E L E N A

S najväčšou radosťou by som mu do tváre šplechla jasné nie. Keby sa jednalo o mňa, v živote by sa na môjho syna nepozrel. V prvom rade však musím klásť dôraz na jeho potreby. Zakazovanie stýkania sa s ním by zo mňa nerobilo správnu matku. Obzvlášť nie po tom, aký nadšený z jeho neočakávanej návštevy v škôlke včera bol. Naozaj ho potešilo vidieť toho bastarda. Neviem, ako dnes zvládnem sedieť s ním pri jednom stole a zachovať sebakontrolu. Robím to pre svojho syna. Keby nebolo jeho, s Damiánom by som neprehovorila a správali by sme sa k sebe ako dvaja cudzí ľudia. Tobiasko nás bude spájať už navždy. Či sa mi to už páči alebo nie, a jediné, čo s tým môžem robiť, je prekusnúť to a zabezpečiť pre neho čo najpríjemnejšie prostredie. Nemôže vycítiť, akú nevraživosť ku sebe my dvaja s jeho oteckom pociťujeme. Bolo by nesprávne zaťahovať ho do našich sporov. Nepoužijem ho ako návnadu pre svoju zlosť. Mohla by som byť zatrpknutá a jeho žiadosť o stretnutie zamietnuť, ale tým by som najviac ublížila Tobiaskovi. A on je v tomto všetkom úplne nevinne.

Včerajším varovaním mi potvrdil, že najatie právnickej pomoci bol správny krok. V tomto bode som presvedčená o tom, že sa nezastaví pred ničím. To jeho gigantické ego to nedokáže prehltnúť a potrebuje si dať najavo svoju relevantnosť. Zamlčala som predsa jeho okázalú osobnosť. V tom čase som si myslela, že je to tak najlepšie pre všetkých. Túžila som na neho zabudnúť. Potrebovala som ho dať von zo svojho života. Neboli sme pre seba dobrí a odnášali si to všetci naokolo. Sčasti som naozaj myslela len na seba. Tak mi to vždy hovorievala stará mama. Postupom času by som zničila ja jeho, alebo naopak on mňa. Odísť bolo jediné racionálne riešenie. Tak som mala možnosť napredovať a neobhliadať sa späť. Žiaľ, Tobiasko mi chtiac-nechtiac neustále pripomínal, že Oswald nebol len románikom na jednu noc. Splodili sme spolu živú bytosť. Je bastard, egoista, podvodník a naničhodník... či sa mi to však páči alebo nie, taktiež mu už navždy bude patriť aj prezývka otec môjho syna. My dvaja sme jeho rodičmi. Je náročnejšie pripustiť si, že bude navždy tvoriť aj súčasť toho môjho života. Takže pristúpenie nebola odpoveď Eleny Karlovej. Tú dostal od matky, ktorá miluje svojho syna a hľadí si jeho záujmy.

"Dobré ráno, milujem ťa za to, že si mi pripravila kávu!" objaví sa v kuchyni Rita a vytrhne mi šálku s mojou pripravenou a rozvoniavajúcou kávou z ruky.

"Dobré ráno, tá bola pre mňa. Ale prenesiem sa cez to, keď mi vysvetlíš, čo to máš na sebe navlečené? Je to Reného tričko?" reagujem na jej sporo odetú osobu vo vyťahanom bielom tričku, ktoré najmä kvôli jej nízkemu vzrastu pripomína skôr nočnú košeľu.

"No a? Je to pohodlné!" bráni sa a vyskakuje na barovú stoličku, pričom si celú tvár prekrýva mojou šálkou.

"Keby som ťa nepoznala, hovorila by som si, že ťa niekto prešiel autom a poslali mi sem za teba nejaký vedecký klon, ktorého parametre absolútne nesedia s originálom. Mám za teba radosť, potvora moja. Gratulujem k jeden a pol týždňovému výročiu! Ten chlapec musí mať skutočne zázračný penis, že ťa ešte neomrzel," uťahujem si z nej a vraciam jej tým všetky tie narážky na mňa a kandidovanie k mníškam do kláštora.

"Vôbec to tak nie je! Len sa bavím a keby si chcela spoznať zázračnosť jeho penisu, pokojne povedz, a ja ti ho ako tvoja najlepšia kamarátka na svete s radosťou na deň alebo dva prepožičiam."

"To si nesmierne vážim, zlatko, ale myslím, že tvoja vagína je pre neho postačujúca. Keď už sme pri tom, v tomto dome sa nachádza dieťa, niežeby som ťa upozorňovala, ale nebolo by na škodu, keby si tie svoje výkriky stíšila a ubrala na ich intenzite. Tobiasko sa stále pýta, prečo toľko plačeš a vrieskaš. Zatiaľ ešte výhovorka s tým, že si narazila do postele uspela, avšak moje dieťa je nadmieru inteligentné a rozhovor o sexe si nechávam na neskôr."

"Rozumiem, na dobu, keď ho budeš aj aplikovať vo svojom živote alebo počkáš, kým ti to tam dolu nezapadne pavučinou? Šarlotina pavučinka sa tam musela pekne vyhrať so svojimi obrazcami. Nemôžeš realizovať rozhovor, keď už ani nemáš predstavu o tom, ako sa to robí."

"Sex nie je najdôležitejšia vec na svete..."

"Jedna z najdôležitejších!"

"Mám na starosti omnoho dôležitejšie veci. Včera mi volal, požiadal ma o stretnutie."

"To akože len vy dvaja?" Vyvalí na mňa oči a naberie si kávu do líc, ako keby bola nejaký škrečok robiaci si zásoby jedla na zimu.

"Samozrejme, pozýva ma na večeru, aby mi mohol poďakovať za to, že som mu zamlčala narodenie jeho syna. Viem, že je ráno, zlatko, ale tie mozgové závity by si mohla naozaj trochu rozpohybovať... Chce sa stretnúť s Tobiaskom."

"A ty si povedala v žiadnom prípade."

"Súhlasila."

"A že vraj kto tu nepoužíva mozgové závity."

"Je jeho otec, nemôžem mu ďalej brániť v tom, aby sa spolu stýkali. Navyše s blížiacim sa súdnym konaním to vylepší môj imidž. Keby som mu bránila v spoznávaní s vlastným synom aj po tom, ako sa o ňom dozvedel, sudca by ma automaticky považoval za človeka, ktorému nezáleží na šťastí jej syna. Okrem toho je z toho stretnutia natešený a z nejakého dôvodu sa mu ten chlap pozdáva."

"Nemôžeš mu to mať za zlé, veď aj tebe sa na určitú dobu pozdával. Dosť na to, aby si si to s ním rozdala na plesnivej a nechutnej váľande niekde v zatuchnutej chate odrezanej od mesta."

"To je odplata za ten zázračný penis?"

"Si píš! I keď si čiastočne mala pravdu, mrška moja!"

"Myslíš si, že by sa mu mohlo podariť vysúdiť si výlučnú starostlivosť?" prejavím obavy a už len z tej predstavy ma strasie. Nemôžem o svojho syna prísť. Je jedna z najlepších vecí, ktorá ma postretla. V súčasnosti si už svoj život bez neho naozaj nedokážem predstaviť. Matka netvorí moju všeobecnú podstatu, ale tvorí súčasť môjho ja, a porážka proti nemu v súdnej sieni by ma položila.

"Nie! V žiadnom prípade sa mu to nepodarí, El! Stojím pri tebe, budem vypovedať a rozpoviem im, aká brilantná matka si. Nachádzala som sa pri tebe celých tých päť rokov, bola si v jednom kuse, ani na chvíľu si sa nezastavovala a zvládala si robiť všetko naraz. Popritom mu nikdy nič nechýbalo."

"Ďakujem, tiež si mi veľmi pomohla. Bez teba by som to nedokázala."

"Od čoho sú potom nepokrvné sestry? Tebe sa ma podarilo vytiahnuť z každej blamáže, len som ti oplatila láskavosť."

"Vážne ťa zbožňujem, Margarétka."

"Na vesmír a späť, El," zahlási a hodí sa mi okolo krku.

Naše priateľstvo ostáva neporušené. Rita ma nasledovala kdekoľvek som sa pohla. Od samého začiatku sme nerozlučné a vskutku bola a stále je jediným človekom, s ktorým by som sa mohla deliť o spoločný domov. Máme domácnosť, v ktorej nám to spolu funguje. Nevymenila by som ju za žiadneho chlapa. Ona to má rovnako. Bitches before hitches. Chlapi v jej živote nezohrávali žiadnu významnú úlohu. Vzťahy boli striktné nie. Jej rodičia mali a majú doteraz otvorený vzťah. Zostávajú zosobášení, ale ich posteľ obývajú cudzie osoby. Nevidia zaviazanie sa len voči jednej osobe ako spravodlivé pravidlo a svoj sexuálny apetít uspokojujú aj s tretími osobami mimo ich manželského zväzku. Nepovažujú vernosť za dôležitý aspekt v manželstve. Rita si z ich sexuálnej voľnosti vzala príklad a neviaže sa len na jedného partnera. Respektíve až doteraz na žiadneho. S Reném je to iné. Vyzerá šťastnejšie a hoci mi to neprizná, ja ju poznám za tých pár rokov lepšie, ako svoje červené podrážky na loboutinkách, a nie je v tom iba obyčajná príťažlivosť. Má ho rada. Možno to nie sú pravé pocity zaľúbenia, ale úspešne to k tomu týmto tempom speje.

"Som pripravený, môžeme vyraziť!" zakričí veselo a my na neho inštinktívne obraciame hlavu. Stihol sa obliecť sám od seba. Učinila som správne rozhodnutie. Bridí sa mi myšlienka spoločne stráveného dňa, lenže keď vidím, aký natešený z toho je, nemôžem si odpustiť úsmev.

"Ty si sa vzbudil sám od seba a ešte sa aj bez mojej pomoci sám pripravil?"

"Samozrejme, nie som malé dieťa. Chcem byť načas."

"Máme ešte rezervu, zatiaľ by si sa mohol naraňajkovať, čo povieš?"

"Nie, mamina, poďme za tatinom. Už sa nemôžem dočkať."

"V poriadku, ako si želáte, Sladká tvárička."

Cítim sa zvláštne. Budeme na verejnom mieste. Najmä z minulosti sa s tým nespája mnoho pozitívnych udalostí. Nepáčilo sa mi byť v obkolesení tých dotieravých novinárov a to ani nechcem vedieť, čo bude nasledovať po tom, ako vyjde na povrch, že som mu vynosila dieťa. Aj sa čudujem, že to proti mne znovu nepoužil a nevytrúbil to do novín, ktoré má očividne pod palcom a dostane sa tam vždy len to, čo on sám chce. To mi pripomína, že som mu ani poriadne nestihla vynadať za to nedávne prevalenie na titulke. Dialo sa toľko vecí, že mi to celkom vypadlo z hlavy. Popravde je to momentálne jedna z mojich najmenších starostí.

"Mamina, myslíš, že ma bude mať rád?"

"Sladká tvárička, pravdaže áno. Kvôli tomu mi volal, pretože túži spoznať, aký si."

"Aj ja ho chcem spoznať!" zahlási entuziasticky a usmeje sa svojimi stále všetkými mliečnymi zubami. Zatiaľ mu nevypadol ani jeden. Očakávam, že sa to v priebehu nasledujúcich týždňov zmení.

Pri rastení zubov to boli doslovné muky pre obidvoch. Nedokázala som mu pomôcť, neustále plakal a za celé to obdobie som prespala maximálne osem hodín čistého spánku. Postupne som sa dostala do stavu, kedy som prestala vnímať unavenosť a nepotrebovala dospávať spánkový deficit cez deň. Medzi učením a staraním sa o neho mi ani príliš veľa času na spanie neostávalo. Bola by som schopná napojiť si infúziu s kávou do žíl a byť na ňu pripojená od rána do večera. Rýchly a šikovný nával umelej energie do tela.

Vystupujeme z auta pred menšiu farebnú budovu s tuctovým obrázkom lahodného zákusku so zapichnutou vidličkou. Cukráreň. Som prekvapená, že nás nepozval rovno do tej svojej podradnej Ilúzie. Od neho by som očakávala všetko. Nazriem dovnútra cez sklenenú výplň, ale jeho arogantný ksicht nikde nenachádzam. Je tam pomerne pusto, možno aj z dôvodu, že je ešte stále príliš skoro a ľudia cez víkend dospávajú skoré ranné vstávanie. Založím si ruky na prsiach a po sekunde za sebou započujem zbesilý motor auta zastávajúci pred budovou. Maniak na červenom Ferrari. To jeho cenné Ferrari, ktoré je nad všetko šťastie sveta. Otočím sa po tom zvuku a mimovoľne prevraciam očami. Otvára dvere a so svojím typickým úškrnom vychádza z toho svojho drahocenného kúsku z podzemnej zbierky komplexov ako pán sveta.

"Dobré ráno, šampión," pozdraví sa mu a mňa odbije len krátkym zasalutovaním. Nekomentujem jeho gestá a vediem Tobiaska do vnútra priestoru.

"Mamina ma často do cukrárne neberie, pretože sladkosti kazia chrup."

"No áno, tvoja mamina sa vždy brala príliš vážne. Neboj sa, ja budem odviazanejší, pre zmenu si užiješ aj trochu zábavy," odvetí arogantne a posadí sa do hnedého boxu osamoteného na pravej strane. Musím uznať, že vybral celkom dobre. Okrem nás tu takmer nikto nie je.

"To červené auto vyzeralo cool! Prevezieš ma ňom niekedy?"

"Samozrejme, kedykoľvek len budeš chcieť."

"Nie je to až tak cool, ako to vyzerá, Sladká tvárička. Pre chlapov väčšinou slúži len na machrovanie a vystatovanie svojho ega."

"Keď to zaberá, prečo to nevyužiť, nie?" mrkne na mňa a zvodne sa usmeje.

"Na ľahké publikum určite."

"Viete, ako teraz vyzeráme? Ako pravá rodina!" skríkne a oči sa mu zalesknú šťastím. My traja v cukrárni a v spoločnom rodinnom boxe. Stále nechápem, ako som sa do tohto nechala zatiahnuť.

"Sladká tvárička, my dvaja sme tvoji rodičia, spoznal si sa so svojím otcom, ale netvoríme rodinu. Stretli sme sa tu len kvôli tebe, aby ste si na seba mohli zvyknúť."

"Áno, šampión, asi by si mal vedieť, že tvoja matka vždy milovala byť samostatnou jednotkou. Ale to je jedno, pretože dnes tu nie sme kvôli nej a ona nie je to, kvôli čomu som dnes prišiel. Radšej mi povedz niečo o sebe. To znie omnoho zaujímavejšie."