D A M I Á N

A to som si myslel, že tí malí novinárikovia vedia, že sa so mnou nehodno zahrávať. Niečo sa tomu pandrlákovi musí uznať, odvahu mu evidentne nechýba. Rozum už pravdepodobne áno. Hádam si len nemyslel, že ma zhovadí a skončí sa to pre neho bez následkov. Ten si už nikde nevrzne. Monikine šikovné prsty mi vyhľadali jeho meno do desiatich minút. Okuliarnatý mladý panic s mastnými vlasmi a stále bývajúci so svojou matkou. Snáď si ho vyhonil nad tou jeho zistenou senzáciou, pretože som si istý, že žiadna by mu nikdy nedala. Rozhodne jeden z dôvodov, prečo sa musí priživovať na problémoch druhých. Kurevsky ma štve, že si niekto myslí, že má svojvoľný vstup do môjho súkromia. Nie je to ich starosť. A to som chcel byť znovu iba za dobráka. Avšak byť za dobrého vás v živote nikam neprinesie. Musíte hrať tvrdo a neštítiť sa ísť ani cez mŕtvoly. Čím viac sprístupníte svoj obraz, tým väčšieho kokota z vás budú ľudia robiť.

Všetko je to Noemina chyba. Silou mocou ma dotlačila do kancelárie tej diabolskej ženskej. Kde je Elena Karlová, tam je zaručene postarané o malér. Zaujímalo by ma, či ten titulok videla. Ak áno, určite ju išlo rozdrapiť od nervov. Jej meno znovu spájané v nadväznosti na moju slávu. To sa jej bridí. Nenávidí byť niekým zatieňovaná. Mne sa to však darí takmer neustále. Teraz je z nej doktorka a v novinách ju spomenuli len z dôvodu, že som si k nej prišiel po radu ja sám. Damián Oswald. Dokážem si predstaviť, koľkými urážkami ma musela po prečítaní tých novín počastovať. A aj napriek tomu, že by som si ten jej rozhorčený výraz nesmierne užíval a skvelo sa na ňom zabavil, v tej kaši som namočený spolu s ňou. Očakávam, že Noemi sa o tom čochvíľa dozvie tiež. A obzvlášť po dnešnom ráne mi to len tak ľahko neprejde.

Klamal som jej do tváre. Nerobí mi to problém, ani sa kvôli tomu necítim previnilo. Mimo toho, nenazval by som to kompletným klamaním. Len som jej zamlčal niektoré fakty. Ako napríklad to, že sa vrátila a padol som jej do rany ako jej prvý oficiálny klient. V ostatných veciach som bol úprimný. Nepatrí do môjho života a naozaj ju nenávidím. Je len spomienka na minulosť a v konečnom dôsledku by som jej aj mohol byť vďačný. Bez jej odchodu by sa zo mňa nikdy nestal človek, akým som dnes. Precitol som. Dovolil zraniteľnosti, aby si zo mňa zobrala to najlepšie. Bol som posratý mäkkýš! Noemi sa s tým bude musieť vyrovnať. Ona bola tá, ktorá ma tam doviedla. To ona ma presviedčala, aby sme si dali poradiť. Nemá absolútne žiadne právo ma z niečoho obviňovať. Netušil som, že za tými dverami nájdem tú blonďavú amazonku. Možno by bolo lepšie, keby som o tom pred svojím príchodom vedel. Aspoň by som sa na to veľkolepé stretnutie mohol pripraviť.

"Je to pravda? Elena je tvoja cvokárka?" rúti sa do mojej kancelárie August a v rukách drží tie prekliate bulvárne noviny. A to som si myslel, že Monika všetky dostupné výtlačky skartovala.

"Ak ich do desiatich sekúnd nezahodíš, osobne ti ich strčím do papule a donútim ťa ich zožrať!"

"Hej, kamoško, pokoj! Nemôžem za to, že zo všetkých cvokárok v našom meste si vyberieš ty akurát tú najjedovatejšiu!"

"Máš pocit, že som o tom vedel? Takmer som sa zadusil na vlastnej sline a myslel si, že vidím fatamorgány, keď som vstúpil do jej dverí. Tiež to nevedela. Stála ako prikovaná a ledva to udržala, aby nevybuchla."

"Takže mi vážne chceš povedať, že ste sa videli prvýkrát po šiestich rokoch v jej poradenskej kancelárii? Kurva! Toto by nenapísal ani ten najlepší scenárista. Vy dvaja máte talent na dramatické stretnutia. Ako to prebiehalo?"

"Noemi jej všetko vytárala a čaká nás na ďalšom sedení. Že vraj máme prejaviť tolerantnosť a otvorenosť a čo ja viem, aké naučené drísty tá ženská ešte natárala."

"A tvoja nastávajúca Noemi?"

"Nemá ani predstavu o tom, kto tá slávna doktorka Karlová je. Teda, len v tom prípade, ak si neprečítala tieto vydrbané noviny."

"Ako to preniklo, dopekla? Mal som za to, že noviny sú z teba dosraté a neodvážili by sa ísť takto proti tebe."

"Postaral som sa o to. Ten sa už teraz môže maximálne tak prejaviť v nejakých školských novinách, ktoré píšu zakomplexované a osamotené decká bez kamarátov. Serie ma len to, že sa mi ich nepodarilo stiahnuť z obehu. A teraz ešte aj budem musieť podľa svojho manažéra poskytnúť s Noemi nejaký rozhovor, ktorý dosvedčí, že je medzi nami dvomi všetko rozprávkové. Na to otvorenie banky to vrhá negatívny tieň. Neuveriteľné, že takáto absurdnosť prekryje celú našu drinu za postavením tej banky."

"To naštve... nikoho ste si pri odchode nevšimli?"

"Nie, tí hajzli boli pozašívaní. Tie fotky robili z desať metrovej vzdialenosti a schovávali sa za kríkom. Boli celý dosratí z možnosti, že by som ich uvidel. Skurvené bábovky!"

"Vyrieši sa to. Keď ale pôjdeš nabudúce k pani doktorke, objednaj sa na večer a natiahni si na hlavu kapucňu, aby ťa nemohli vidieť!" uškŕňa sa a celá táto situácia je pre neho náramne zábavná.

"Pako!" Hodím po ňom skrčené noviny a neubránim sa smiechu. Je to pomerne vtipné. Z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa by to mohlo vyvolať nával hysterického smiechu. Veď ako často dochádza k stretnutiu medzi vašou ex a súčasnou v jej vlastnej poradenskej kancelárii? Možno by som sa na tom naozaj vynikajúco pobavil, keby sa nejednalo o mňa. Problém je len v tom, že opísaná situácia je z môjho života a osud mi neprestáva udeľovať poriadne kopance do gulí.

"Prečo si mi nepovedal, že sa Elena vrátila?" vtrhne do mojej kancelárie rovnakým spôsobom ako jej snúbenec aj Hana a tvár ma prekrytú novinami.

"Vám dneska všetkým drbe? Nechcem tie noviny vo svojej kancelárii, zbožňujem ťa, sestrička, ale buď sa ich zbavíš, alebo budem nútený ťa odtiaľto vyhodiť."

"Nerozumiem, prečo si taký naštvaný. Si na hlavnej titulke a píše sa o tebe, to predsa chceš, nie?" Posadí sa Augustovi na nohy a obaja sa na môj účet nesmierne dobre zábavajú.

"Vy dvaja ste pre seba skutočne ako stvorení, ale pijete mi krv. Máš dojem, že chcem, aby sa na verejnosti prevalilo, že som bol v partnerskej poradni a ešte navyše práve v tej, ktorej úraduje moja prekliata bývalá snúbenica?"

"Mňa pre zmenu teší, že sa moja švagriná vrátila."

"Aká švagriná, dopekla? Vedel som, že August tej inteligencie veľa nenabral, ale že tvoje zasnúbenie s ním pripraví o zdravý rozum aj teba, to je smutné."

"Hovor si čo chceš, ale ja ju beriem stále za svoju švagrinú."

"Nikdy tvoja švagriná nebola, ak s tým do dnešnej doby nie si oboznámená, mal som ju len najatú na dva týždne."

"Áno, to hovor tomu, kto nevyliezol z rovnakej vagíny, ako ty a nezdieľa s tebou rovnaké dna."

"Viete čo, vy dvaja? Keď sa tak veľmi nudíte, mali by ste si nájsť nejakú zábavku, ktorá vás tej nudy zbaví a nechať pracovne vyťažených ľudí, aby si robili svoju robotu."

"Vyhadzuješ nás?"

"Ak vám to nebolo dostatočne jasné, tak potom áno. Vypadnite!"

"Fajn, ty hundroš. To s tou zábavkou je ale veľmi dobrý nápad, pôjdeme do tvojej kancelárie a vyskúšame ten tvoj hnedý stôl. Tuším sme ho stále nepokrstili!" Postaví sa Hana na nohy a ťahá ho za ruku z kresla.

"No fuj! Practe sa odtiaľto kadeľahšie a ja sa zatiaľ pokúsim stratiť krátkodobú pamäť."

Na stolíku mi vibruje telefón s Noeminým menom na obrazovke. Nechávam to zvoniť. Nie som v stave, aby som to s ňou preberal. A už vonkoncom nemám náladu vysvetľovať jej niečo. Netrvalo dlho, kým sa horúce novinky dostali aj ku nej. Správy tu letia rýchlo. Neviem ani, čo by som jej k tomu mohol povedať. Nemám chuť sa brániť. Predovšetkým z dôvodu, že som v tom absolútne nevinne. Neviem, ako by som zareagoval, keby som o tom, že sa nám chystá dohodnúť stretnúť práve s ňou, vedel dopredu. To je hovadina! Viem. Veľmi dobre to viem. Hneď by som sa do toho sedenia viac tešil. V tom prípade by som bol na koni ja. Mohol som byť dopredu pripravený. Rovnako, ako keď som ju pred šiestimi rokmi zazrel v tom portfóliu. Tentoraz som to šťastie nemal.

"Monika, ak sa ma Noemi bude snažiť skontaktovať, povedz, že som odišiel a vrátim sa až večer."

"Samozrejme, pán Oswald."

Volala mi už tridsaťkrát. Neviem, čo jej na tom nie je dostatočne jasné. Je taká dotieravá, že tú narážku nepochopí. Nedochádza jej, že jej tie telefonáty nezdvíham schválne. Potrebuje svoje vysvetlenie. Ja naopak svoj kľud. Ustavičné drámy so ženami. Nič s nimi nemôže byť bezstarostné? Mal som pokračovať v ich využívaní. Mal som z toho kvalitný sex a nemusel som sa na nikoho viazať. Nič som neriešil. Teraz potrebuje večne nejaké rozhovory a prehovory do duše. Stále by sa chcela len rozprávať. Neznesiem to neustále spovedanie sa. Nemohol by som vstúpiť do kostola ani k spovednici. Po mojom vkročení by sa vzniesol oheň a všetko by skončilo v plameňoch. Som hriešny. Nikdy som nebol svätec. Ale som toho názoru, že ľudia by sa mali báť tých práve dobráčiskov, ktorí z obrovského množstva voľného času trávia každý deň kľačúc na kolenách a ľutujú svoje hriechy. Zlého človeka spoznáte na prvý pohľad a okamžite viete, že si na neho máte dávať pozor, ale tí zbožní moralisti sú vo väčšine tí, od ktorých nikdy nemôžete vedieť, čo môžete čakať. Predovšetkým vás okamžite odsúdia a nastoľujú za vaše smilstvo tresty. Svet nie je rozdelený len na dobro a zlo. To len náboženstvo a jeho poslušne nasledujúce ovečky sa nás snažia presvedčiť o opaku.

Strácam nervy. Musím sa z tejto kancelárie dostať a vyčistiť si nejakým spôsobom hlavu. Nemôžem predstierať, že sa ma jej príchod nedotkol. Kde tých šesť rokov bola? Odkiaľ sa vrátila a čo stojí za jej príchodom? Mala na to nejaký špeciálny dôvod? Alebo mi len chce šplechnúť do tváre, že sa svojím odchodom rozhodla správne? Elena, Elena... toľko rokov sme sa nevideli a stále si v podstate to jediné, na čo myslím. Nie je to láska. Chcel som ju naučiť milovať. Poslušne by som zo seba urobil učiteľa. Nerobilo by mi problém vyznieť v jej očiach zraniteľne a byť za toho romantika. Lenže časy sa zmenili. Ubehlo mnoho týždňov a mesiacov, odkedy som sa ju snažil prehovoriť na svoju stranu. Odkopla ma. A ja sa nedokážem zbaviť pocitu, že jej to potrebujem vrátiť. Chcem jej ublížiť. Zraniť ju. Prahnem po jej slzách. Prajem si dostať ju do rovnakého citového rozpoloženia, do ktorého dostala ona mňa svojím zbabelých útekom. Dotklo sa ma to. Vedela veľmi dobre, kam má mieriť, aby mi spôsobila tú najostrejšiu bolesť s minimom preliatej krvi. Čistý vrah. Nezanechala za sebou neporiadok. Prinajmenšom nie ten znateľný a viditeľný. Urobila ho v mojom vnútri.

Vychádzam von pred budovu. Musím sa pratať z tohto miesta kadeľahšie, pretože som si istý tým, že to bude Noemina prvá zastávka. Teraz na ňu nepotrebujem natrafiť. Mohol by som sa prestať ovládať a neviem, s akými následkami by mohla skončiť. Radšej odídem a prejavím jej láskavosť, ktorou ju uchránim od svojho hnevu. Ten nie je špecificky smerovaný, ale to jadro vychádza hlavne zo včerajšieho narazenia na Elenu. Na alkohol je ešte skoro. Mám nakročené k tomu, aby sa zo mňa stal alkoholik. Namierim si to do najbližšej kaviarne na rohu ulice, odkiaľ mi kávu nosí Monika vždy do kancelárie.

Odstavujem svoje auto pri chodníku a nazriem dovnútra cez presklený výklad. Kurva, toľko ľudí! Niečo však upútava moju pozornosť. Pri dverách na vysokej stoličke sedí chlapec s ruksakom a dvomi zelenými švorlístkami prišitými na ruksaku. Vyzerajú presne rovnako, ako tie, ktoré som daroval jej. Boli vyrobené na mieru, majú na zadnej strane vygravírované jej iniciálky. Spoznal by som ich kdekoľvek! Otázne však je, čo robia na vaku tohto chlapca? Nedá mi to a postavím sa k nemu. Nikdy som nemal slabosť na deti a dobrovoľne by som sa žiadnemu neprihovoril, preto tieto svoje impulzy nechápem.

"Ahoj, všimol som si tvoje gombíky na ruksaku. Odkiaľ ich máš?"

"Mamina hovorí, že nemám odpovedať cudzím a dotieravým ľuďom," odstaví ma a pozrie sa hore na mňa. Kurva! Ako keby som videl svoje šesťročné ja z fotiek!

"To by si naozaj nemal, šampión. A môžem vedieť, kto je tvoja mamina?"

"Tamtá blondína, ktorá si preberá kávu s mufinmi pri pulte." Ukáže prstom doprava a moje oči sa k nej ihneď premiestňujú. No to ma podržte! Čo za zvrátenú hru to so mnou ten vesmír hrá? Elena je jeho matka? Moja Elena? Toto nemôže byť pravda. Buď som v kóme a zažívam nejakú desivú nočnú moru, alebo to mám už dávno za sebou a v pekle si ma vychutnávajú na zlatom pekáči.