D A M I Á N

Nemohol som si odpustiť nerýpnuť si do nej. A tiež sa k tej mojej návšteve pridal fakt, že ten malý chlapec je v podstate to jediné, na čo posledný týždeň myslím. Vyzerá múdro. Nerozpráva tým príšerným ťahavým a maznavým tónom, ktorý je pre tých usoplencov príznačný. Pravdou je, že od detí som si držal taký odstup, že na všetkých večierkoch a oslavách som realizátorom zasadacieho poriadku nakázal umiestniť ich čo najďalej odo mňa, aby sa na mňa nedostali kadejaké ich prskance a nezničili mi moje značkové obleky. Nepripadali mi extra sympaticky. Ale on je moja krv. Zdedil moje gény! Stane sa mojím nástupcom. Náš rod sa rozrastie o ďalšieho príťažlivého alfa samca. V budúcnosti bude mojím odkazom. Bol tam vonku celých tých päť rokov a ja som nevediac o jeho existencii zameškal všetky tie dôležité pokroky, ktorými si prešiel. Prekliata ženská!

Nepomýšľal som o založení si rodiny a vychovávaní detí. Nemal som v pláne potomstvo. Ale teraz, keď ho pred sebou vidím a viem, že čiastočne pochádza aj zo mňa, nedokážem byť nad vecou. Potrebujem sa s ním zblížiť. Potrebujem vedieť, aké veci má rád... V jeho očiach som iba cudzinec, ktorého bežne stretáva na ulici. Dnes ma však prekvapil. Prišiel som sem a sedel v aute, aby som ho mohol pozorovať pri hraní sa s ostatnými tými hyperaktývnymi a vreštiacimi malými paviánmi. Naháňali sa a on im celkom slušne dohovoril. Nenechal sa zatiahnuť to tej ich primitívnej hry a nehulákal. To bol možno ten moment, kedy som pochopil, že vskutku by aj mojím synom byť mohol. Mimovoľne som sa zasmial a hoci som v tom momente mohol vyzerať ako pedofil vábiaci malé dievčatká na lízanku do svojho auta s čiernymi sklami, nedokázal som šliapnuť na pedál. Nemohlo to ostať len pri pozorovaní. Musel som vyjsť von a dať mu svoju prítomnosť na vedomie. Nebol som si istý tým, čo mu Elena narozprávala a či o mne vie, no však riskol som to.

Pozdravil ma hneď po príchode. Zastal, pozrel sa hore a oslovil ma po mene. Ty si ten chlap, ktorého mamina mala rada, ale radšej odišla? Si môj otec. Uškrnul som sa a snáď po prvýkrát po dlhej dobe nemal na jazyku žiadnu uštipačnú odpoveď. Oznámila mu pravdu. Vie o tom, že som jeho otec. Veď aký zmysel by malo, keby mu aj naďalej klamala do očí? Mladá učiteľka na mňa pozerala ako na výjav z biblie, pretože tá prešibaná harpya jej prezradila, že je že vraj slobodná matka. Musel som tú jej výpoveď okamžite napraviť. Bola to jej slobodná voľba! Nemusela si tým prechádzať osamote... Pomohol by som jej. Určite by som si prial byť zapojený v živote svojho syna, ako na neho naraziť čírou náhodou v kaviarni a čudácky ho osloviť kvôli zeleným gombíkom prišitým na ruksaku. Predstavila by mi ho vôbec niekedy? Šplechla mi drzo do tváre, že som bol pre ňu len darcom spermií. Prisvojila si človeka, ktorý patril nám obom od samého začiatku. Bola radšej slobodnou matkou, akoby mi dovolila pomáhať jej pri výchove. Naozaj ma nenávidela. Aspoňže sme na tom konečne podobne. Považovala ma za najväčšieho podliaka na zemi. Je už načase, aby som sa tak skutočne začal chovať.

"Boli ste za ním v škôlke bez toho, aby o tom vedela?" spýta sa ma právnik, ktorý ma bude v tomto procese o získanie starostlivosti zastupovať.

"Áno, čo je na tom? Šiel som len pozrieť svojho syna."

"Legálne to váš syn ešte nie je, pán Oswald. Nemôžete sa správať takto iracionálne, nedovolenú návštevu vášho syna, obzvlášť na verejnom mieste, kde sa nachádzajú očití svedkovia, by veľmi ľahko mohla použiť slečna Karlová proti vám. Keď sa so svojím synom chcete vidieť, musíte si to najprv overiť s ňou. Budeme sa snažiť vás vykresliť ako nič nevediaceho chlapa, ktorý o narodení svojho dieťaťa ani len netušil, pretože protistrana, čiže matka, vám jeho existenciu schválne zatajila. Obrala vás o momenty, ktoré už nedokážete zvrátiť späť a kvôli jej neohľaduplnosti ste nemali žiadnu šancu nadviazať rodičovský vzťah so svojím biologickým potomkom. Z toho vyplýva skutočnosť, že nedbala na potreby vášho syna a obrala ho o rodičovskú figúru otca. Takéto neuvážené kroky by vás mohli dostať do problémov, pán Oswald. V tomto momente nemáte dovolené navštevovať svojho syna bez dozoru právoplatného zástupcu."

"Takže čo? Mám tu sedieť so stiahnutým chvostom a čakať na to, kým mi to súd povolí? Čo vám nie je, kurva, jasné na tom, že je to môj syn, ktorého mám právo vidieť?"

"Môžete ho vidieť po vzájomnej dohode. Ak dostanete povolenie priamo od slečny Karlovej, nevidím v tom problém. Ale nemôžete si svojvoľne nakráčať do materskej škôlky a bez opýtania ho z nej odniesť. Navodzovali by ste dojem nespoľahlivého človeka, ako vás bude opisovať protistrana, a vy by ste ich slová týmto spôsobom len potvrdili."

"V podstate mi teda tvrdíte, že si mám pýtať súhlas od Eleny?" spýtam sa posmešne a už len z tej predstavy mi je do smiechu. Nepristúpila by na to ani za milión rokov.

"Keď sa chcete stretnúť so svojím synom, potom je to nateraz vaša jediná možnosť."

"Tá protivná ženská ma vodila za nos a nepovedala mi, že sa zo mňa stal otec, ale ja si mám pýtať povolenie od nej? To znie správne, skurvený nonsens, to vám poviem!"

"Kvôli tomu sa musíme vyvarovať chýb a predstaviť vás v očiach súdu ako rodinne založeného chlapa, ktorý to má v hlave potriedené a chystá sa usadiť. Ste zasnúbený, som si istý, že by vyzeralo omnoho priaznivejšie, keby ste sa zosobášili. Slečna Karlová je slobodná, vy by ste svojmu synovi z toho pohľadu priniesli potrebné rodinné zázemie, ktoré je pre rast maloletého dieťaťa nevyhnutné. S vašou partnerkou by ste mu poskytli kompletnú rodinu, navyše vaša finančná situácia je vynikajúca a z tohto hľadiska by ste pre neho mohli zabezpečiť všetky prostriedky, aby mu nič nechýbalo."

"Mám sa oženiť?"

"Je to jedna z možností. Nehovorím, že by ste do toho mali ísť, ale z môjho pohľadu by to vaše šance rozhodne posilnilo v boji o výlučnú starostlivosť. Slečna Karlová nepochybne použije vo svoj prospech všetky vaše priestupky a škandály, týmto spôsobom by ste jej zmarili plány. Nemala by sa čoho chytiť, pretože už dva roky sa nachádzate v zdravom vzťahu a vaša situácia je na rozdiel od nej pomerne stabilná. Tento prípad chceme vyhrať a musíme sa obzerať po všetkých dostupných riešeniach, ktoré by nás k tomu víťazstvu mohli priniesť."

"Fajn... popremýšľam o tom."

"Rozumné rozhodnutie. Predložil som náš návrh pred sudcu, z predošlých prípadov sú moje skúsenosti také, že sa najprv pokúsia o slovnú dohodu bez súdneho procesu, ktorý bude nasledovať v tom prípade, ak odmietnete návrh sudcu. Očakávam, že v najbližších dňoch budeme počuť od právneho zástupcu slečny Karlovej."

"Samozrejme, že budeme. Vždy je pripravená."

"V poriadku, pretože to aj my. Nateraz sa s vami lúčim, ale nezabúdajte na moje slová. Neriskujte, keď nemusíte, pán Oswald. Svojho syna vidieť môžete len za podmienok, že to najskôr preberiete so slečnou Karlovou. Naša spolupráca bude fungovať len v prípade, že dáte na moje slovo a neporušíte rady, ktoré mám za svoju dlhoročnú prax odskúšané."

"Okej, viac za ním bez jej súhlasu nezájdem."

"Dovidenia, pán Oswald."

"Dovidenia."

Mal by vedieť, že čím viac mi niekto niečo zakazuje, tým väčšmi som namotivovaný získať si to. Súhlas od tej prefíkanej amazonky? Vysmeje sa mi do tváre. Už ju poznám. Bude si to užívať a cítiť sa ako ten najväčší víťaz. Ja žiadajúci niečo od nej. Skláňajúci sa pred ňou. Pravdaže by jej to imponovalo. Viem to, pretože ja by som bol na tom rovnako. Vychutnal by som si jej zúfalosť a poriadne ju uškvaril na horúcej platni. Podusil by som ju. Uvaril vo vlastnej šťave a zo samej beznádejnosti by ma nakoniec musela prosiť na kolenách, aby som jej vyhovel. My dvaja sme rovnakí. Kvôli tomu viem, že by sa jej páčilo mať ma v hrsti prinajmenšom tak, akoby sa to páčilo mne.

Znovu sa mi ju podarilo dostať do pomykova. Vôbec by ma tam nečakala. Dal som si záležať na tom, aby bolo moje auto zaparkované v dostupnom rozsahu všetkých ľudí, ktorí vstupujú cez vstupnú bránu. Čakal som tam na ňu. Neopovážil by som sa ho vziať so sebou. Nie som amatér. Len som jej venoval krátku návštevu a pripomenul sa. Dal jej na vedomie, že nikam neodchádzam a že keď som sa možno na predchádzajúcich sedem dní stiahol, neznamená to, že som zabudol... Zatiaľ o tom vie len Noemi. Nezveril som sa dokonca ani Augustovi a Hane. Keby ma Noemi nevyprovokovala, nevedela by o mojom synovi do dnešného dňa ani ona. Môj syn. Stále divné slovo vychádzajúce z mojich úst. Pred dvomi týždňami som bol na úplne inom mieste.

Postarala sa o chaos. Zatienila môj úspech. Obrala ma o ten pokoj a hladko prebiehajúcu jednu vec za druhou. To je presne ona. Ničiaca a rúcajúca moje víťazstvá. Sám som si na chybe. Myslel som si, že ublížim ja jej. Vtedy, keď som si ju vybral za snúbenicu, som ani len netušil, čo za beštiu si to vlastne nesiem domov. Podcenil som ju, pretože bola žena. Našťastie viac by som sa podobného prečinu nedopustil. Teraz už viem, že si na ňu musím dávať bezpodmienečne pozor. Zdôveril som sa jej so svojimi slabosťami, ktoré v tej súdnej sieni môže proti mne použiť. Dofrasa, Damián! Tentoraz ale navrch budem mať ja. Som v tom nevinne. Tá ťarcha visí na jej pleciach. Mala niekoľko príležitostí v priebehu tých rokov, aby mi zavolala a zdôverila sa mi s tým, že sme spolu čakali dieťa.

Myslel som na ňu. Dúfal, že sa vráti späť. Hral som sa na drsného, lenže to bola spočiatku iba lož, ktorou som sa snažil prekrývať svoje skutočné pocity. Nevedel som sa dať z toho úderu do môjho ega dohromady. Vrazila mi takú silnú ranu do hrude, že sa jej podarilo kompletne vyraziť môj dych. Nerátal som s tým, že sa takto zamilujem... Došľaka, veď som si po Vivien dal osobne predsavzatie, že už to viac neurobím. Nezamilujem sa a nedovolím, aby ďalšia žena podkopala a narušila moju integritu. Proti nej boli všetky predsavzatia zbytočné. Ťahalo ma to k nej a nakoniec som podľahol. Niekoľkokrát som sa za to preklínal a prial si vrátiť sa späť a ublížiť jej, v konečnom dôsledku som však zabudol. Preniesol sa cez jej pokrytectvo a žil bez nej. A že som to kurva dokázal! Neskapal som. Nebola životu potrebná. Možno malo moje srdce opicu a znášalo to ťažšie, ale nakoniec to nebolo vôbec nič, čo by sa nedalo prekonať a neísť ďalej. Žiadna signifikantná osoba, bez ktorej by som sa nezaobišiel. S Tobiasom je to iné. Ten je môj.

Zaparkujem vo svojej podzemnej garáži. Keby som nemusel, ani by som sa sem nevracal. Konverzácie s Noemi mi lezú krkom a to dievča ma neskutočne unavuje. Nepopieram však, že tá právnikova rada určitý zmysel dávala. Odmietal som svadobné zvony, ale ak má svadba s Noemi znamenať, že sa mi podarí položiť Elenu na lopatky a získať nášho syna do výlučnej opatery, potom je to myšlienka, ktorá stojí za zváženie. Bol by to krásny moment zásahu na miesto, kde ju to najviac zasiahne. Keď jej ho vezmem, zničí ju to. Zruinuje. Videl som ten výraz, akým sa na neho pozerala. Niečo také bolo v minulosti u nej nemysliteľné. Nemala to v sebe. Predtým určite nie. To dieťa človeka zrejme naozaj zmení. Čiastočne. Nestratila svoj podrezaný jazyk.

"Ahoj, láska. Rozmýšľala som, máš ty vôbec istotu, že to decko je tvoje? Nepodstúpil si žiaden test, ktorý by tvoje otcovstvo dokázal," spustí na mňa Noemi hneď po vstupe a ja len neveriacky privieram oči.

"Čo to zase trepeš? Je môj!"

"Ako to môžeš vedieť? Bohvie s kým sa tá pobehlica po tvojom odchode vláčila, to decko by mohlo byť kohokoľvek!"

"Je môj! Nepotrebujem žiadne zasraté testy, aby mi to dokazovali. Myslím, že ešte dokážem spoznáť Oswalda, keď ho vidím. Nespochybňuj moje otcovstvo, Noemi."

"Len som povedala, že to tak..."

"Odchádzam."

"Teraz si prišiel!" zakričí a znovu dupne detinsky nohou.

"A teraz odchádzam. Pekný večer, drahá."

Možno konám impulzívne, možno to oľutujem a možno mi už z toho celého totálne hrabe, ale chcem svojho syna spoznať bližšie. I za cenu toho, že budem žiadať povolenie od osoby, od ktorej si to najmenej prajem.

"Zdravím, Elena. Chcel by som sa s stretnúť s mojím synom. Mám na to právo."

"Prepáčte, to je omyl? Kto volá?"

"Neštvi ma, bejby. Vieš, že tento hlas môže patriť jedine mne."

"Ako sa ti, dopekla, podarilo získať moje číslo?"

"Vlastním pekelné stránky, to tvoje bolo na vrchole zoznamu červeným písmom."

"Môžeš ho vidieť, ale ja tam budem s vami."

"Och, to je zlaté, že sa takto nenápadne chceš votrieť do mojej spoločnosti. Len si povedz kedy a ja ešte popremýšľam, či ti dám povolenie na to, aby si ma mohla vidieť."

"Idiot! Tak sa s ním chceš stretnúť alebo si budeš honiť ego?"

"Zajtra v tej cukrárni vedľa kaviarne, kde sme na seba narazili. Nemeškaj!" zahlásim a okamžite skladám bez toho, aby mi mala možnosť odpovedať.