatnú konverzáciu skrátiť, v súčasnosti len plytváš mojím drahocenným časom a znepríjemňuješ ovzdušie okolo mňa."

"Len choď. Utekanie ti šlo vždy najlepšie."

"Neutekám. Hovorí sa, že musíš spoznať, keď sa niečo stáva nepodstatným, to ty si, zlato. Maj krásny narcistický deň." Odstrčím ho rukou a on cúvne s rukami založenými vo vreckách pobavene o dva kroky dozadu.

Prejdem okolo svojho auta a roztrasenými rukami ledva triafam kľuč do zapaľovania. Vycúvam z tohto miesta ako strela a pokúšam sa v hlave striasť toho prekliateho zápachu. Posratý narcis! Raz a znovu ma privádza tou svojou nemysliteľnou príťažlivosťou do šialenstva. Pozerá sa po mne a znovu stojí pred mojím čelným sklom. Po toľkých rokoch mi dochádza, prečo som nakoniec tomu jeho čaru podľahla. Má všetky aspekty, ktoré nútia ženy ku vlhkým nohavičkám. Bol si toho vedomý vtedy, a je si toho vedomý aj teraz. Nepodarí sa mu vyviesť ma z miery. Možno si nakoniec predsa len skontrolujem ten svoj profil na zoznamke.

"Aký si mal dnes deň, Sladká tvárička?"

"Učili sme sa spočítať čísla dokopy, ale ja som sa nudil, lebo to už dávno ovládam. Pýtali sa ma na to, koľko je jedna plus jedna, mamina!" zatiahne panovačne a krúti hlavou z neuverenia.

"Ber to ako pozitívnu vec, Sladká tvárička. Aspoň sme pred ostatnými o krok dopredu. Náskok nie je na škodu, v tomto dome ho naopak vždy privítame s otvorenou náručou."

"Niekto klopal."

"Nikoho nečakáme, všakže?"

"Neviem o tom," zahlási a mykne plecom.

"Tak idem otvoriť." Zdvihnem sa zo sedačky a prejdem ku dverám. Hana?

"Ahoj, švagriná! Vitaj naspäť!" hodí sa mi nečakane okolo krku a sama sa pozýva cez vstupné dvere dovnútra.

"Ahoj, Hana. Potrebuješ niečo?"

"Viem, že som prišla bez ohlásenia, ale dozvedela som sa o svojom rozkošnom synovcovi a musela som ho prísť navštíviť. Nehneváš sa, však? My dve sme v pohode, dúfam. A tvoj návrat ma naozaj potešil."

"Nuž... nikdy som proti tebe nič nemala a myslím, že máš právo sa s ním spoznať."

"Ďakujem, švagriná!"

"Mimochodom, gratulujem k zasnúbeniu. Medzi tebou a Augustom to iskrilo."

"Rovnako tak, ako medzi tebou a mojím bratom, švagriná."

"Tak to si nemyslím. Ja a tvoj nepodarený brat patríme do minulosti. Tým pádom nárok na nazývanie ma svojou švagrinou dávno vypršal."

"Možno áno a možno nie."

"Ty si kto?"

"Sestra tvojho otca, čiže zábavná teta Hana!" zahlási entuziasticky a skláňa sa ku nemu, aby ho mohla vziať do náručia.

"Už jednu zábavnú tetu mám," namieta.

"Niekedy nie je na škodu mať ich viac. Obzvlášť, keď sú tvojimi rodičmi Elena s Damiánom," mrkne na mňa a obsah svojej tašky vysype na náš konferenčný stolík. Vyzerá to tak, že práve vykradla všetky dostupné supermarkety v okolí. Ale vidím ju rada. Rodina môjho syna sa rozrastá.